Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Protesty v Miláne prerástli do násilia, polícia zadržala 271 ľudí

Talianska polícia počas nedeľných nepokojov v Miláne zadržala 271 mladých ľudí. Protesty proti zhoršovaniu verejných služieb a rastúcim životným nákladom pokračovali druhý deň a sprevádzali ich potýčky s políciou, rabovanie obchodov a poškodzovanie majetku.

Niekoľko stoviek maskovaných demonštrantov v centre mesta podpaľovalo kontajnery a rabovalo predajne vrátane obchodov so športovým vybavením Decathlon a Arc'teryx či predajne mobilného operátora Vodafone. Polícia proti nim nasadila slzotvorný plyn a vodné delá.

Z 271 predvedených osôb polícia 32 zatkla. Medzi nimi bolo 23 maloletých a 13 cudzincov. Ďalších 28 ľudí oznámila justičným orgánom.

Podobné nepokoje vypukli už v sobotu v severotalianskych mestách Miláno, Bologna, Brescia, Bergamo a Turín. Polícia vtedy zatkla 28 demonštrantov.

Protesty pripomínajú situáciu vo Francúzsku, kde v sobotu vyšli do ulíc státisíce ľudí nespokojných s rastúcimi životnými nákladmi a zhoršovaním verejných služieb.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová násilie odsúdila a na pondelok zvolala zasadnutie vlády, ktorá má rokovať o riešení situácie.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Zostavenie švédskej vlády má preveriť líderka Strany stredu

Predseda švédskeho parlamentu Andreas Norlén poveril v pondelok líderku Strany stredu Elisabeth Thand Ringqvistovú rokovaniami o možnostiach zostavenia novej vlády. Na rozhovory s ostatnými politickými stranami jej dal jeden týždeň.

Septembrové parlamentné voľby priniesli tesnú väčšinu stredoľavému bloku. Hoci všetky štyri opozičné strany podporujú líderku sociálnych demokratov Magdalenu Anderssonovú na post premiérky, nezhodujú sa na zložení budúcej vlády.

Thand Ringqvistová má preto preskúmať možnosti vytvorenia centristickej alternatívy. Podľa Norléna zatiaľ nie je jasné, kto by sa v prípade úspešných rokovaní stal premiérom.

Predseda parlamentu zároveň priznal, že politické strany diskutujú o viacerých možnostiach vládnej spolupráce, no žiadna z nich zatiaľ nepriniesla výraznejší pokrok.

Poslanci vo štvrtok odmietli pokus Anderssonovej o zostavenie menšinovej vlády. Išlo o prvé zo štyroch možných parlamentných hlasovaní. Ak sa ani po štvrtom nepodarí schváliť kandidáta na premiéra, Švédsko bude musieť vyhlásiť predčasné voľby.

Naposledy sa v krajine konali predčasné parlamentné voľby v roku 1958.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Rusko zvýšilo vývoz ropy cez Arktídu takmer o polovicu

Vývoz ruskej ropy Severnou námornou cestou tento rok už takmer o polovicu prekonal minuloročný objem. Od začiatku plavebnej sezóny v júli do polovice októbra smerovalo do Ázie približne dvadsať miliónov barelov, vyplýva z údajov a vyjadrení obchodníkov.

Arktická trasa spája západné ruské prístavy s ázijskými trhmi. Hoci sa považuje za nebezpečnejšiu a drahšiu, zatraktívnili ju problémy na trasách cez Suezský prieplav, Hormuzský prieliv a čiernomorskú oblasť.

Rekordné ceny tankerovej dopravy zvýšili konkurencieschopnosť arktickej trasy, ktorá si vyžaduje pomoc ľadoborcov. Moskve zároveň poskytuje alternatívu k európskym vodám, kde tento rok opakovane zadržiavali tankery s jej ropou.

Do konca sezóny by podľa predbežných odhadov mohlo pribudnúť ďalších päť až desať miliónov barelov. Vlani touto cestou prepravili trinásť miliónov.

Spoločnosť Gazprom Neft tento rok zvýši prepravu cez Arktídu približne o 35 percent oproti vlaňajšku, uviedol jej šéf Alexander Ďukov. K rastu prispieva aj nový ropný projekt spoločnosti Rosnefť Vostok Oil, ktorý spustili minulý mesiac.

