Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dvojica Nemcov čelí zatykačom za útok na Starlink

Bulharský súd schválil vydanie európskeho zatykača na dvoch nemeckých občanov, ktorých tamojšie úrady obviňujú z podpálenia antén satelitného systému Starlink neďaleko hlavného mesta Sofia. Rozhodnutie potvrdil agentúre Reuters hovorca súdu.

Podľa prokuratúry podozriví vstúpili 9. októbra na bulharské územie zo Srbska, kde sa po niekoľkých hodinách aj vrátili. Počas krátkeho pobytu mali založiť požiar v zariadení Plana Teleport južne od Sofie.

V prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody na tri až dvanásť rokov. Proti rozhodnutiu o vydaní zatykača sa možno odvolať do troch dní.

Prípad priťahuje pozornosť aj pre význam Starlinku vo vojne na Ukrajine. Ukrajinská armáda využíva tento satelitný systém na komunikáciu a jeho prijímače inštaluje aj do mnohých dronov.

Podobné požiare v minulosti viaceré krajiny pripisovali sabotážam spájaným s Ruskom. Moskva takéto podozrenia odmieta a označuje ich za prejav protiruskej hystérie. Priame prepojenie aktuálneho prípadu s Ruskom však oznámené nebolo.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Brusel hľadá miliardy pre Ukrajinu, pomoc od EÚ nebude stačiť

Európska komisia hľadá spôsob, ako pokryť chýbajúcich 70 miliárd eur na financovanie Ukrajiny v roku 2027. Podľa jej hovorcu Balázsa Ujváriho Európska únia nedokáže túto sumu zabezpečiť sama a potrebuje väčšie zapojenie medzinárodných partnerov, informuje agentúra Unian.

Odhadovaný deficit už zohľadňuje 45 miliárd eur, ktoré plánuje EÚ poskytnúť Kyjevu v budúcom roku, aj časť finančných záväzkov ďalších štátov. Na pokrytie potrieb Ukrajiny tak bude potrebné nájsť ďalšie desiatky miliárd eur.

Do konca roka 2026 má Ukrajina dostať ešte približne 30 miliárd eur, ich vyplatenie je však podmienené pokračovaním požadovaných reforiem. Ďalšie dohody sú potrebné aj v oblasti obranného priemyslu.

Komisia zároveň skúma možnosť využiť zmrazené ruské aktíva, no podľa Ujváriho je zatiaľ predčasné hovoriť o konkrétnom riešení.

Otázkou zostáva najmä postoj Belgicka, ktoré nie je pripravené zmeniť svoje stanovisko. Kyjev medzitým v októbri získal od EÚ ďalšiu finančnú pomoc v miliardách eur.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda nasadila na záchranu vojaka dron

Ukrajinská armáda podľa 92. samostatnej útočnej brigády Ivana Sirka po prvý raz evakuovala zraneného vojaka z frontovej línie pomocou lietajúceho dronu. Záchrannú operáciu uskutočnila ťažká šesťrotorová hexakoptéra Ajudag-6, ktorú vyvinula ukrajinská spoločnosť Gurzuf Defence, informuje Echo24.

Vojak utrpel zranenie počas plnenia bojovej úlohy. Pre zamínované okolie a vysokú aktivitu ruských dronov ho nebolo možné odviezť pozemným robotickým vozidlom. Armáda preto pristúpila k leteckej evakuácii, pri ktorej zraneného prepravili na závesnom sedadle.

Podľa výrobcu trvala operácia približne hodinu a 14 minút, pričom dron preletel 62 kilometrov. Zachránený vojak je mimo ohrozenia života, podstupuje liečbu a rehabilitáciu.

Spoločnosť Gurzuf Defence však upozorňuje, že podobné operácie zostanú skôr výnimočné. Riziko pre zranených je počas letu príliš vysoké a takáto evakuácia predstavuje krajné riešenie.

Ďalšia ukrajinská firma Skyfall už vyvinula dron vybavený závesnými nosidlami so zdravotníckou kabínou, ktorý dokáže prepraviť až 150 kilogramov.

