Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mikloško kritizuje Karasa, jeho postoje prirovnáva k Smeru

Poslanec KDH František Mikloško ostro kritizoval podpredsedu hnutia Viliama Karasa za jeho postoj k európskej pôžičke pre Ukrajinu. Karas súhlasí s vládou Roberta Fica (Smer), že Slovensko by ju nemalo podporiť.

Mikloško v rozhovore pre .týždeň zdôraznil, že Ukrajinci svojou obranou pred ruskou agresiou chránia aj slobodu Slovenska. „Viliam Karas tu vyjadril svoje videnie. Videnie, ktoré je videním Smeru,“ vyhlásil. Podľa neho Karas takto uvažuje aj o smerovaní KDH, pričom má ambíciu stať sa jeho predsedom, čo považuje za neprijateľné.

Kritizoval tiež Karasovu spoluprácu s bývalým ministrom Milanom Krajniakom (Konzervatívci – Kresťanská únia) a ich predstavu vytvorenia konzervatívneho bloku. Takéto smerovanie považuje za nezlučiteľné s doterajšími postojmi hnutia.

Mikloško pripomenul, že KDH sa v minulosti dokázalo vymedziť voči Vladimírovi Mečiarovi aj Robertovi Ficovi.

KDH zároveň vyzval na návrat k pôvodným hodnotám a hľadaniu spolupráce. Zdôraznil, že Karas vyjadruje vlastné postoje, ku ktorým sa celé hnutie neprihlásilo.

(lud)

Minúta  |  

Francúzsky premiér žiada zákazy vychádzania

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu požiadal miestne úrady, aby v pondelok večer zaviedli čiastočný zákaz vychádzania po násilných protestoch, ktoré cez víkend zasiahli krajinu. Nevylúčil ani vyhlásenie výnimočného stavu, ak si to situácia vyžiada.

Lecornu novinárom povedal, že je odhodlaný obnoviť verejný poriadok. V súčasnosti však považuje za vhodnejšie miestne a časovo obmedzené zákazy vychádzania než plošné opatrenia.

Premiér nespresnil, v ktorých mestách by mali obmedzenia platiť, ani akú podobu budú mať. Vylúčil však zavedenie zákazu vychádzania na celom území Paríža.

Minister vnútra Laurent Nuñez zároveň uviedol, že vláda neplánuje zrušiť utorkový futbalový zápas medzi Parížom Saint-Germain a Barcelonou.

Starostovia najväčších francúzskych miest v pondelok žiadali vládu o vysvetlenie údajnej nedostatočnej pripravenosti bezpečnostných zložiek na víkendové nepokoje, ktoré sprevádzalo rabovanie a násilie.

Protesty nasledovali po niekoľkých týždňoch študentských demonštrácií, počas ktorých opakovane dochádzalo k pouličným stretom. Francúzsko čelí nepokojom približne šesť mesiacov pred prezidentskými voľbami, pričom napätie zvyšujú aj hospodárske problémy a rastúci verejný dlh.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Súd odmietol odvolanie údajného organizátora útokov z 11. septembra

Najvyšší súd USA v pondelok odmietol preskúmať odvolanie Chálida Šajcha Muhammada, údajného hlavného organizátora teroristických útokov z 11. septembra 2001. Muhammad sa domáhal obnovenia dohody, ktorá ho mala výmenou za priznanie viny uchrániť pred trestom smrti.

Sudcovia odmietli aj odvolania jeho dvoch spoluobžalovaných, Mustafu al-Hawsáwího a Walída bin Attáša, ktorí v roku 2024 uzavreli podobné dohody.

Dohody však o dva dni neskôr zrušil vtedajší minister obrany Lloyd Austin. Federálny odvolací súd v júli 2025 rozhodol, že na ich zrušenie mal zákonné oprávnenie. Najvyšší súd teraz odmietol toto rozhodnutie preskúmať.

Muhammada zadržiavajú na americkej vojenskej základni Guantánamo na Kube. Podľa obžaloby zosnoval únosy dopravných lietadiel, ktorými teroristi zaútočili na budovy Svetového obchodného centra v New Yorku a Pentagón. Pri útokoch zahynulo takmer 3-tisíc ľudí.

Proces s Muhammadom a jeho spoluobžalovanými sa má začať v júni 2028. Prípad sa už viac ako dve desaťročia vlečie pre právne spory.