Rusko trasou vyváža tiež skvapalnený zemný plyn a ďalší tovar. Prezident Vladimir Putin v septembri uviedol, že Rusko očakáva zdvojnásobenie celkového objemu prepraveného nákladu na 70 miliónov ton ročne do konca desaťročia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Krajiny V4 žiadajú pomoc pre priemysel z európskych fondov

Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko chcú využívať európske zdroje na podporu priemyslu zasiahnutého vysokými cenami energií. Presadzujú aj financovanie prevádzkových nákladov firiem a zrovnoprávnenie jadrovej energie s obnoviteľnými zdrojmi.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) o tom informovala po pondelkovom stretnutí ministrov zodpovedných za energetiku krajín V4 s eurokomisárom Danom Jørgensenom v Bratislave. Podpísali spoločnú deklaráciu o energetických prioritách vo vzťahu k Európskej únii.

Na pomoc pri vysokých cenách energií by podľa Sakovej mohli využiť eurofondy z kohéznej politiky alebo flexibilnejšie pravidlá Modernizačného fondu. Išlo by o dočasnú výnimku, aby krajiny nemuseli dlhodobo zaťažovať vlastné rozpočty.

Budúce programy na podporu konkurencieschopnosti by podľa ministrov mali okrem investícií do transformácie priemyslu umožňovať aj financovanie prevádzkových nákladov firiem.

Diskutovali tiež o energetickej bezpečnosti po ukončení dovozu ruského plynu. Únia by podľa nich mohla podporovať investície do alternatívnych trás dodávok.

Rovnocenné postavenie jadrovej energie má zlepšiť možnosti financovania výstavby nových jadrových blokov. Každá krajina by si podľa Sakovej mala voliť energetický mix podľa vlastných podmienok.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj: Pred rozsiahlym ruským útokom nás nevarovali

Rusko pri nočných útokoch pripravilo o elektrinu vyše pol milióna ukrajinských domácností. Na Kyjev a okolie vypálilo 16 balistických rakiet a naprieč krajinou nasadilo vyše 200 dronov. Poškodených bolo viac ako desať energetických zariadení. V Kyjeve zahynula žena, v Kryvom Rihu dvaja ľudia.

Prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval chýbajúce včasné varovanie od partnerov aj blokovanie dodávok rakiet pre ukrajinskú protivzdušnú obranu súbežne so zmierňovaním či odkladaním sankcií proti Rusku.

Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat spresnil, že varovanie neprišlo pred prvým balistickým útokom, pred druhým už áno. Príčiny preverujú s partnermi. Ukrajina sa pri odhaľovaní štartov balistických rakiet spolieha na americké spravodajské údaje.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio poprel, že USA pozastavili časť spravodajskej spolupráce s Ukrajinou, ako tvrdil Zelenskyj.

Premiér Serhij Koreckyj označil za hlavný cieľ útokov energetiku. Úrady zaviedli striedavé výpadky elektriny. Poškodené boli aj železničné stanice, farmaceutické sklady, komerčné a obytné budovy. V Kyjeve úder zasiahol stanicu metra a poškodil 25-poschodový dom.

Moskva tvrdí, že útočila na obranný priemysel, sklady dronov a rakiet s plochou dráhou letu a dátové centrum. Ukrajinské letectvo oznámilo zostrelenie štyroch striel s plochou dráhou letu a 243 dronov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pápež sa v stredu prvý raz od operácie stretne s pútnikmi

Pápež Lev XIV. sa v stredu po prvý raz od operácie rakoviny pľúc stretne s pútnikmi na generálnej audiencii vo Vatikáne. Oznámil to Vatikán.

Sedemdesiatjedenročnému pápežovi 13. októbra odstránili dolný lalok pravých pľúc. V nedeľu sa po prvý raz od zákroku objavil na verejnosti a prisľúbil, že sa postupne vráti k svojim povinnostiam.

Lekári mu diagnostikovali adenokarcinóm pľúc, najčastejšiu formu rakoviny tohto orgánu. Operácia bola podľa nich úspešná a bez komplikácií. Zatiaľ však nezverejnili veľkosť nádoru ani informácie o prípadnom rozšírení ochorenia do okolitých lymfatických uzlín, ktoré sú dôležité pri určovaní prognózy.

Pápež zvyčajne prijíma pútnikov každú stredu. Za priaznivého počasia sa audiencia koná na Námestí svätého Petra, kde sa zhromažďujú desaťtisíce veriacich.

Vatikán zatiaľ nezverejnil jeho program po stredajšej audiencii. Otázna zostáva aj plánovaná cesta do Uruguaja, Argentíny a Peru od 6. do 17. novembra. Hlavný chirurg pripustil, že pápež by sa dovtedy mohol úplne zotaviť, vatikánsky štátny sekretár však naznačil potrebu upraviť tempo jeho programu.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.