Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri Paríži muž strieľal z auta na ľudí, jeden človek zomrel

Pri piatkovej streľbe na parížskom predmestí Trappes zahynul jeden človek a najmenej štyria ďalší utrpeli zranenia. Francúzske úrady prípad vyšetrujú ako možný teroristický útok. Polícia podozrivého zadržala, informuje BBC.

Podľa starostu Aliho Rabeha muž strieľal na ľudí zo svojho vozidla. Minister vnútra Laurent Nuñez uviedol, že podľa prvotných zistení zrejme použil automatickú zbraň.

Vyšetrovanie prevzala Národná protiteroristická prokuratúra, ktorá preveruje okolnosti vraždy, nedovolené držanie zbrane a možné napojenie útočníka na organizovanú skupinu.

Podľa francúzskych médií môže byť zranených viac, údajne aj 12-ročné dieťa. Úrady však tieto informácie zatiaľ nepotvrdili.

Premiér Sébastien Lecornu označil streľbu za mimoriadne vážnu a prezident Emmanuel Macron vyjadril podporu obetiam a ich rodinám. Motív útoku zostáva neznámy.

(mja)

Minúta  |  

Elitné univerzity v USA čelia obvineniam z diskriminácie

Americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo viaceré prestížne univerzity z rasovej diskriminácie pri prijímaní študentov. Podľa rezortu niektoré školy naďalej zvýhodňujú uchádzačov na základe pôvodu napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA z roku 2023, ktorý odmietol prijímacie postupy zohľadňujúce rasu.

Na právnickej fakulte Kalifornskej univerzity v Los Angeles mali podľa ministerstva černošskí uchádzači v roku 2025 približne sedemnásobne vyššiu šancu na prijatie než porovnateľní uchádzači bielej pleti.

Lekárska fakulta Kalifornskej univerzity v San Franciscu podľa rezortu prijímala černošských uchádzačov s 12,6-násobne a hispánskych so 4,6-násobne vyššou pravdepodobnosťou než bielych záujemcov s porovnateľnými akademickými výsledkami a sociálno-ekonomickým zázemím.

Na lekárskej fakulte Yaleovej univerzity mali černošskí uchádzači podľa zistení ministerstva až 29-násobne vyššiu šancu dostať pozvánku na prijímací pohovor než porovnateľní ázijskí uchádzači.

Ministerstvo tvrdí, že niektoré univerzity obchádzajú rozhodnutie Najvyššieho súdu a pri výbere študentov naďalej zohľadňujú ich rasový pôvod. Trumpova administratíva zároveň žiada od Harvardovej univerzity údaje o prijímacom konaní.

(red)

Minúta  |  

Francúzsko nasadí počas protestov 70-tisíc policajtov

Francúzsko nasadí počas sobotňajších protestov 70-tisíc policajtov vrátane príslušníkov špecializovaných jednotiek. Minister vnútra Laurent Nuñez oznámil sprísnenie bezpečnostných opatrení po tom, ako sa minulotýždňové demonštrácie v niekoľkých mestách zmenili na násilné nepokoje sprevádzané rabovaním a podpaľačstvom.

Do ulíc vyjde o 10-tisíc policajtov viac než pred týždňom. Bezpečnostné zložky budú mať k dispozícii vrtuľníky, drony, obrnené vozidlá aj vodné delá. Úrady v Paríži povolili iba odborársku demonštráciu a zamietli žiadosti študentskej organizácie UNEF a hnutia žltých viest. Protesty zakázali aj v Marseille a Lyone.

V sobotu zostane preventívne zatvorený Louvre a ďalšie kultúrne inštitúcie. Obavy z ďalších nepokojov vyvoláva aj víkendový kongres strany Marine Le Penovej v Orléanse, proti ktorému sa pripravujú demonštrácie.

Protesty súvisia s rastúcimi životnými nákladmi a nespokojnosťou s verejnými službami. Odbory kritizujú obmedzovanie zhromaždení, zatiaľ čo vláda obviňuje radikálne ľavicové skupiny z podnecovania násilia.

Prezident Emmanuel Macron má ešte v piatok rokovať so zástupcami študentov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trumpová dohodla prímerie v Oleškách, oznámil Biely dom

Rusko a Ukrajina sa podľa Bieleho domu dohodli na dočasnom prímerí v okupovanom juhoukrajinskom meste Olešky, ktoré má začať platiť 29. októbra. Dohodu sprostredkovala prvá dáma USA Melania Trumpová.

Obe strany sa podľa Washingtonu zaviazali dočasne zastaviť vojenské operácie v meste, aby umožnili doručenie humanitárnej pomoci a prípravu evakuácie civilistov cez vyhradený bezpečný koridor.

Olešky sú pod kontrolou ruských jednotiek od februára 2022. Miestni obyvatelia v uplynulom období upozorňujú na prehlbujúci sa nedostatok potravín.

Melania Trumpová označila situáciu za mimoriadne vážnu. Podľa nej zostávajú v meste prevažne starší ľudia, ktorí naliehavo potrebujú lieky, zdravotnú starostlivosť, potraviny a čistú vodu.

Prvá dáma USA sa už predtým angažovala aj v úsilí o návrat ukrajinských detí odvlečených počas vojny do Ruska k ich rodinám.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina si vymenili takmer tri stovky zajatcov

Ukrajina a Rusko si vymenili po 270 vojnových zajatcov, informovali v piatok ruské štátne tlačové agentúry s odvolaním sa na ministerstvo obrany. To konkretizovalo, že prepustení ruskí vojaci sa nachádzajú v Bielorusku a prevezú ich do Ruska po poskytnutí psychologickej a lekárskej pomoci.

Od začiatku rozsiahlej vojny na Ukrajine vo februári 2022 si strany vymenili tisíce zajatých, čo je jedna z mála oblastí, kde Moskva a Kyjev udržiavajú občasné kontakty napriek konfliktu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Súd poslal do väzby muža obvineného z volebnej korupcie

Špecializovaný trestný súd rozhodol v piatok o vzatí jedného z obvinených mužov v prípade volebnej korupcie v Martine do preventívnej väzby. Ide o pokračovanie policajnej akcie s krycím názvom Kandidát, v rámci ktorej vyšetrovateľ vo štvrtok obvinil dvoch mužov a jednu ženu.

Podľa hovorcu Prezídia Policajného zboru Romana Hájka má väzba zabrániť tomu, aby obvinený pokračoval v trestnej činnosti alebo spáchal ďalší trestný čin.

Prípad súvisí s podozrením z kupovania voličských hlasov pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami. Podľa predchádzajúcich informácií polície mali dvaja muži ponúknuť kandidátovi na primátora Martina zabezpečenie 300 až 500 hlasov za 5-tisíc eur a prísľub budúcich mestských zákaziek.

Kandidát Milan Ftorek ponuku oznámil polícii a spolupracoval pri objasňovaní prípadu. Odmeny pre voličov mali podľa vyšetrovateľov predstavovať päť až desať eur za hlas.

Polícia zatiaľ neposkytla ďalšie podrobnosti o rozhodnutí súdu, keďže v prípade pokračujú procesné úkony.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.