Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľský parlament schválil zmiernenie interrupčných zákonov

Dolná komora poľského parlamentu v utorok schválila návrhy zákonov, ktoré by umožnili interrupcie v prípade abnormalít plodu a dekriminalizovali poskytovanie pomoci pri podstúpení interrupcie. Poslanci sa tak usilujú zmierniť takmer úplný zákaz interrupcií zavedený za predchádzajúcej vlády.

Legislatívu však pravdepodobne vetuje prezident Karol Nawrocki, ktorý už avizoval, že bude blokovať liberalizáciu interrupčných zákonov.

Poľsko výrazne obmedzilo interrupcie v roku 2021 po rozhodnutí ústavného súdu, ktorý označil ukončenie tehotenstva z dôvodu abnormalít plodu za protiústavné. Rozhodnutie vyvolalo rozsiahle protesty.

Proeurópska koalícia premiéra Donalda Tuska zvíťazila vo voľbách v roku 2023 aj vďaka sľubu zmierniť tieto obmedzenia. Podľa organizácie Center for Reproductive Rights však schválené návrhy predstavujú len čiastkovú reformu, ktorá väčšine žien potrebujúcich interrupčnú starostlivosť nepomôže.

Parlamentné výbory zároveň posudzujú samostatný návrh, ktorý by umožnil interrupcie na žiadosť do 12. týždňa tehotenstva.

Podľa súčasnej legislatívy sú interrupcie v Poľsku povolené len v prípade znásilnenia, incestu alebo ohrozenia zdravia či života ženy.

(reuters, lud)

Minúta  |  

NATO po útokoch posilní ochranu lodí v Čiernom mori

Severoatlantická aliancia posilní bezpečnosť v Čiernom mori nasadením ďalších námorných hliadkovacích lietadiel, radarových systémov a dronov. NATO to oznámilo v utorok po sérii smrteľných útokov na obchodné lode v regióne, ktoré zrejme súvisia s vojnou Ruska proti Ukrajine.

Oznámenie prišlo po rokovaní Severoatlantickej rady v Bruseli. Členské štáty podľa vojenského hovorcu NATO Martina O'Donnella vyslali alebo ešte vyšlú aj spravodajských pracovníkov a tímy na forenznú analýzu výbušnín.

Od minulého týždňa je nezvestných sedem námorníkov po útokoch dronov na dva chemické tankery pri rumunskom pobreží. Počas predchádzajúcich desiatich dní zasiahli útoky najmenej päť ďalších nákladných lodí pri Rumunsku a Bulharsku, pričom lodní prepravcovia hlásili najmenej 23 mŕtvych alebo nezvestných námorníkov.

Aliancia zatiaľ útoky oficiálne nepripísala žiadnej krajine.

„NATO už posilnilo svoje postavenie na východnom krídle vrátane schopností bojovať proti dronom,“ uviedla jeho hovorkyňa Allison Hartová. Dodala, že Aliancia zostane jednotná a pripravená reagovať na akúkoľvek hrozbu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Bulharsko sa odmieta zapojiť do ďalšej pôžičky pre Ukrajinu

Bulharsko sa nezapojí do prípadnej ďalšej pôžičky Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur. V utorok to vyhlásil premiér Rumen Radev, ktorý upozornil na ekonomické dôsledky vojny a rastúce sociálne napätie v Európe.

„Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa skončilo minulý piatok, prezident Zelenskyj požiadal o ďalších 70 miliárd. Ako sa vám to pozdáva vzhľadom na všetko, čo sa deje v Európe? Bulharsko nemôže byť súčasťou týchto 70 miliárd,“ povedal Radev.

Pripomenul, že Európska únia už vlani schválila pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, za ktorú podľa neho ručia členské krajiny.

Vojna podľa bulharského premiéra vyčerpáva európske ekonomiky a prispieva k sociálnemu napätiu a politickej nestabilite. Vyzval preto na jej čo najrýchlejšie ukončenie.

Radev sa vyjadril aj k bezpečnosti v Čiernom mori. Ubezpečil, že obchodná lodná doprava do bulharských prístavov Varna a Burgas sa nezastavila. Bulharsko podľa neho plne zmobilizovalo svoje kapacity na monitorovanie a ochranu oblasti a očakáva ďalšiu pomoc spojencov.

Po rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem už nad Čiernym morom hliadkuje americké lietadlo Boeing P-8A Poseidon.

