Preskočiť na obsah
  |  

Anthropic skončil v prvej polovici tohto roka s obrovskou stratou

Start-up zameraný na umelú inteligenciu Anthropic zaznamenal v prvej polovici tohto roka čistú stratu viac ako 80 miliárd dolárov, informoval v utorok denník Wall Street Journal s odvolaním sa na návrh prospektu pre prvotnú verejnú ponuku akcií.

Prevažná väčšina tejto straty, 72 miliárd dolárov, bola spôsobená účtovnými nákladmi spojenými so zmenami hodnoty konvertibilných dlhopisov a iných nástrojov, ktoré spoločnosť vydala na získanie financovania, uvádza sa v správe denníka.

(reuters, im)

  |  

Trump: Je čas, aby Ukrajina uzavrela dohodu s Ruskom

Americký prezident Donald Trump v utorok zdôraznil, že je čas, aby sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s Ruskom dohodol na ukončení vojny. Zdôraznil, že Kyjev aj Moskva stratili mnoho ľudí, avšak Rusko je na rozdiel od Ukrajiny obrovská krajina, ktorá môže vo vojne ešte dlho pokračovať.

„Chceme, aby Zelenskyj uzavrel dohodu. Je schopný uzavrieť dohodu. Bude musieť chcieť uzavrieť dohodu, lebo si nemyslím, že to jeho ľudia budú ešte dlhšie znášať,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. „Ukrajine sme dali veľa. Na oplátku sme nedostali absolútne nič, okrem smútku, smrti a obrovských finančných strát a drahej nafty,“ vyhlásil. Neskôr však uznal, že s Ukrajinou podpísali dohodu o nerastných surovinách.

Trump tvrdí, že Rusko mohlo na Ukrajine zvíťaziť už v úvodných dňoch vojny. „Rusi mali tisíc tankov, ktoré sa valili po betónovej diaľnici. Pri maximálnej rýchlosti tankov, ktorá je presne 48 míľ za hodinu (77,25 kilometra za hodinu), by boli na Ukrajine za štyri hodiny,“ vyhlásil Trump.

Rusov by podľa amerického prezidenta nič nezastavilo nebyť „hlúpeho ruského generála“. „Rozhodol sa odbočiť doprava na poľnohospodársku pôdu a potom odbočiť doľava a vyraziť smerom na Kyjev.

Namiesto toho, aby zostal na tej betónovej diaľnici, uviazol v blate,“ vyhlásil. Z týchto vyjadrení však nie je jasné, o akej udalosti zo začiatku invázie Ruska na Ukrajinu presne hovoril.

Šéf Bieleho domu sa takto vyjadril krátko po skončení rokovaní v nórskom Osle medzi Zelenským, americkým vyslancom Steveom Witkoffom, nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom. Witkoff v stredu odcestuje do Petrohradu, kde ruským predstaviteľom predstaví dohodnuté návrhy, ktoré by podľa Störeho mohli „pripraviť pôdu pre stretnutie na úrovni lídrov“.

(tasr, afp, ap, im)

  |  

Nigéria potvrdila prvý prípad eboly, v Keni stúpol počet nakazených

Nigéria potvrdila prvý prípad eboly v hlavnom meste Abuja. Nakazenou je žena, ktorá predtým cestovala do Ugandy. V utorok to oznámil minister zdravotníctva Muhammad Ali Pate.

Keňa zároveň zaznamenala ďalší prípad nákazy, čím sa celkový počet infikovaných v krajine zvýšil na deväť.

Nigérijský minister uviedol, že pacientka je v izolácii a dostáva zdravotnú starostlivosť. Úrady už identifikovali 44 osôb, ktoré s ňou prišli do kontaktu, a pokračujú v epidemiologickom vyšetrovaní.

V Keni sa najnovšie nakazil blízky príbuzný prvého pacienta, ktorý už bol v karanténe. Všetkých deväť tamojších prípadov patrí do jedného ohniska a zatiaľ neexistujú dôkazy o šírení vírusu mimo tejto skupiny.

Prvý prípad v Keni zaznamenali začiatkom októbra u muža, ktorý pricestoval z Konžskej demokratickej republiky do Nairobi. V tamojšej nemocnici 5. októbra zomrel.

Keňské úrady do utorka vypátrali 134 zo 135 kontaktov nakazených a umiestnili ich do karantény.

