Preskočiť na obsah
  |  

Zomrel japonský spisovateľ Rjú Murakami

Vo veku 74 rokov zomrel japonský spisovateľ a filmový režisér Rjú Murakami, známy svojimi provokatívnymi románmi o násilí, drogách a temných stránkach modernej spoločnosti. Naposledy vydýchol 17. októbra vo svojom dome, oznámilo jeho vydavateľstvo Gentosha, informuje denník Guardian.

Murakami debutoval v roku 1976 románom Almost Transparent Blue, ktorý napísal ešte počas štúdia. Príbeh o živote skupiny mladých ľudí poznačenom drogami a stratou ilúzií mu priniesol prestížnu Akutagawovu cenu.

Počas svojej kariéry vytvoril viac ako 40 románov a poviedkových zbierok. K jeho najznámejším dielam patria Coin Locker Babies, In the Miso Soup, Audition či Piercing. Viaceré knihy sa dočkali filmových adaptácií, najmä horor Audition z roku 1999.

Murakami sa preslávil osobitým štýlom, čiernym humorom a kritikou japonskej i americkej kultúry. Hoci mal rovnaké priezvisko ako svetoznámy Haruki Murakami, neboli príbuzní.

Britské vydavateľstvo Pushkin Press ocenilo jeho literárnu originalitu a vyjadrilo sústrasť čitateľom po celom svete.

(mja)

  |  

Žandári sú pripravení pôsobiť aj na centrálnych príjmoch

Ministerstvo obrany má podľa svojho hovorcu Michala Bachratého dostatok pripravených žandárov, ktorých možno nasadiť aj na centrálnych príjmoch nemocníc či vo vlakoch. O ich nasadení však rozhoduje ministerstvo vnútra na základe požiadaviek Policajného zboru.

Vyjadrenie rezortu obrany prichádza po ďalšom útoku na zdravotnícky personál v Bratislave. V piatok ráno napadol 34-ročný občan Írska zamestnancov urgentného príjmu nemocnice v Ružinove. Jeden zo zdravotníkov utrpel zranenie v oblasti tváre a polícia podozrivého zadržala.

Ministerstvo vnútra ani polícia zatiaľ priamo nepotvrdili, či plánujú žandárov využiť na ochranu zdravotníkov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) oznámil, že o tejto téme otvoril diskusiu s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas).

Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil opakované útoky na zdravotníckych pracovníkov za potvrdenie systémového zlyhania ich ochrany pri výkone povolania.

(tasr, mja)

  |  

Pri Paríži muž strieľal z auta na ľudí, jeden človek zomrel

Pri piatkovej streľbe na parížskom predmestí Trappes zahynul jeden človek a najmenej štyria ďalší utrpeli zranenia. Francúzske úrady prípad vyšetrujú ako možný teroristický útok. Polícia podozrivého zadržala, informuje BBC.

Podľa starostu Aliho Rabeha muž strieľal na ľudí zo svojho vozidla. Minister vnútra Laurent Nuñez uviedol, že podľa prvotných zistení zrejme použil automatickú zbraň.

Vyšetrovanie prevzala Národná protiteroristická prokuratúra, ktorá preveruje okolnosti vraždy, nedovolené držanie zbrane a možné napojenie útočníka na organizovanú skupinu.

Podľa francúzskych médií môže byť zranených viac, údajne aj 12-ročné dieťa. Úrady však tieto informácie zatiaľ nepotvrdili.

Premiér Sébastien Lecornu označil streľbu za mimoriadne vážnu a prezident Emmanuel Macron vyjadril podporu obetiam a ich rodinám. Motív útoku zostáva neznámy.

(mja)

  |  

Elitné univerzity v USA čelia obvineniam z diskriminácie

Americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo viaceré prestížne univerzity z rasovej diskriminácie pri prijímaní študentov. Podľa rezortu niektoré školy naďalej zvýhodňujú uchádzačov na základe pôvodu napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA z roku 2023, ktorý odmietol prijímacie postupy zohľadňujúce rasu.

