Preskočiť na obsah
  |  

Bulharsko sa odmieta zapojiť do ďalšej pôžičky pre Ukrajinu

Bulharsko sa nezapojí do prípadnej ďalšej pôžičky Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur. V utorok to vyhlásil premiér Rumen Radev, ktorý upozornil na ekonomické dôsledky vojny a rastúce sociálne napätie v Európe.

„Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa skončilo minulý piatok, prezident Zelenskyj požiadal o ďalších 70 miliárd. Ako sa vám to pozdáva vzhľadom na všetko, čo sa deje v Európe? Bulharsko nemôže byť súčasťou týchto 70 miliárd,“ povedal Radev.

Pripomenul, že Európska únia už vlani schválila pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, za ktorú podľa neho ručia členské krajiny.

Vojna podľa bulharského premiéra vyčerpáva európske ekonomiky a prispieva k sociálnemu napätiu a politickej nestabilite. Vyzval preto na jej čo najrýchlejšie ukončenie.

Radev sa vyjadril aj k bezpečnosti v Čiernom mori. Ubezpečil, že obchodná lodná doprava do bulharských prístavov Varna a Burgas sa nezastavila. Bulharsko podľa neho plne zmobilizovalo svoje kapacity na monitorovanie a ochranu oblasti a očakáva ďalšiu pomoc spojencov.

Po rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem už nad Čiernym morom hliadkuje americké lietadlo Boeing P-8A Poseidon.

(government.bg, lud)

  |  

Rusko hlási zásahy lodí a logistických centier na Ukrajine

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že jeho armáda počas noci zasiahla dronmi štyri nákladné lode a dve logistické centrá na Ukrajine. Všetky zasiahnuté ciele slúžili na prepravu alebo skladovanie vojenského materiálu a tovaru s dvojakým využitím pre ukrajinské ozbrojené sily.

V prístave Reni v Odeskej oblasti ruské drony podľa ministerstva zasiahli tri nákladné lode, ktoré vykladali zásoby určené ukrajinskej armáde. Útoky údajne poškodili aj prístavnú infraštruktúru zabezpečujúcu nakladanie a vykladanie tovaru.

Ďalšiu nákladnú loď, ktorá podľa Moskvy prepravovala vojenský materiál na Ukrajinu, ruské sily zasiahli počas plavby do prístavu Odesa.

Ministerstvo zároveň informovalo o dronových útokoch na dve logistické centrá na západe Ukrajiny. V Chmeľnyckom údajne zasiahli centrum Grand Import, ktoré podľa Moskvy slúžilo na skladovanie vojenského materiálu a tovaru s dvojakým využitím.

V meste Koveľ vo Volynskej oblasti ruské drony údajne zasiahli dopravno-logistické centrum spoločnosti Vindor Trans Servis, využívané na skladovanie a distribúciu zásob ukrajinskej armády.

(interfax, lud)

  |  

Francúzsko nasadí proti nepokojom aj armádu, vláda priznala chyby

Francúzsko nasadí na posilnenie polície aj armádu a pripravuje rozsiahle bezpečnostné opatrenia pred ďalšími protestmi plánovanými na sobotu. Vláda zároveň priznala pochybenia pri zásahoch proti násilnostiam a rabovaniu, ktoré cez víkend zasiahli Paríž, Marseille, Lyon a ďalšie mestá.

„Nasadenie síl bude na budúcu sobotu masívne,“ vyhlásil premiér Sébastien Lecornu. Minister vnútra Laurent Nuñez sa za nedostatky ospravedlnil. „Hlboko ľutujem, čo sa stalo. Prijímam svoj diel zodpovednosti,“ povedal.

Po zavedení cielených zákazov vychádzania sa situácia čiastočne upokojila. V Paríži budú obmedzenia platiť aj v utorok večer, najmä v okolí Námestia Republiky a štvrte Les Halles. Polícia zadržala aj podozrivého zo založenia požiaru, ktorý zničil historickú radnicu v Limoges.

Nepokoje výrazne zasiahli obchodný reťazec Carrefour, ktorý znížil svoje celoročné ciele ziskovej marže. Rabovanie poškodilo 50 jeho predajní a priame škody dosahujú desiatky miliónov eur.

Francúzske štátne dlhopisy zároveň čelia rastúcim výnosom, ktoré dosiahli 24-ročné maximum. Ďalšie sobotňajšie protesty avizovali študentské organizácie aj skupiny hlásiace sa k hnutiu žltých viest.