(mja)

Minúta  |  

Vašečka: Spolupráca stredopravých strán sa osvedčuje

Strana Konzervatívci – Kresťanská únia (KÚ) hlási výrazný nárast počtu kandidátov v nadchádzajúcich komunálnych a krajských voľbách, ktoré sa uskutočnia v sobotu 24. októbra. Podľa jej predstaviteľov sa osvedčuje najmä spolupráca stredopravých konzervatívnych strán pri vytváraní spoločných kandidátok.

Predseda strany Milan Krajniak uviedol, že KÚ má tento rok 144 samostatných kandidátov a ďalších 460 ľudí kandiduje na spoločných koaličných kandidátkach.

Pred štyrmi rokmi pritom strana evidovala 79 samostatných a 72 koaličných kandidátov. Celkový počet tak vzrástol zo 151 na 604, čo predstavuje približne štvornásobný nárast.

Poslanec Národnej rady SR Richard Vašečka považuje tento vývoj za potvrdenie významu spolupráce v stredopravom politickom priestore. Strana zároveň zdôrazňuje svoj hospodársky a sociálny program, ktorého cieľom je podporiť ekonomický rast a zlepšiť postavenie rodín.

Podľa Vašečku chce KÚ voličom ponúknuť ekonomickú kompetentnosť, konkrétne sociálne opatrenia a dôraz na rodinnú politiku.

(tase, mja)

Minúta  |  

Maďarský forint posilnil, premiér sľubuje úspory

Maďarský premiér Péter Magyar v pondelok predloží parlamentu štátny rozpočet na rok 2027. Jeho vláda plánuje šetriť na prevádzke štátu a zvýšiť investície financované z európskych fondov.

Rozpočet bude dôležitou skúškou Magyarovej schopnosti znížiť deficit a zároveň splniť predvolebné sľuby, ktoré mu pomohli v apríli poraziť Viktora Orbána.

Magyar chce presmerovať viac prostriedkov na rodiny, dôchodcov, podnikateľov, školstvo a zdravotníctvo. Peniaze plánuje získať aj od miliardárov a znečisťujúcich spoločností. Uvoľnené fondy EÚ majú financovať rozsiahle investície do bývania, dopravy a vodného hospodárstva.

Investori Magyarovým reformným plánom zatiaľ dôverujú. Podľa Deutsche Bank pritieklo do maďarských dlhopisov do konca septembra 13,5 miliardy dolárov. Premiér chce do roku 2030 splniť podmienky na prijatie eura, čo podporilo aj forint.

Ekonómovia oslovení Reuters však očakávajú, že deficit v roku 2027 dosiahne 5,3 percenta HDP, teda zostane nad trojpercentným limitom EÚ. Samotné prijatie eura analytici predpokladajú až v rokoch 2032 alebo 2033.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Francúzsko zaviedlo zákaz vychádzania v štyroch mestách

Francúzska vláda pripravuje miestne zákazy vychádzania po víkendových nepokojoch, počas ktorých výtržníci poškodili verejné budovy a vyrabovali stovky obchodov. Premiér Sébastien Lecornu poveril prefektov zavedením územne obmedzených opatrení, ktorých presný rozsah majú oznámiť v pondelok, informuje France24.

Násilnosti vypukli počas celonárodných protestov proti rastúcim životným nákladom a zlým podmienkam v školách. V Paríži, Lyone, Marseille a ďalších mestách pokračovali aj v nedeľu. Polícia zadržala najmenej 2 400 ľudí. V Limoges zachvátil požiar historickú radnicu, ktorej strecha sa zrútila.

Minister vnútra Laurent Nuñez v reakcii na nepokoje ponúkol demisiu. Prezident Emmanuel Macron ju však odmietol s odôvodnením, že krajina potrebuje zachovať velenie bezpečnostných zložiek.

Nuñez priznal, že polícia v niektorých veľkých mestách stratila kontrolu nad situáciou. Macron preto požaduje preverenie zlyhaní pri plánovaní a získavaní spravodajských informácií aj rýchlu zmenu policajnej taktiky. V Marseille už miestne úrady zakázali pondelkové zhromaždenia od poludnia do 20.00.

Čiastočný zákaz vychádzania bude platiť počas noci z pondelka na utorok (od 23.00 do 6.00) aj vo viacerých štvrtiach Paríža. V mnohých častiach mesta tiež platí od 20.00 do 6.00 zákaz demonštrácií.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.