Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Drahé palivá ženú Európanov do ulíc a menia volebné nálady

Rastúce životné náklady vyvolávajú protesty na celom kontinente a posilňujú strany, ktoré žiadajú obnovu energetických vzťahov s Ruskom. Nespokojnosť ovplyvňuje politickú situáciu pred budúcoročnými voľbami vo Francúzsku, Taliansku či Poľsku.

Podľa Európskej komisie stála vojna medzi Spojenými štátmi a Iránom Európu približne 100 miliárd eur v dôsledku narušenia obchodu a energetických trhov. Plyn zdražel asi o 140 percent a ceny nafty sa zdvojnásobili.

Francúzske demonštrácie za lepšie podmienky v školách prerástli do rozsiahlych nepokojov sprevádzaných rabovaním a podpaľovaním. Prezident Emmanuel Macron uznal oprávnené požiadavky protestujúcich, násilie však odsúdil.

Zrážky vypukli aj v Miláne a na juhu Talianska blokády dopravcov, farmárov a oceliarov narušili zásobovanie. Desaťtisíce ľudí protestovali tiež v Lisabone.

Francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penová presadzuje výrazné zníženie dane z pridanej hodnoty na palivá. Podľa prieskumov Elabe jej podpora od začiatku vojny s Iránom vzrástla, zatiaľ čo Macronova klesla.

V celoštátnych prieskumoch v Nemecku vedie Alternatíva pre Nemecko, ktorá požaduje obnovenie energetických vzťahov s Moskvou. Podobné návrhy predkladajú Roberto Vannacci v Taliansku a Grzegorz Braun v Poľsku.

Podľa politológa Gillesa Ivaldiho sa obavy o kúpnu silu stali významnou hnacou silou populistickej politiky.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vance Netanjahua nepodporil. Pri Orbánovi neváhal

Americký viceprezident JD Vance sa nepridal k Donaldovi Trumpovi a odmietol podporiť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua pred nadchádzajúcimi voľbami. V pondelkovom rozhovore pre 2WAY Tonight vysvetlil, že sa sústreďuje na americké voľby do Kongresu.

„Podporujem amerických kandidátov,“ povedal. Zdôraznil, že nevystupuje ani proti izraelskému lídrovi, ani v jeho prospech a do tamojších volieb sa nezapája.

V apríli však v Budapešti vystupoval po boku Viktora Orbána počas kampane pred voľbami, po ktorých maďarský premiér po 16 rokoch stratil moc. Viceprezidentova kancelária na otázku o zdanlivom rozpore bezprostredne nereagovala.

Trump v nedeľu na sieti Truth Social vyzdvihol Netanjahuovu podporu Spojených štátov vrátane jeho postoja k vojne proti Iránu. Označil ho za „veľkého bojovného premiéra a ešte väčšieho partnera pre mier“. Izraelský predseda vlády sa poďakoval za podporu a prisľúbil spoločné dokončenie misie.

Vance dlhodobo tvrdí, že záujmy Izraela a Ameriky sa nie vždy zhodujú. V júni varoval, že Izrael už nemá vo svete takmer žiadnych priateľov a mal by si dobre rozmyslieť, či sa obráti proti tomu jedinému, ktorý mu zostal.

(politico, bak)

Minúta  |  

Miláno po rabovaní zatvára obchody. Vláda chystá vojakov

Talianska vláda vyšle do Milána ďalších 500 vojakov po dvoch dňoch nepokojov sprevádzaných zrážkami s políciou, rabovaním a vandalizmom. V pondelok to oznámil vicepremiér Matteo Salvini. Nasadenie má byť súčasťou bezpečnostného balíka, ktorý by kabinet mal schvaľovať v utorok.

Predajne v centre mesta zatvárali skôr a zakrývali výklady z obavy z ďalšieho násilia. Väčšina obchodov v luxusnej štvrti Via Montenapoleone preventívne odstránila vystavený tovar.

Pôvodne pokojná sobotná demonštrácia proti nedostatočným verejným službám a rastúcim nákladom prerástla do výtržností. Niekoľko stoviek ľudí v kapucniach, mnohí údajne maloletí, podpaľovalo kontajnery a vykrádalo predajne.

Premiérka Giorgia Meloniová násilie odsúdila a rokovala s ministrami a bezpečnostnými predstaviteľmi. Podľa denníka Corriere della Sera zvažuje predĺženie preventívnej väzby pre maloletých a sprísnenie postupu proti mládežníckym gangom.

Polícia počas nedeľných nepokojov predviedla 271 mladých ľudí. Z nich zatkla 32 osôb vrátane 23 maloletých a 13 cudzincov. Ďalších 28 osôb oznámila justičným orgánom.