(reuters, lud)

  |  

Vláda po nepokojoch vyšle do Milána 500 vojakov a sprísni tresty

Talianska vláda v utorok schválila vyslanie ďalších 500 vojakov do Milána po víkendových nepokojoch a rabovaní. Vojaci budú do konca tohto roka pomáhať polícii a karabinierom pri zabezpečovaní verejného poriadku. Premiérka Giorgia Meloniová zároveň oznámila sprísnenie trestov za násilnosti počas demonštrácií.

Pri víkendových nepokojoch podľa premiérky utrpelo zranenie približne 200 príslušníkov bezpečnostných zložiek a materiálne škody len v Miláne dosiahli takmer milión eur. Úrady zadržali alebo identifikovali 330 osôb, pričom najmladšia mala 11 rokov.

Nové opatrenia zavádzajú tresty až päť rokov väzenia a pokuty do 20-tisíc eur za násilné konanie v skupine najmenej piatich ľudí počas protestov. Zavádzajú tiež prezumpciu trestnej zodpovednosti mladistvých vo veku od 14 do 18 rokov. Podľa Meloniovej majú za škody spôsobené maloletými platiť ich rodičia.

Vojaci posilnia existujúcu bezpečnostnú operáciu, v rámci ktorej už v Taliansku pôsobí približne 5-tisíc príslušníkov armády. Osobitné policajné právomoci však nedostanú.

Vládne nariadenie nadobudne účinnosť okamžite, parlament ho musí potvrdiť do 60 dní. Ďalšie protesty sú naplánované na sobotu v Ríme, Miláne a ďalších mestách.

(ingobae, lud)

  |  

Prieskum: Tromfy po voľbách by mal v rukách Matovič

Parlamentné voľby v októbri by vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 17,4 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer so ziskom 17 percent. Tretia by bola Republika s 11,3 percenta. Vyplýva to z prieskumu volebných preferencií agentúry Focus pre portál 360tka.

Na štvrtom mieste v prieskume by skončilo Hnutie Slovensko (9,7 percenta). Za ním bol Hlas (8,5 percenta). Do parlamentu by sa ešte dostali KDH (6,4 percenta), SaS (6,3 percenta) a Demokrati (5,8 percenta).

Mimo poslaneckých lavíc by skončili Maďarská aliancia (4,4 percenta) a Sme rodina a Sulíkovci (4,3 percenta), SNS (3,5 percenta) a Právo na pravdu (2,7 percenta).

V Národnej rade by PS získalo na základe týchto výsledkov 32 kresiel, Smer by ich mal 31, Republika 21, Hnutie Slovensko 18, Hlas 15, KDH 12, SaS 11 a Demokrati by mali 10 poslancov.

Znamená to, že pokiaľ by Hlas nepreskočil k súčasným opozičným stranám, tromfy po voľbách by malo v rukách Matovičovo hnutie, bez ktorého súčasná opozícia nezloží vládu.

Prieskum uskutočnila agentúra Focus pre portál 360tka.sk v dňoch 12. až 19. októbra 2026 na vzorke 1017 respondentov.

(360tka)

  |  

Zelenskyj trvá na účasti Ukrajiny pri rokovaniach USA, Ruska a Číny

Spojené štáty opäť poskytujú Ukrajine informácie, ktoré jej umožňujú včas odhaliť blížiace sa ruské raketové útoky. Po utorkových rokovaniach v nórskom Osle to potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Obnovenie spolupráce označil za mimoriadne dôležité pre ochranu civilistov.

Zelenskyj sa v Osle stretol s americkým vyslancom Stevom Witkoffom, nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störemom a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom. Na diaľku sa pripojil aj americký vyslanec Jared Kushner.

Účastníci rokovali o možnostiach prímeria, bezpečnostných zárukách, energetike a územných otázkach. Stubb hovoril o konkrétnom pokroku a uviedol, že Witkoff v stredu odcestuje do Petrohradu, kde má ruským predstaviteľom predložiť výsledky rozhovorov.

Ukrajinský prezident zároveň odmietol predstavu, že by o budúcnosti jeho krajiny rozhodovali veľmoci bez účasti Kyjeva. Ak by sa prezidenti USA, Ruska a Číny stretli aj v súvislosti s Ukrajinou, podľa Zelenského musí mať pri rokovacom stole svoje miesto.

Stubb označil mierový proces za opätovne nasmerovaný správnym smerom. Za rozhodujúce však považuje výsledky Witkoffových nadchádzajúcich rozhovorov v Rusku.

(guardian, ap, lud)