Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsko po nepokojoch ráta škody aj stovky zranených

Sobotné protesty proti drahote a zhoršovaniu verejných služieb prerástli vo Francúzsku do jedných z najnásilnejších nepokojov za posledné roky. Jeden demonštrant zomrel, vyše 500 policajtov utrpelo zranenia a približne 1 800 ľudí zadržali.

V Paríži protestujúci zomrel po zástave srdca. Polícia tam zaznamenala rekordných 855 zadržaní.

Na pochodoch v desiatkach miest sa zúčastnilo viac než pol milióna ľudí. Väčšina demonštrovala pokojne, násilné skupiny však rabovali obchody, napádali policajtov a útočili na verejné budovy.

V Limoges podpaľačský útok čiastočne zničil 143-ročnú radnicu. V Bordeaux maskovaný dav vnikol do rezidencie prefekta a podľa starostu vyrabovali až sto obchodov. V nedeľu sa naprieč krajinou začalo rozsiahle upratovanie.

Prezident Emmanuel Macron prisľúbil stíhanie a potrestanie násilníkov. Premiér Sébastien Lecornu vyhlásil, že vláda sa nedá zastrašiť, a zodpovednosť pripísal krajnej ľavici a zločincom.

Minister hospodárstva Roland Lescure sľúbil podporu poškodeným podnikateľom. Marseille oznámilo núdzovú finančnú pomoc.

Protesty sa začali minulý mesiac pre stav škôl a nedostatok učiteľov. Postupne prerástli do širšieho hnutia proti nerovnosti, rozpočtovým škrtom a rastúcim životným nákladom. Nepokoje zvyšujú tlak na vládu pred budúcoročnými prezidentskými voľbami.

(reuters, bak)

  |  

Takáč obhajuje Fica v Srbsku, Karas mu vyčíta odchod zo samitu

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) obhajoval účasť Roberta Fica na predvolebnom mítingu srbského lídra Aleksandara Vučića.

Odmietol porovnanie s podporou mobilizačnej kampane britského ministerstva zahraničných vecí pred slovenskými parlamentnými voľbami v roku 2023 aj s účasťou českého exministra vnútra Víta Rakušana na opozičnom proteste. Rozdiel vidí v podpore dlhoročného priateľa oproti protestovaniu proti vláde.

Podpredseda KDH Viliam Karas za zásadný problém označil premiérov predčasný odchod z bruselského samitu. „Ten samit riešil existenčné otázky pre Slovensko o migrácii, Green Deale, ETS,“ zdôraznil. Fico podľa neho uprednostnil míting pred kľúčovými témami pre krajinu.

(bak)

  |  

Koalícia sa rozlepila, nekoná štátnicky, kritizuje Karas

Podpredseda KDH Viliam Karas považuje účasť na opozičných protestoch za „vyššie dobro“, odmieta však označovanie politických protivníkov za „mafiu“.

V relácii O 5 minút 12 na STVR sa dištancoval od podobných výrokov, ktoré zazneli na sobotňajšom proteste v Bratislave. Prípadné trestné kauzy majú podľa neho vyšetrovať orgány činné v trestnom konaní.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) protesty kritizoval. Tvrdil, že ich jediným posolstvom je výmena súčasnej koalície a premiéra Roberta Fica (Smer). Spochybnil aj odhad organizátorov o tisícoch účastníkov na Námestí SNP. Podľa ministra ich boli len stovky.

Takáč zároveň odmietol pochybnosti o stabilite vládnej koalície. Uviedol, že koaliční partneri sa dohodli na legislatívnych zmenách týkajúcich sa takzvaných kajúcnikov aj volebného zákona. Očakáva preto ich schválenie napriek tesnej parlamentnej väčšine 76 poslancov.

Za dôležitý stabilizačný prvok označil prijatie štátneho rozpočtu. Je presvedčený, že súčasná vláda dokončí celé volebné obdobie.

Karas mu oponoval, že koalícia sa už „rozlepila“ a jej vnútorné problémy komplikujú riadenie krajiny. „Nie je štátnické viesť takto štát čo i len rok,“ vyhlásil.

