Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda po nepokojoch vyšle do Milána 500 vojakov a sprísni tresty

Talianska vláda v utorok schválila vyslanie ďalších 500 vojakov do Milána po víkendových nepokojoch a rabovaní. Vojaci budú do konca roka tohto pomáhať polícii a karabinierom pri zabezpečovaní verejného poriadku. Premiérka Giorgia Meloniová zároveň oznámila sprísnenie trestov za násilnosti počas demonštrácií.

Pri víkendových nepokojoch podľa premiérky utrpelo zranenie približne 200 príslušníkov bezpečnostných zložiek a materiálne škody len v Miláne dosiahli takmer milión eur. Úrady zadržali alebo identifikovali 330 osôb, pričom najmladšia mala 11 rokov.

Nové opatrenia zavádzajú tresty až päť rokov väzenia a pokuty do 20-tisíc eur za násilné konanie v skupine najmenej piatich ľudí počas protestov. Zavádzajú tiež prezumpciu trestnej zodpovednosti mladistvých vo veku od 14 do 18 rokov. Podľa Meloniovej majú za škody spôsobené maloletými platiť ich rodičia.

Vojaci posilnia existujúcu bezpečnostnú operáciu, v rámci ktorej už v Taliansku pôsobí približne 5-tisíc príslušníkov armády. Osobitné policajné právomoci však nedostanú.

Vládne nariadenie nadobudne účinnosť okamžite, parlament ho musí potvrdiť do 60 dní. Ďalšie protesty sú naplánované na sobotu v Ríme, Miláne a ďalších mestách.

(ingobae, lud)

Minúta  |  

Prieskum: Tromfy po voľbách by mal v rukách Matovič

Parlamentné voľby v októbri by vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 17,4 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer so ziskom 17 percent. Tretia by bola Republika s 11,3 percenta. Vyplýva to z prieskumu volebných preferencií agentúry Focus pre portál 360tka.

Na štvrtom mieste v prieskume by skončilo Hnutie Slovensko (9,7 percenta). Za ním bol Hlas (8,5 percenta). Do parlamentu by sa ešte dostali KDH (6,4 percenta), SaS (6,3 percenta) a Demokrati (5,8 percenta).

Mimo poslaneckých lavíc by skončili Maďarská aliancia (4,4 percenta) a Sme rodina a Sulíkovci (4,3 percenta), SNS (3,5 percenta) a Právo na pravdu (2,7 percenta) .

V Národnej rade by PS získalo na základe týchto výsledkov 32 kresiel, Smer by ich mal 31, Republika 21, Hnutie Slovensko 18, Hlas 15, KDH 12, SaS 11 a Demokrati by mali 10 poslancov.

Znamená to, že pokiaľ by Hlas nepreskočil k súčasným opozičným stranám, tromfy po voľbách by malo v rukách Matovičovo hnutie, bez ktorého súčasná opozícia nezloží vládu.

Prieskum uskutočnila agentúra Focus pre portál 360tka.sk v dňoch 12. – 19. októbra 2026 na vzorke 1017 respondentov.

(360tka)

Minúta  |  

Zelenskyj trvá na účasti Ukrajiny pri rokovaniach USA, Ruska a Číny

Spojené štáty opäť poskytujú Ukrajine informácie, ktoré jej umožňujú včas odhaliť blížiace sa ruské raketové útoky. Po utorkových rokovaniach v nórskom Osle to potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Obnovenie spolupráce označil za mimoriadne dôležité pre ochranu civilistov.

Zelenskyj sa v Osle stretol s americkým vyslancom Stevom Witkoffom, nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störemom a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom. Na diaľku sa pripojil aj americký vyslanec Jared Kushner.

Účastníci rokovali o možnostiach prímeria, bezpečnostných zárukách, energetike a územných otázkach. Stubb hovoril o konkrétnom pokroku a uviedol, že Witkoff v stredu odcestuje do Petrohradu, kde má ruským predstaviteľom predložiť výsledky rozhovorov.

Ukrajinský prezident zároveň odmietol predstavu, že by o budúcnosti jeho krajiny rozhodovali veľmoci bez účasti Kyjeva. Ak by sa prezidenti USA, Ruska a Číny stretli aj v súvislosti s Ukrajinou, podľa Zelenského musí mať pri rokovacom stole svoje miesto.

Stubb označil mierový proces za opätovne nasmerovaný správnym smerom. Za rozhodujúce však považuje výsledky Witkoffových nadchádzajúcich rozhovorov v Rusku.

