Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ už rieši nedostatok potravín v okupovaných Oleškách

Kremeľ v utorok oznámil, že podniká kroky na zmiernenie humanitárnej situácie v meste Olešky na juhu Ukrajiny, ktoré je pod ruskou kontrolou. Obyvatelia mesta v uplynulom období upozorňujú na zhoršujúci sa nedostatok potravín.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že ruský prezident Vladimir Putin o situácii v Oleškách hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Informoval ho, že problémom sa zaoberá aj ruská komisárka pre ľudské práva.

Putin o humanitárnej situácii v meste telefonoval v piatok aj s pápežom Levom XIV. Podľa Kremľa podporil iniciatívu Vatikánu na doručenie zásob civilnému obyvateľstvu a vyjadril pripravenosť spolupracovať pri jej realizácii.

Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňujú z blokovania dodávok zásob pre obyvateľov mesta. Olešky sa nachádzajú na území okupovanom Ruskom, ktoré sa ukrajinské jednotky usilujú získať späť.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Matovič prijal pozvanie SaS na rokovanie

Hnutie Slovensko prijalo pozvanie SaS na rokovanie o budúcnosti krajiny. Jeho líder Igor Matovič však vyzval liberálov, aby rešpektovali výsledky projektu Prevrat 2027, ktoré hnutie považuje za neprekročiteľné podmienky podpory prípadnej budúcej vlády.

Matovič na utorkovej tlačovej konferencii uviedol, že víta zmenu postoja SaS k spolupráci. Namiesto stretnutia len s predsedom strany Branislavom Gröhlingom však požaduje rokovanie v širšom formáte, na ktorom by obe strany zastupovali traja predstavitelia.

Hnutie Slovensko spustilo projekt Prevrat 2027 pred rokom po tom, čo podľa Matoviča ostatné opozičné strany odmietali spoluprácu. Hnutie sa verejne zaviazalo presadzovať opatrenia, ktoré si občania v ankete odhlasujú.

Doteraz si odhlasovali jedenásť riešení vrátane zníženia platov politikov o polovicu, ak budú zadlžovať Slovensko, zvýšenia prídavku na dieťa na 100 eur či maximálne 30-dňovej čakacej lehoty na operáciu.

Matovič zdôraznil, že odmietnutie ustúpiť od týchto záväzkov neznamená odmietanie spolupráce. Hnutie je podľa neho pripravené rokovať so SaS aj o ďalších opatreniach.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Lotyšsko patrí medzi päť najväčších dovozcov ruského obilia

Lotyšsko sa napriek napätým vzťahom s Moskvou zaradilo medzi päť najväčších dovozcov ruského obilia v aktuálnej sezóne. Od júla do októbra ho doviezlo takmer 432-tisíc ton, vyplýva z údajov poradenskej spoločnosti ProZerno.

Rusko presmerúva vývoz obilia z Azovsko-čiernomorskej oblasti do prístavov pri Baltskom mori po tom, čo sa preprava cez jeho hlavný vývozný koridor v polovici augusta takmer zastavila. Baltské prístavy sa stali hlavnou vývoznou trasou najmä pre pšenicu. Podľa spoločnosti Rusagrotrans pripadalo v septembri na baltskú trasu 65 percent ruského vývozu obilia.

Obilie smeruje cez ruské prístavy aj prístavy pobaltských krajín, predovšetkým Lotyšska. Estónsko pritom tranzit ruského obilia cez svoje územie zakázalo. Pobaltské štáty začiatkom októbra navrhli zákaz jeho prepravy cez Európsku úniu.

Najväčším odberateľom ruského obilia zostáva Irán, ktorý od júla do októbra doviezol 1,72 milióna ton. Nasleduje Egypt s 1,35 milióna ton a Azerbajdžan s 545-tisíc tonami. Veľkým dovozcom je aj Nigéria so 421-tisíc tonami.