Na právnickej fakulte Kalifornskej univerzity v Los Angeles mali podľa ministerstva černošskí uchádzači v roku 2025 približne sedemnásobne vyššiu šancu na prijatie než porovnateľní uchádzači bielej pleti.

Lekárska fakulta Kalifornskej univerzity v San Franciscu podľa rezortu prijímala černošských uchádzačov s 12,6-násobne a hispánskych so 4,6-násobne vyššou pravdepodobnosťou než bielych záujemcov s porovnateľnými akademickými výsledkami a sociálno-ekonomickým zázemím.

Na lekárskej fakulte Yaleovej univerzity mali černošskí uchádzači podľa zistení ministerstva až 29-násobne vyššiu šancu dostať pozvánku na prijímací pohovor než porovnateľní ázijskí uchádzači.

Ministerstvo tvrdí, že niektoré univerzity obchádzajú rozhodnutie Najvyššieho súdu a pri výbere študentov naďalej zohľadňujú ich rasový pôvod. Trumpova administratíva zároveň žiada od Harvardovej univerzity údaje o prijímacom konaní.

(red)

  |  

Francúzsko nasadí počas protestov 70-tisíc policajtov

Francúzsko nasadí počas sobotňajších protestov 70-tisíc policajtov vrátane príslušníkov špecializovaných jednotiek. Minister vnútra Laurent Nuñez oznámil sprísnenie bezpečnostných opatrení po tom, ako sa minulotýždňové demonštrácie v niekoľkých mestách zmenili na násilné nepokoje sprevádzané rabovaním a podpaľačstvom.

Do ulíc vyjde o 10-tisíc policajtov viac než pred týždňom. Bezpečnostné zložky budú mať k dispozícii vrtuľníky, drony, obrnené vozidlá aj vodné delá. Úrady v Paríži povolili iba odborársku demonštráciu a zamietli žiadosti študentskej organizácie UNEF a hnutia žltých viest. Protesty zakázali aj v Marseille a Lyone.

V sobotu zostane preventívne zatvorený Louvre a ďalšie kultúrne inštitúcie. Obavy z ďalších nepokojov vyvoláva aj víkendový kongres strany Marine Le Penovej v Orléanse, proti ktorému sa pripravujú demonštrácie.

Protesty súvisia s rastúcimi životnými nákladmi a nespokojnosťou s verejnými službami. Odbory kritizujú obmedzovanie zhromaždení, zatiaľ čo vláda obviňuje radikálne ľavicové skupiny z podnecovania násilia.

Prezident Emmanuel Macron má ešte v piatok rokovať so zástupcami študentov.

(reuters, mja)

  |  

Trumpová dohodla prímerie v Oleškách, oznámil Biely dom

Rusko a Ukrajina sa podľa Bieleho domu dohodli na dočasnom prímerí v okupovanom juhoukrajinskom meste Olešky, ktoré má začať platiť 29. októbra. Dohodu sprostredkovala prvá dáma USA Melania Trumpová.

Obe strany sa podľa Washingtonu zaviazali dočasne zastaviť vojenské operácie v meste, aby umožnili doručenie humanitárnej pomoci a prípravu evakuácie civilistov cez vyhradený bezpečný koridor.

Olešky sú pod kontrolou ruských jednotiek od februára 2022. Miestni obyvatelia v uplynulom období upozorňujú na prehlbujúci sa nedostatok potravín.

Melania Trumpová označila situáciu za mimoriadne vážnu. Podľa nej zostávajú v meste prevažne starší ľudia, ktorí naliehavo potrebujú lieky, zdravotnú starostlivosť, potraviny a čistú vodu.

Prvá dáma USA sa už predtým angažovala aj v úsilí o návrat ukrajinských detí odvlečených počas vojny do Ruska k ich rodinám.

(reuters, mja)