(est)

  |  

Ak Kuffu prezident nevymenuje, na ťahu je SNS, vraví Takáč

Vládny Smer nemá pripravený náhradný scenár pre prípad, že prezident SR Peter Pellegrini nevymenuje nominanta SNS Filipa Kuffu za ministra životného prostredia. V relácii O 5 minút 12 na STVR to uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

Ak hlava štátu Kuffovu nomináciu odmietne, podľa Takáča by mala SNS navrhnúť iného kandidáta. Prezident by mal svoje stanovisko oznámiť v utorok.

Minister zároveň neočakáva, že prípadné odmietnutie vyvolá vážnejší konflikt v koalícii. Predseda SNS Andrej Danko podľa neho „politicky nevzplanie“, ak Pellegrini Kuffu nevymenuje.

Podpredseda opozičného KDH Viliam Karas spochybnil význam prípadného preverovania Kuffu tajnými službami. Podľa neho sa prezident nedozvie nič zásadné, čo by už nemohol vedieť.

„Premiér aj prezident majú plný prístup k informáciám tajných služieb,“ pripomenul Karas.

Rovnako ako Takáč ani Karas neočakáva, že by spor o obsadenie ministerstva životného prostredia prerástol do vážnej koaličnej krízy. Možnosť predčasných parlamentných volieb považuje za uzavretú a predpokladá, že Danko nebude v prípade nevymenovania Kuffu ďalej stupňovať tlak.

(est)

  |  

Šušká sa, že Kamenický mieri do NBS, tvrdí Gröhling

Vládna koalícia podľa predsedu SNS Andreja Danka dokáže prijímať zásadné rozhodnutia aj napriek tomu, že disponuje len tesnou väčšinou 76 poslancov. V relácii V politike na ta3 za priority označil vládne návrhy a opatrenia vyplývajúce zo záväzkov Slovenska voči Európskej únii.

Otvorená však zostáva otázka obsadenia viacerých významných štátnych funkcií – vedenia Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) a voľných miest na Ústavnom súde.

Danko uviedol, že Ústavný súd dokáže fungovať aj bez dvoch sudcov. Dodal, že voľné miesto nedržia pre súčasného premiéra Roberta Fica (Smer).

Predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling vyzval koalíciu, aby personálne rozhodnutia v týchto inštitúciách prenechala až budúcej vláde.

Spomenul tiež zákulisné informácie o možnej kandidatúre ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) na post guvernéra NBS. „Chce si ísť oddýchnuť a už má za sebou schválenie rozpočtu,“ poznamenal Gröhling.

(est)

  |  

Zelenského exhovorkyňa chce, aby sa Ukrajina vzdala

Julija Mendeľová v rozhovore pre The Telegraph označila ukrajinského prezidenta za „najväčšiu prekážku mieru“. Tvrdí, že Ukrajina vojnu nemôže vyhrať a musí sa pripraviť na vzdanie Donbasu aj ďalších území a opustenie ambície vstúpiť do NATO.

Bývalá hovorkyňa prezidenta uznala, že vojnu začal Vladimir Putin, časť zodpovednosti však pripisuje Volodymyrovi Zelenskému. Jeho stratégiu nazvala „národnou samovraždou“ a varovala pred „afganskou cestou“.

V septembri na ňu prezident uvalil sankcie za šírenie dezinformácií, ruskej propagandy a podporu agresívnej politiky Moskvy. Mendelová popiera väzby na Rusko, očakáva však obvinenie z vlastizrady a chce sa brániť právnou cestou.

Z funkcie odišla v roku 2021. Pôvodne uvádzala zdravotné dôvody, teraz hovorí o Zelenského nevyspytateľnom správaní. Jeho kancelária to odmieta a odchod vysvetľuje jej emocionálnou nestabilitou a konfliktmi s novinármi.

Mendeľová kritizuje nekonanie volieb počas vojny a neochotu západných lídrov rokovať s Putinom.

Prezidentská kancelária zdôraznila, že Mendeľová nikdy nemala prístup k informáciám o vojne ani rozhodovaní v úrade. Jej výroky označila za fantázie odrážajúce záujmy ľudí, ktorí jej platia životné náklady.

(telegraph, bak)