Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ chce posilniť bezpečnosť v Arktíde, predstavila stratégiu

Európska únia v utorok predstavila novú stratégiu pre Arktídu, ktorá reaguje na rastúci bezpečnostný význam regiónu. Plánuje posilniť satelitné sledovanie, ochranu podmorských káblov a pomôcť členským štátom pri obstarávaní ľadoborcov.

„Arktída je jedným z miest, kde sa stretávajú tektonické dosky geopolitiky,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa nej už nemožno považovať suverenitu, územnú celistvosť a pravidlá zabezpečujúce stabilitu regiónu za samozrejmosť.

Záujem svetových mocností o Arktídu rastie aj v dôsledku roztápania ľadu, ktoré otvára nové námorné trasy. Podľa predstaviteľov EÚ Rusko v uplynulých rokoch obnovilo a modernizovalo bývalé sovietske vojenské základne a využíva región na testovanie rakiet. Moskva naopak obviňuje NATO z militarizácie Arktídy.

Nová stratégia počíta so zriadením centra námornej bezpečnosti na výmenu informácií a osobitného centra na monitorovanie, ochranu a opravy podmorských káblov. Únia chce rozšíriť aj satelitné pozorovanie Arktídy prostredníctvom systému Copernicus.

Ide o prvú aktualizáciu arktickej stratégie od roku 2021. Dokument neuvádza predpokladané náklady na plánované opatrenia.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Protesty kamionistov ochromujú výrobu cestovín v Taliansku

Protesty talianskych kamionistov proti rastúcim cenám pohonných látok a životným nákladom ohrozujú výrobu cestovín. Blokády ciest a prístavov na juhu krajiny bránia dodávkam surovín do tovární a narúšajú zásobovanie potravinami aj palivami.

Výrobca cestovín Rummo v utorok oznámil pozastavenie výroby pre nedostatok surovín. Podľa šéfa spoločnosti Cosima Rumma čelia podobným problémom takmer všetci významní výrobcovia v regióne Apúlia. Väčšina talianskej výroby cestovín sa podľa neho zastavila alebo jej zastavenie hrozí.

Spoločnosť La Molisana tiež zaznamenala výrazný pokles výroby a musí využívať zásoby pšenice a semolinovej múky.

Dopravné blokády zasahujú aj zásobovanie Ríma. Na najväčšom talianskom veľkoobchodnom trhu s ovocím a zeleninou spôsobujú nedostatok paradajok, papriky či hrozna, rast cien a väčšiu závislosť od dovozu.

Na Sicílii hrozí znehodnotenie veľkého množstva rýchlo sa kaziacich potravín. Na juhu krajiny sa zároveň tvoria rady na čerpacích staniciach a v supermarketoch chýba tovar.

Talianska vláda prisľúbila dopravcom ďalšiu pomoc vo výške viac ako 150 miliónov eur.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Český minister odmieta správy o novej vlne utečencov

Český minister vnútra Lubomír Metnar v utorok uviedol, že v súčasnosti nič nenasvedčuje príchodu novej vlny utečencov z Ukrajiny do okolitých európskych krajín. Reagoval tak na správy šíriace sa na sociálnych sieťach.

Podľa ministra sa na internete objavujú poplašné tvrdenia o miliónoch Ukrajincov, ktorí sa údajne chystajú prekročiť hranice do Poľska a ďalších európskych štátov. Informácie českého ministerstva vnútra a polície však takýto vývoj nepotvrdzujú.

Metnar vysvetlil, že občasné kolóny na ukrajinsko-poľských hraniciach súvisia najmä s leteckými poplachmi počas ruských útokov na západnú Ukrajinu. V takýchto prípadoch odbavovanie na hraničných priechodoch prerušujú a niekedy je potrebné pristúpiť aj k evakuácii.

České ministerstvo vnútra podľa Metnara situáciu nepodceňuje a spolu s bezpečnostnými zložkami a ďalšími inštitúciami priebežne sleduje vývoj v celej Európskej únii.