Výrazne vzrástla aj preprava cez Kaspické more, pričom väčšina tovaru smeruje do Iránu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Čína: Zákaz DeepSeek nerešpektuje dohody Trumpa a Si Ťin-pchinga

Čína v utorok kritizovala rozhodnutie americkej vlády zakázať používanie čínskeho modelu umelej inteligencie DeepSeek v informačných systémoch federálnych úradov. Podľa čínskeho ministerstva obchodu opatrenie poškodzuje záujmy čínskych spoločností a nerešpektuje dohody dosiahnuté medzi lídrami oboch krajín.

Peking vyzval Washington, aby „okamžite napravil nesprávne postupy“ a zrušil diskriminačné obmedzenia. Zároveň avizoval, že bude situáciu pozorne sledovať a prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu svojich záujmov.

Americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti v pondelok nariadilo odstránenie produktov DeepSeek aj služieb tretích strán využívajúcich tento model zo systémov civilných federálnych úradov. Úradom zároveň zakázalo ich ďalšie obstarávanie.

Ministerstvo rozhodnutie odôvodnilo viacerými bezpečnostnými hrozbami. Upozornilo najmä na riziko prenosu citlivých údajov do Číny pri používaní modelu vládnymi zamestnancami alebo dodávateľmi.

Čínske ministerstvo obchodu vyjadrilo nad zákazom zásadnú nespokojnosť. Spojené štáty vyzvalo, aby dodržiavali dohody medzi lídrami oboch krajín a využívali existujúci mechanizmus čínsko-amerického dialógu o umelej inteligencii.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Bessent: Trumpa nezastaví ani väčšina demokratov v Snemovni

Americký minister financií Scott Bessent v utorok vyhlásil, že ani prípadné získanie väčšiny demokratmi v Snemovni reprezentantov by výrazne neobmedzilo schopnosť administratívy prezidenta Donalda Trumpa presadzovať svoju politiku.

„Myslím si, že len veľmi málo,“ odpovedal Bessent v rozhovore pre 2Way TV na otázku, čo by demokrati mohli urobiť na zastavenie Trumpových plánov.

Minister zdôraznil, že administratíva má stabilné zákonné právomoci v oblasti ciel. Reagoval tým na odpor demokratov voči Trumpovmu rozsiahlemu zavádzaniu ciel na tovar dovážaný z celého sveta.

V Spojených štátoch sa 3. novembra uskutočnia voľby do Kongresu. Republikáni majú v súčasnosti tesnú väčšinu v Snemovni reprezentantov aj v Senáte.

Voľby prichádzajú v čase, keď Trumpovi klesá miera podpory v súvislosti s jeho riešením vysokých životných nákladov Američanov. Tie ešte zvýšila americko-izraelská vojna proti Iránu, ktorá spôsobila rast cien pohonných látok.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Rumunský parlament schválil novú vládu po mesiacoch krízy

Rumunský parlament v utorok schválil vládu nezávislého politika Lucu Niculesca, čím sa krajina priblížila k ukončeniu niekoľkomesačnej politickej krízy. Za jeho kabinet hlasovalo 338 poslancov, proti bolo 58.

Prezident Nicușor Dan poveril 55-ročného diplomata a bývalého novinára Niculesca zostavením vlády 5. októbra. Išlo už o jeho štvrtého kandidáta na premiéra, keďže predchádzajúci traja nedokázali zostaviť kabinet. Niculescu získal podporu sociálnych demokratov a ďalších strán pre svoju menšinovú vládu.

„Rumunsko nemá času nazvyš,“ vyhlásil Niculescu pred hlasovaním. Prisľúbil vládu, ktorá do krajiny prinesie peniaze a investície a bude brániť Rumunov.

Politická kríza trvá od mája, keď parlament vyslovil nedôveru premiérovi Iliemu Bolojanovi. Návrh na jeho odvolanie spoločne predložili sociálni demokrati a strana Aliancia za zjednotenie Rumunov.

Rumunsko čelí od zrušenia prezidentských volieb v decembri 2024 dlhodobej politickej nestabilite. Krajina zároveň zápasí s jedným z najvyšších rozpočtových deficitov v Európskej únii, vysokou infláciou a technickou recesiou.

(ap, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.