Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarský forint posilnil, premiér sľubuje úspory

Maďarský premiér Péter Magyar v pondelok predloží parlamentu štátny rozpočet na rok 2027. Jeho vláda plánuje šetriť na prevádzke štátu a zvýšiť investície financované z európskych fondov.

Rozpočet bude dôležitou skúškou Magyarovej schopnosti znížiť deficit a zároveň splniť predvolebné sľuby, ktoré mu pomohli v apríli poraziť Viktora Orbána.

Magyar chce presmerovať viac prostriedkov na rodiny, dôchodcov, podnikateľov, školstvo a zdravotníctvo. Peniaze plánuje získať aj od miliardárov a znečisťujúcich spoločností. Uvoľnené fondy EÚ majú financovať rozsiahle investície do bývania, dopravy a vodného hospodárstva.

Investori Magyarovým reformným plánom zatiaľ dôverujú. Podľa Deutsche Bank pritieklo do maďarských dlhopisov do konca septembra 13,5 miliardy dolárov. Premiér chce do roku 2030 splniť podmienky na prijatie eura, čo podporilo aj forint.

Ekonómovia oslovení Reuters však očakávajú, že deficit v roku 2027 dosiahne 5,3 percenta HDP, teda zostane nad trojpercentným limitom EÚ. Samotné prijatie eura analytici predpokladajú až v rokoch 2032 alebo 2033.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Francúzsko zaviedlo zákaz vychádzania v štyroch mestách

Francúzska vláda pripravuje miestne zákazy vychádzania po víkendových nepokojoch, počas ktorých výtržníci poškodili verejné budovy a vyrabovali stovky obchodov. Premiér Sébastien Lecornu poveril prefektov zavedením územne obmedzených opatrení, ktorých presný rozsah majú oznámiť v pondelok, informuje France24.

Násilnosti vypukli počas celonárodných protestov proti rastúcim životným nákladom a zlým podmienkam v školách. V Paríži, Lyone, Marseille a ďalších mestách pokračovali aj v nedeľu. Polícia zadržala najmenej 2 400 ľudí. V Limoges zachvátil požiar historickú radnicu, ktorej strecha sa zrútila.

Minister vnútra Laurent Nuñez v reakcii na nepokoje ponúkol demisiu. Prezident Emmanuel Macron ju však odmietol s odôvodnením, že krajina potrebuje zachovať velenie bezpečnostných zložiek.

Nuñez priznal, že polícia v niektorých veľkých mestách stratila kontrolu nad situáciou. Macron preto požaduje preverenie zlyhaní pri plánovaní a získavaní spravodajských informácií aj rýchlu zmenu policajnej taktiky. V Marseille už miestne úrady zakázali pondelkové zhromaždenia od poludnia do 20.00.

Čiastočný zákaz vychádzania bude platiť počas noci z pondelka na utorok (od 23.00 do 6.00) aj vo viacerých štvrtiach Paríža. V mnohých častiach mesta tiež platí od 20.00 do 6.00 zákaz demonštrácií.

(mja)

Minúta  |  

Štvrtý blok Mochoviec už vyrába elektrinu

Štvrtý blok Atómovej elektrárne Mochovce začal po pripojení do siete 15. októbra dodávať prvú elektrinu. Podľa generálneho riaditeľa Slovenských elektrární Branislava Strýčka sa tým Slovensko stáva sebestačným vo výrobe elektrickej energie.

Premiér Robert Fico uviedol, že od roku 2027 by Slovensko mohlo vyvážať na zahraničné trhy 400 až 500 megawattov elektriny.

Krajinu označil za budúcu energetickú veľmoc a pripomenul význam jadrových elektrární aj vodného diela Gabčíkovo. Ďalšie posilnenie energetiky očakáva od plánovaného jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková zdôraznila, že približne 85 percent slovenského energetického mixu pochádza z dekarbonizovaných zdrojov. Vláda chce preto od Európskej komisie presadzovať flexibilnejšie využívanie európskych fondov na podporu cien elektriny pre domácnosti a priemysel.