Násilnosti nasledovali po sobotných zrážkach v ďalších severotalianskych mestách vrátane Bologne, Brescie, Bergama a Turína, kde podľa policajnej správy zatkli 28 protestujúcich. Podobné nepokoje cez víkend zasiahli aj Francúzsko.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Útočník dvakrát zrazil austrálsku poslankyňu. Prišla o nohu

Austrálska nezávislá poslankyňa Helen Hainesová prišla o nohu po tom, ako ju v pondelok v meste Wangaratta severne od Melbourne úmyselne zrazil autom muž, ktorý následne cúvol a narazil do nej druhýkrát. Politička podstúpila operáciu a zostáva v kritickom stave.

Podľa austrálskych médií sa lekári pokúšajú zachrániť jej druhú nohu. Polícia zadržala 43-ročného podozrivého, pričom do vyšetrovania sa zapojili aj protiteroristické zložky. Motív útoku zatiaľ nie je známy.

Premiér Anthony Albanese potvrdil, že nešlo o nehodu. Podľa prvotných zistení útočník narazil do poslankyne, keď manipulovala s vecami v kufri svojho auta.

Svedok Ricky Jefferies vybehol z neďalekého holičstva, pomohol útočníka zadržať a odobral mu nôž. Polícia zatiaľ považuje incident za izolovaný.

Albanese útok spojil s čoraz vyhrotenejšou politickou diskusiou v krajine. Upozornil na rastúci počet vyhrážok politikom a vyzval Austrálčanov na vzájomný rešpekt.

Hainesová pôsobí v parlamente od roku 2019. Pred vstupom do politiky pracovala ako zdravotná sestra, pôrodná asistentka a akademička.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rubio mieri do Indie po dohode o odklade ciel

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok odcestuje na dvojdňovú návštevu Indie. Hlavnými témami budú dokončenie obchodnej dohody a nákupy ruskej ropy.

V Bombaji a Džámnagare sa má stretnúť s predstaviteľmi vlády aj podnikateľmi vrátane šéfa diplomacie Subrahmanjama Džajšankara a miliardára Mukéša Ambáního. Jeho spoločnosť Reliance Industries prevádzkuje v Džámnagare najväčší rafinérsky komplex na svete.

Podľa amerických predstaviteľov je obchodná dohoda takmer hotová a podpísať by ju mohli už počas návštevy. Donald Trump minulý piatok odstránil jednu z prekážok, keď upustil od možných ciel za rozsiahle indické nákupy ruskej ropy.

Septembrový zákon umožňuje zaviesť clá až do výšky 100 percent voči piatim najväčším dovozcom tejto suroviny. India je po Číne druhá. Prezidentovo rozhodnutie vyvolalo nevôľu demokratov aj republikánov požadujúcich väčší hospodársky tlak na Moskvu.

Rubio pripustil, že úlohu zohrala snaha uzavrieť obchodnú dohodu. India podľa neho diverzifikuje dodávky, naďalej však denne nakupuje milióny barelov z Ruska. Washington teraz počas 60 dní preskúma prípadné nové clá.

Spojené štáty pritom minulý týždeň samy uzavreli s Moskvou dohodu o dovoze nafty s cieľom znížiť domáce ceny palív pred voľbami do Kongresu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Witkoff má rokovať so Zelenským v Osle aj s Putinom v Rusku

Osobitný vyslanec Donalda Trumpa Steve Witkoff má tento týždeň odcestovať do Nórska na ďalšie rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Agentúre Reuters to potvrdili tri zdroje oboznámené s prípravami. Program je predbežný a môže sa zmeniť.

Na stretnutiach v Osle sa očakáva účasť Volodymyra Zelenského, nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho, zástupcov Británie, Francúzska, Nemecka, Poľska, Európskej únie a NATO. Jared Kushner sa má pre chorobu pripojiť na diaľku.

Podľa dvoch zdrojov vyslanec následne navštívi Rusko, kde bude s Vladimirom Putinom hovoriť o Ukrajine aj prepustení Američana Stephena Hubbarda, väzneného od roku 2022.

Diplomatické úsilie sprevádza rastúce napätie medzi Washingtonom a Kyjevom. Ukrajina obviňuje americkú administratívu zo spomalenia vojenského satelitného systému Starshield, obmedzenia spravodajskej spolupráce a odkladania dodávok rakiet Patriot. Americkí predstavitelia tieto tvrdenia odmietajú.

Jeden zo zdrojov tvrdí, že minister obrany Pete Hegseth zatiaľ nepovolil dodanie najnovšieho balíka zbraní zakúpených spojencami z NATO. Nepotvrdil však, či zahŕňa Patrioty.

Trump v pondelok Zelenskému odkázal, že možno nastal čas, aby „rokoval niekto iný“. Ukrajinský prezident opakovane deklaruje pripravenosť na rozhovory.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.