Nepokoje zasiahli aj severné Taliansko, zatiaľ čo v Albánsku sa očakáva siedmy deň protivládnych demonštrácií.

(reuters, lud)

  |  

EÚ chce posilniť bezpečnosť v Arktíde, predstavila stratégiu

Európska únia v utorok predstavila novú stratégiu pre Arktídu, ktorá reaguje na rastúci bezpečnostný význam regiónu. Plánuje posilniť satelitné sledovanie, ochranu podmorských káblov a pomôcť členským štátom pri obstarávaní ľadoborcov.

„Arktída je jedným z miest, kde sa stretávajú tektonické dosky geopolitiky,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa nej už nemožno považovať suverenitu, územnú celistvosť a pravidlá zabezpečujúce stabilitu regiónu za samozrejmosť.

Záujem svetových mocností o Arktídu rastie aj v dôsledku roztápania ľadu, ktoré otvára nové námorné trasy. Podľa predstaviteľov EÚ Rusko v uplynulých rokoch obnovilo a modernizovalo bývalé sovietske vojenské základne a využíva región na testovanie rakiet. Moskva naopak obviňuje NATO z militarizácie Arktídy.

Nová stratégia počíta so zriadením centra námornej bezpečnosti na výmenu informácií a osobitného centra na monitorovanie, ochranu a opravy podmorských káblov. Únia chce rozšíriť aj satelitné pozorovanie Arktídy prostredníctvom systému Copernicus.

Ide o prvú aktualizáciu arktickej stratégie od roku 2021. Dokument neuvádza predpokladané náklady na plánované opatrenia.

(reuters, lud)

  |  

Protesty kamionistov ochromujú výrobu cestovín v Taliansku

Protesty talianskych kamionistov proti rastúcim cenám pohonných látok a životným nákladom ohrozujú výrobu cestovín. Blokády ciest a prístavov na juhu krajiny bránia dodávkam surovín do tovární a narúšajú zásobovanie potravinami aj palivami.

Výrobca cestovín Rummo v utorok oznámil pozastavenie výroby pre nedostatok surovín. Podľa šéfa spoločnosti Cosima Rumma čelia podobným problémom takmer všetci významní výrobcovia v regióne Apúlia. Väčšina talianskej výroby cestovín sa podľa neho zastavila alebo jej zastavenie hrozí.

Spoločnosť La Molisana tiež zaznamenala výrazný pokles výroby a musí využívať zásoby pšenice a semolinovej múky.

Dopravné blokády zasahujú aj zásobovanie Ríma. Na najväčšom talianskom veľkoobchodnom trhu s ovocím a zeleninou spôsobujú nedostatok paradajok, papriky či hrozna, rast cien a väčšiu závislosť od dovozu.

Na Sicílii hrozí znehodnotenie veľkého množstva rýchlo sa kaziacich potravín. Na juhu krajiny sa zároveň tvoria rady na čerpacích staniciach a v supermarketoch chýba tovar.

Talianska vláda prisľúbila dopravcom ďalšiu pomoc vo výške viac ako 150 miliónov eur.

(reuters, lud)

  |  

Český minister odmieta správy o novej vlne utečencov

Český minister vnútra Lubomír Metnar v utorok uviedol, že v súčasnosti nič nenasvedčuje príchodu novej vlny utečencov z Ukrajiny do okolitých európskych krajín. Reagoval tak na správy šíriace sa na sociálnych sieťach.

Podľa ministra sa na internete objavujú poplašné tvrdenia o miliónoch Ukrajincov, ktorí sa údajne chystajú prekročiť hranice do Poľska a ďalších európskych štátov. Informácie českého ministerstva vnútra a polície však takýto vývoj nepotvrdzujú.

Metnar vysvetlil, že občasné kolóny na ukrajinsko-poľských hraniciach súvisia najmä s leteckými poplachmi počas ruských útokov na západnú Ukrajinu. V takýchto prípadoch odbavovanie na hraničných priechodoch prerušujú a niekedy je potrebné pristúpiť aj k evakuácii.

České ministerstvo vnútra podľa Metnara situáciu nepodceňuje a spolu s bezpečnostnými zložkami a ďalšími inštitúciami priebežne sleduje vývoj v celej Európskej únii.

„Ak by došlo k zásadnej zmene situácie, sme pripravení bezodkladne reagovať a prijať potrebné opatrenia,“ zdôraznil minister.

(tasr, lud)