Mochovský blok momentálne pracuje približne na 19 percent výkonu a pokračuje v testovaní. Ak skúšky dopadnú úspešne, začiatkom budúceho týždňa by mohol zvýšiť výkon na 35 percent. Plnú kapacitu by mal podľa Strýčka dosiahnuť v budúcom roku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Štát schválil plán boja proti suchu do roku 2030

Národná komisia pre vodu a sucho schválila Realizačný atlas priorít na roky 2026 až 2030, ktorý má pomôcť Slovensku riešiť sucho, nedostatok vody a ochranu vodných zdrojov. Informoval o tom Úrad vlády SR.

Dokument prepája postupy viacerých ministerstiev a odborných inštitúcií. Zameriava sa najmä na obnovu závlahových systémov, zadržiavanie vody v krajine, ochranu zdrojov pitnej vody a modernizáciu vodohospodárskej infraštruktúry.

„Sucho už nie je problémom budúcnosti, ale realitou, ktorú musíme riešiť systematicky a s predstihom,“ uviedol premiér Robert Fico (Smer).

Od 1. novembra sa začne príprava konkrétnych projektov. Každý návrh bude musieť obsahovať zodpovedného gestora, harmonogram, predpokladané náklady, spôsob financovania a očakávané výsledky.

Prednosť dostanú opatrenia pripravené na realizáciu, ktoré môžu priniesť prvé výsledky už v roku 2027. Prvé návrhy sa očakávajú koncom tohto roka a začiatkom budúceho.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) zdôraznil potrebu obnovy závlah a lepšieho zadržiavania vody v krajine, najmä pre potreby poľnohospodárstva. Štát plánuje pravidelne kontrolovať plnenie stanovených úloh.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Holandskému premiérovi s partnerom vynosí dieťa náhradná matka

Holandský premiér Rob Jetten v pondelok oznámil, že so svojím partnerom očakávajú prvé dieťa, ktoré im vynosí náhradná matka. Pri počatí využili aj darované vajíčko.

„Niekto veľmi výnimočný je na ceste. Uvidíme sa v roku 2027, drobček,“ napísal Jetten na Instagrame. Poďakoval sa tiež darkyni vajíčka, náhradnej matke a ich rodinám.

Tridsaťdeväťročný premiér je zasnúbený s argentínskym reprezentantom v pozemnom hokeji Nicolasom Keenanom. Svadbu plánovali na toto leto, no po Jettenovom nástupe do funkcie ju odložili.

Podľa jeho strany D66 sú náhradná matka aj darkyňa vajíčka holandskými priateľkami páru, ktoré už majú vlastné deti. Za pomoc nedostali finančnú odmenu, keďže komerčné náhradné materstvo je v Holandsku zakázané.

Strana uviedla, že tehotenstvo vzniklo vďaka umelému oplodneniu a celý postup je v súlade s holandskými predpismi.

Jetten, ktorý sa tento rok stal najmladším premiérom v dejinách Holandska, plánuje po narodení dieťaťa stráviť niekoľko dní s rodinou. Dlhšiu rodičovskú dovolenku však neplánuje.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Zelenskyj varuje pred obmedzeniami Starlinku

Ukrajina, Spojené štáty a Rusko by mohli rokovať počas decembrového samitu G20 v americkom Miami. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však upozornil, že Washington ani Moskva zatiaľ účasť na takomto stretnutí nepotvrdili. Do úvahy pripadá aj niektorá z európskych krajín, Spojené arabské emiráty či Saudská Arábia.

Zelenskyj uviedol, že ukrajinskí vyjednávači v piatok hovorili s americkými predstaviteľmi. Európa by podľa neho zároveň mala viesť vlastné rokovania s Ruskom.

Americký prezident Donald Trump medzitým odmieta sprísniť sankcie voči Moskve, pričom Zelenskyj kritizoval aj uvoľnenie sankcií na vývoz ruskej nafty.

Ukrajinský prezident upozornil tiež na problémy so satelitnou službou Starlink. Podľa jeho slov rýchlostné obmedzenia znemožňujú ukrajinskej armáde využívať zachytávacie drony proti ruským útokom.

Hoci prevádzkovateľ odkazuje na technické problémy, testy na území EÚ podľa Zelenského podobné obmedzenia nepreukázali. Trump povedal, že by on alebo Elon Musk boli zodpovední za problémy s prístupom k službe, ktoré ovplyvnili ukrajinské vojenské operácie.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.