Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Migrantky podporili postup EÚ proti Moslimskému bratstvu

Európska sieť migrantiek (ENoMW) privítala rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá vyzýva na spoločnú európsku stratégiu proti prenikaniu islamistických hnutí do demokratických inštitúcií a na preverovanie sietí napojených na Moslimské bratstvo. Organizácia to uviedla 14. októbra v Bruseli.

Podľa ENoMW je koordinovaný postup nevyhnutný na ochranu demokratických inštitúcií, základných slobôd a rovnosti pred zákonom. Politická ideológia Moslimského bratstva podľa nej vyvoláva obavy najmä v súvislosti s oddelením náboženstva od štátu a slobodou jednotlivca.

Organizácia zdôraznila, že kritika politického islamizmu nesmie byť zamieňaná za nepriateľstvo voči moslimom. Každý človek musí mať právo slobodne vyznávať náboženstvo, zmeniť vieru alebo byť bez vyznania.

Osobitnú pozornosť venuje ENoMW právam migrantiek, ktoré podľa nej môžu čeliť nátlaku pri rozhodovaní o obliekaní, vzdelaní, partnerských vzťahoch či účasti na verejnom živote. „Migrantky potrebujú bezpodmienečnú ochranu svojich individuálnych práv,“ zdôraznila organizácia.

Európske inštitúcie a členské štáty vyzvala, aby prijali konkrétne opatrenia vrátane transparentného financovania a dôslednej kontroly príslušných organizácií a sietí.

(est)

Minúta  |  

Súd rozhodne o umiestnení podozrivého zo Staškova

Okresná prokuratúra v Čadci podala 16. októbra návrh, aby súd neodkladným opatrením dočasne zveril maloletého útočníka zo základnej školy v Staškove (okres Čadca) do starostlivosti zariadenia. Návrhom sa bude zaoberať Okresný súd Žilina na svojom pracovisku v Čadci. Súd rozhodne o návrhu najneskôr do siedmich dní.

Vyplýva to z informácií, ktoré poskytla hovorkyňa Krajského súdu v Žiline a okresných súdov v jeho pôsobnosti Anna Dudová Záborská.

V škole v Staškove došlo 29. septembra ráno k útoku nožom, ktorý má dve obete na životoch. Zraneniam na mieste podľahla 61-ročná učiteľka a 1. októbra zomrela žiačka školy. Z útoku je podozrivý 13-ročný žiak ôsmeho ročníka.

Vo veci vedú trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy, a to v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu. Päť dní pred útokom prijala polícia trestné oznámenie zo základnej školy. Súviselo s iným incidentom, ktorý sa tam udial. Postup a konanie policajtov po prijatí trestného oznámenia preveruje Úrad inšpekčnej služby (ÚIS).

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rubio varuje pred rozšírením vojny za hranice Ukrajiny

Kyjev a Moskva by sa mali sústrediť na ukončenie bojov, vyhlásil v pondelok americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas návštevy Uzbekistanu.

Na otázku o možnom samite Donalda Trumpa, Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga odpovedal, že sa o stretnutí rokovalo, nevie však, či je definitívne dohodnuté. Americký prezident podľa neho jasne deklaroval záujem ukončiť vojnu.

„Nevidíme, že by táto vojna prinášala niečo dobré,“ povedal Rubio. Upozornil na reálne riziko eskalácie a rozšírenia konfliktu do ďalšej krajiny, napríklad pre nevydarenú sabotáž alebo drony, ktoré po zásahu elektronického boja zablúdia za hranice.

Šéf americkej diplomacie pricestoval do Samarkandu v nedeľu večer na rokovania formátu C5+1. Združuje Spojené štáty, Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkménsko.

Washington sa snaží sprostredkovať mierovú dohodu. Trump uzavrel s Ruskom dohodu o dovoze nafty a zmiernil časť sankcií, čo má podľa neho udržať Moskvu pri rokovacom stole. Volodymyr Zelenskyj tieto kroky kritizoval.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Izrael zadržal osem ľudí po útokoch na diplomatov a novinárku

Izraelská polícia vyšetruje víkendové násilie na Západnom brehu vrátane napadnutia americkej fotoreportérky a európskych diplomatov. V pondelok oznámila zadržanie ôsmich podozrivých na výsluch. Ich totožnosť ani konkrétne obvinenia nezverejnila.