(guardian, ap, lud)

Minúta  |  

Poľský parlament schválil zmiernenie interrupčných zákonov

Dolná komora poľského parlamentu v utorok schválila návrhy zákonov, ktoré by umožnili interrupcie v prípade abnormalít plodu a dekriminalizovali poskytovanie pomoci pri podstúpení interrupcie. Poslanci sa tak usilujú zmierniť takmer úplný zákaz interrupcií zavedený za predchádzajúcej vlády.

Legislatívu však pravdepodobne vetuje prezident Karol Nawrocki, ktorý už avizoval, že bude blokovať liberalizáciu interrupčných zákonov.

Poľsko výrazne obmedzilo interrupcie v roku 2021 po rozhodnutí ústavného súdu, ktorý označil ukončenie tehotenstva z dôvodu abnormalít plodu za protiústavné. Rozhodnutie vyvolalo rozsiahle protesty.

Proeurópska koalícia premiéra Donalda Tuska zvíťazila vo voľbách v roku 2023 aj vďaka sľubu zmierniť tieto obmedzenia. Podľa organizácie Center for Reproductive Rights však schválené návrhy predstavujú len čiastkovú reformu, ktorá väčšine žien potrebujúcich interrupčnú starostlivosť nepomôže.

Parlamentné výbory zároveň posudzujú samostatný návrh, ktorý by umožnil interrupcie na žiadosť do 12. týždňa tehotenstva.

Podľa súčasnej legislatívy sú interrupcie v Poľsku povolené len v prípade znásilnenia, incestu alebo ohrozenia zdravia či života ženy.

(reuters, lud)

Minúta  |  

NATO po útokoch posilní ochranu lodí v Čiernom mori

Severoatlantická aliancia posilní bezpečnosť v Čiernom mori nasadením ďalších námorných hliadkovacích lietadiel, radarových systémov a dronov. NATO to oznámilo v utorok po sérii smrteľných útokov na obchodné lode v regióne, ktoré zrejme súvisia s vojnou Ruska proti Ukrajine.

Oznámenie prišlo po rokovaní Severoatlantickej rady v Bruseli. Členské štáty podľa vojenského hovorcu NATO Martina O'Donnella vyslali alebo ešte vyšlú aj spravodajských pracovníkov a tímy na forenznú analýzu výbušnín.

Od minulého týždňa je nezvestných sedem námorníkov po útokoch dronov na dva chemické tankery pri rumunskom pobreží. Počas predchádzajúcich desiatich dní zasiahli útoky najmenej päť ďalších nákladných lodí pri Rumunsku a Bulharsku, pričom lodní prepravcovia hlásili najmenej 23 mŕtvych alebo nezvestných námorníkov.

Aliancia zatiaľ útoky oficiálne nepripísala žiadnej krajine.

„NATO už posilnilo svoje postavenie na východnom krídle vrátane schopností bojovať proti dronom,“ uviedla jeho hovorkyňa Allison Hartová. Dodala, že Aliancia zostane jednotná a pripravená reagovať na akúkoľvek hrozbu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Bulharsko sa odmieta zapojiť do ďalšej pôžičky pre Ukrajinu

Bulharsko sa nezapojí do prípadnej ďalšej pôžičky Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur. V utorok to vyhlásil premiér Rumen Radev, ktorý upozornil na ekonomické dôsledky vojny a rastúce sociálne napätie v Európe.

„Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa skončilo minulý piatok, prezident Zelenskyj požiadal o ďalších 70 miliárd. Ako sa vám to pozdáva vzhľadom na všetko, čo sa deje v Európe? Bulharsko nemôže byť súčasťou týchto 70 miliárd,“ povedal Radev.

Pripomenul, že Európska únia už vlani schválila pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, za ktorú podľa neho ručia členské krajiny.

Vojna podľa bulharského premiéra vyčerpáva európske ekonomiky a prispieva k sociálnemu napätiu a politickej nestabilite. Vyzval preto na jej čo najrýchlejšie ukončenie.

Radev sa vyjadril aj k bezpečnosti v Čiernom mori. Ubezpečil, že obchodná lodná doprava do bulharských prístavov Varna a Burgas sa nezastavila. Bulharsko podľa neho plne zmobilizovalo svoje kapacity na monitorovanie a ochranu oblasti a očakáva ďalšiu pomoc spojencov.

Po rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem už nad Čiernym morom hliadkuje americké lietadlo Boeing P-8A Poseidon.

(government.bg, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.