Obhajcovia tvrdia, že Austinovo rozhodnutie porušilo vojenské právo a oddialilo možnosť definitívne uzavrieť prípad.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Kaľavský v kauze Očistec opísal praktiky čurillovcov

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračovalo v pondelok pojednávanie v kauze Očistec výpoveďou odsúdeného bývalého policajta Jána Kaľavského. Obhajoba ho predvolala, aby podporil jej tvrdenia o zaujatosti vyšetrovateľov známych ako čurillovci.

Obžalovaný bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik označil Kaľavského výpoveď za dôveryhodnú. Podľa neho podporuje tvrdenia obhajoby, že vyšetrovatelia si vytypovali osoby a následne mali ovplyvňovať výpovede svedkov. Kováčik tvrdí, že aj jeho vo väzbe presviedčali na spoluprácu s prísľubom prepustenia.

Prokurátor Bohdan Čeľovský Kaľavského hodnovernosť spochybnil. Podľa neho bývalý policajt opisoval predovšetkým svoje pocity. Zároveň sa pýtal, prečo začal spolupracovať až v čase, keď mu hrozilo stíhanie za korupciu.

Kaľavského právoplatne odsúdili na päť rokov väzenia za korupciu a vynášanie informácií. Podľa Kováčika trestnú činnosť naďalej popiera.

Obhajca Marek Para avizoval ďalšie výsluchy na preverenie Kaľavského tvrdení.

Kauza Očistec sa týka údajného fungovania zločineckej skupiny vo vedení polície a bezpečnostných orgánov v rokoch 2012 až 2018. Obžaloba zahŕňa 11 osôb a približne 20 skutkov vrátane korupcie a zneužívania právomoci.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ruská poslankyňa navrhla obnoviť názvy Leningrad a Stalingrad

Poslankyňa ruskej Štátnej dumy Anželika Glazkovová z Komunistickej strany Ruskej federácie navrhla premenovať Petrohrad na Leningrad a Volgograd na Stalingrad. Návrh je súčasťou zákona, ktorý má upraviť postavenie miest ocenených za hrdinstvo počas druhej svetovej vojny.

Dôvodová správa krok odôvodňuje „obnovením historickej spravodlivosti“. Autori tvrdia, že mestá s týmto titulom majú niesť názvy používané počas Veľkej vlasteneckej vojny, ako v Rusku označujú obdobie druhej svetovej vojny od roku 1941.

Podľa návrhu by obe mestá mali premenovať do roka od nadobudnutia účinnosti zákona. Ďalšie zmeny názvov miest hrdinov by boli zakázané.

Dokument tiež počíta s umiestnením Leninovho radu a medaily Zlatá hviezda na erboch alebo zástavách miest hrdinov. V každom z nich by mal zároveň stáť obelisk s vyobrazením týchto vyznamenaní.

Portál Agentstvo poznamenal, že sa mu nepodarilo nájsť žiadne skôr zaregistrované návrhy zákonov na obnovenie názvu Leningrad. Posledný pokus o premenovanie Volgogradu na Stalingrad pochádza z roku 2015. Poslanci vtedy iniciatívu komunistov nepodporili.

(bak)

Minúta  |  

Nórsko chce deťom do 16 rokov zakázať aj TikTok či Roblox

Nórsko plánuje zakázať deťom mladším ako 16 rokov používanie sociálnych sietí vrátane platforiem TikTok, Snapchat a Roblox. Vláda v pondelok spresnila, že pripravovaný zákon sa bude vzťahovať aj na škodlivé komunikačné a herné služby.

Návrh chce predložiť parlamentu do konca roka. Technologické spoločnosti budú zodpovedné za overovanie veku používateľov. Vláda zákaz avizovala už v apríli, vtedy však konkrétne platformy nemenovala.

Ministerka pre deti a rodiny Lene Vaagslidová uviedla, že cieľom je chrániť deti pred škodlivým obsahom, návykovými funkciami, nezákonnou reklamou či neželaným kontaktom s neznámymi ľuďmi.

Za škodlivé vláda považuje platformy, ktorých dizajn, funkcie alebo obsah ohrozujú emocionálny, kognitívny či fyzický vývoj a bezpečnosť detí. Podľa ministerstva by zákon mal zahŕňať TikTok, Roblox aj Snapchat.

Deti však budú môcť naďalej využívať komunikačné služby a hry, ktoré úrady vyhodnotia ako neškodné.

Nórsko sa pridáva k ďalším krajinám usilujúcim sa obmedziť prístup detí k sociálnym sieťam. Austrália vlani v decembri ako prvá na svete zaviedla podobný zákaz pre mladších ako 16 rokov.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.