Podľa rozhlasovej stanice Galatz ide o Izraelčanov a do vyšetrovania sa zapojila bezpečnostná služba Šin Bet. Stíhanie osadníkov býva zriedkavé.

Maskovaní izraelskí osadníci v piatok napadli Heidi Levinovú z denníka The Washington Post pri dokumentovaní palestínskeho zberu olív. V sobotu zaútočili inde na európskych diplomatov a francúzskeho starostu.

Násilie odsúdili USA, Francúzsko, Belgicko a Poľsko. Minister zahraničných vecí Gideon Saar a armáda označili útočníkov na diplomatov za izraelských výtržníkov.

Premiér Benjamin Netanjahu zdôraznil, že diplomati vstúpili do citlivej oblasti bez predchádzajúcej koordinácie s armádou. Okolnosti útoku na Levinovú označil za nejasné.

Organizácia Ješ Din zaznamenala od 27. septembra najmenej 170 útokov osadníkov na Palestínčanov. Terčom sú aj novinári, izraelskí aktivisti a zahraniční pozorovatelia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Macron po nepokojoch odmietol demisiu ministra vnútra

Laurent Nunez zostáva na čele francúzskeho rezortu vnútra. Prezident Emmanuel Macron neprijal jeho ponuku odstúpiť po rozsiahlych víkendových nepokojoch, oznámil v pondelok Elyzejský palác.

Minister má podľa hlavy štátu zostať vo funkcii, aby sa zachovala kontinuita velenia v polícii a bezpečnostných zložkách. Macron ho zároveň požiadal, aby čo najrýchlejšie zaviedol nové postupy proti rabovaniu.

Demonštrácie vyvolala nespokojnosť s rastúcimi životnými nákladmi, zhoršovaním verejných služieb a stavom škôl.

Sobotné protesty naprieč krajinou prerástli do násilností. Skupiny výtržníkov sa stretli s políciou, podpálili radnicu, vyrabovali obchody a pokryli budovy grafitmi.

Ďalšie strety vypukli v nedeľu v Paríži a Marseille. Zásahová polícia tam bránila pokusom o vyplienenie prevádzok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

EÚ chce sankcie proti Rusku, bojí sa nástupu Le Penovej

Ukrajinskí a európski predstavitelia pripravujú nové obmedzenia voči Rusku v obave, že aprílové prezidentské voľby vo Francúzsku skomplikujú ich prijímanie. Podľa zdroja denníka The Telegraph by február mohol byť poslednou príležitosťou.

Marine Le Penová, favoritka volieb, presadzuje ukončenie sankcií a odmieta vstup Ukrajiny do Európskej únie. Prijatie Kyjeva označuje za ekonomické „harakiri“.

Únia od ruskej invázie schválila 22 sankčných balíkov. Každý vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členov, takže ktorýkoľvek štát môže opatrenia zablokovať. Najnovší balík z 12. októbra pridal na sankčný zoznam 1 600 ruských osôb a organizácií.

Kyjev sa preto usiluje aj o čo najväčší pokrok v prístupových rokovaniach pred možnou zmenou francúzskeho vedenia.

Ukrajinský vicepremiér Vsevolod Čencov zdôraznil, že krajina nežiada skratky, ale pochopenie geopolitickej situácie. Pripomenul nevyhnutnosť reforiem, legislatívnych zmien a stabilných inštitúcií.

Ukrajina zároveň pripravuje „manifest členstva“, ktorým chce Le Penovú presvedčiť o svojom bezpečnostnom prínose. Ponúka skúsenosti s obranou proti ruskej hybridnej vojne.

Podľa Čencova podpora Ukrajiny znamená investíciu do bezpečnosti samotnej Únie. Volodymyr Zelenskyj označil obrannú spoluprácu za obojstranne výhodnú.

(telegraph, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.