(government.bg, lud)

Minúta  |  

Rusko hlási zásahy lodí a logistických centier na Ukrajine

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že jeho armáda počas noci zasiahla dronmi štyri nákladné lode a dve logistické centrá na Ukrajine. Všetky zasiahnuté ciele slúžili na prepravu alebo skladovanie vojenského materiálu a tovaru s dvojakým využitím pre ukrajinské ozbrojené sily.

V prístave Reni v Odeskej oblasti ruské drony podľa ministerstva zasiahli tri nákladné lode, ktoré vykladali zásoby určené ukrajinskej armáde. Útoky údajne poškodili aj prístavnú infraštruktúru zabezpečujúcu nakladanie a vykladanie tovaru.

Ďalšiu nákladnú loď, ktorá podľa Moskvy prepravovala vojenský materiál na Ukrajinu, ruské sily zasiahli počas plavby do prístavu Odesa.

Ministerstvo zároveň informovalo o dronových útokoch na dve logistické centrá na západe Ukrajiny. V Chmeľnyckom údajne zasiahli centrum Grand Import, ktoré podľa Moskvy slúžilo na skladovanie vojenského materiálu a tovaru s dvojakým využitím.

V meste Koveľ vo Volynskej oblasti ruské drony údajne zasiahli dopravno-logistické centrum spoločnosti Vindor Trans Servis, využívané na skladovanie a distribúciu zásob ukrajinskej armády.

(interfax, lud)

Minúta  |  

Francúzsko nasadí proti nepokojom aj armádu, vláda priznala chyby

Francúzsko nasadí na posilnenie polície aj armádu a pripravuje rozsiahle bezpečnostné opatrenia pred ďalšími protestmi plánovanými na sobotu. Vláda zároveň priznala pochybenia pri zásahoch proti násilnostiam a rabovaniu, ktoré cez víkend zasiahli Paríž, Marseille, Lyon a ďalšie mestá.

„Nasadenie síl bude na budúcu sobotu masívne,“ vyhlásil premiér Sébastien Lecornu. Minister vnútra Laurent Nuñez sa za nedostatky ospravedlnil. „Hlboko ľutujem, čo sa stalo. Prijímam svoj diel zodpovednosti,“ povedal.

Po zavedení cielených zákazov vychádzania sa situácia čiastočne upokojila. V Paríži budú obmedzenia platiť aj v utorok večer, najmä v okolí Námestia Republiky a štvrte Les Halles. Polícia zadržala aj podozrivého zo založenia požiaru, ktorý zničil historickú radnicu v Limoges.

Nepokoje výrazne zasiahli obchodný reťazec Carrefour, ktorý znížil svoje celoročné ciele ziskovej marže. Rabovanie poškodilo 50 jeho predajní a priame škody dosahujú desiatky miliónov eur.

Francúzske štátne dlhopisy zároveň čelia rastúcim výnosom, ktoré dosiahli 24-ročné maximum. Ďalšie sobotňajšie protesty avizovali študentské organizácie aj skupiny hlásiace sa k hnutiu žltých viest.

Nepokoje zasiahli aj severné Taliansko, zatiaľ čo v Albánsku sa očakáva siedmy deň protivládnych demonštrácií.

(reuters, lud)

Minúta  |  

EÚ chce posilniť bezpečnosť v Arktíde, predstavila stratégiu

Európska únia v utorok predstavila novú stratégiu pre Arktídu, ktorá reaguje na rastúci bezpečnostný význam regiónu. Plánuje posilniť satelitné sledovanie, ochranu podmorských káblov a pomôcť členským štátom pri obstarávaní ľadoborcov.

„Arktída je jedným z miest, kde sa stretávajú tektonické dosky geopolitiky,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa nej už nemožno považovať suverenitu, územnú celistvosť a pravidlá zabezpečujúce stabilitu regiónu za samozrejmosť.

Záujem svetových mocností o Arktídu rastie aj v dôsledku roztápania ľadu, ktoré otvára nové námorné trasy. Podľa predstaviteľov EÚ Rusko v uplynulých rokoch obnovilo a modernizovalo bývalé sovietske vojenské základne a využíva región na testovanie rakiet. Moskva naopak obviňuje NATO z militarizácie Arktídy.

Nová stratégia počíta so zriadením centra námornej bezpečnosti na výmenu informácií a osobitného centra na monitorovanie, ochranu a opravy podmorských káblov. Únia chce rozšíriť aj satelitné pozorovanie Arktídy prostredníctvom systému Copernicus.

Ide o prvú aktualizáciu arktickej stratégie od roku 2021. Dokument neuvádza predpokladané náklady na plánované opatrenia.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.