„Ak by došlo k zásadnej zmene situácie, sme pripravení bezodkladne reagovať a prijať potrebné opatrenia,“ zdôraznil minister.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kremeľ už rieši nedostatok potravín v okupovaných Oleškách

Kremeľ v utorok oznámil, že podniká kroky na zmiernenie humanitárnej situácie v meste Olešky na juhu Ukrajiny, ktoré je pod ruskou kontrolou. Obyvatelia mesta v uplynulom období upozorňujú na zhoršujúci sa nedostatok potravín.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že ruský prezident Vladimir Putin o situácii v Oleškách hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Informoval ho, že problémom sa zaoberá aj ruská komisárka pre ľudské práva.

Putin o humanitárnej situácii v meste telefonoval v piatok aj s pápežom Levom XIV. Podľa Kremľa podporil iniciatívu Vatikánu na doručenie zásob civilnému obyvateľstvu a vyjadril pripravenosť spolupracovať pri jej realizácii.

Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňujú z blokovania dodávok zásob pre obyvateľov mesta. Olešky sa nachádzajú na území okupovanom Ruskom, ktoré sa ukrajinské jednotky usilujú získať späť.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Matovič prijal pozvanie SaS na rokovanie

Hnutie Slovensko prijalo pozvanie SaS na rokovanie o budúcnosti krajiny. Jeho líder Igor Matovič však vyzval liberálov, aby rešpektovali výsledky projektu Prevrat 2027, ktoré hnutie považuje za neprekročiteľné podmienky podpory prípadnej budúcej vlády.

Matovič na utorkovej tlačovej konferencii uviedol, že víta zmenu postoja SaS k spolupráci. Namiesto stretnutia len s predsedom strany Branislavom Gröhlingom však požaduje rokovanie v širšom formáte, na ktorom by obe strany zastupovali traja predstavitelia.

Hnutie Slovensko spustilo projekt Prevrat 2027 pred rokom po tom, čo podľa Matoviča ostatné opozičné strany odmietali spoluprácu. Hnutie sa verejne zaviazalo presadzovať opatrenia, ktoré si občania v ankete odhlasujú.

Doteraz si odhlasovali jedenásť riešení vrátane zníženia platov politikov o polovicu, ak budú zadlžovať Slovensko, zvýšenia prídavku na dieťa na 100 eur či maximálne 30-dňovej čakacej lehoty na operáciu.

Matovič zdôraznil, že odmietnutie ustúpiť od týchto záväzkov neznamená odmietanie spolupráce. Hnutie je podľa neho pripravené rokovať so SaS aj o ďalších opatreniach.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Lotyšsko patrí medzi päť najväčších dovozcov ruského obilia

Lotyšsko sa napriek napätým vzťahom s Moskvou zaradilo medzi päť najväčších dovozcov ruského obilia v aktuálnej sezóne. Od júla do októbra ho doviezlo takmer 432-tisíc ton, vyplýva z údajov poradenskej spoločnosti ProZerno.

Rusko presmerúva vývoz obilia z Azovsko-čiernomorskej oblasti do prístavov pri Baltskom mori po tom, čo sa preprava cez jeho hlavný vývozný koridor v polovici augusta takmer zastavila. Baltské prístavy sa stali hlavnou vývoznou trasou najmä pre pšenicu. Podľa spoločnosti Rusagrotrans pripadalo v septembri na baltskú trasu 65 percent ruského vývozu obilia.

Obilie smeruje cez ruské prístavy aj prístavy pobaltských krajín, predovšetkým Lotyšska. Estónsko pritom tranzit ruského obilia cez svoje územie zakázalo. Pobaltské štáty začiatkom októbra navrhli zákaz jeho prepravy cez Európsku úniu.

Najväčším odberateľom ruského obilia zostáva Irán, ktorý od júla do októbra doviezol 1,72 milióna ton. Nasleduje Egypt s 1,35 milióna ton a Azerbajdžan s 545-tisíc tonami. Veľkým dovozcom je aj Nigéria so 421-tisíc tonami.

Výrazne vzrástla aj preprava cez Kaspické more, pričom väčšina tovaru smeruje do Iránu.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.