Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko sa pripravuje na druhý víkend nepokojov

Francúzsko sa pripravuje na ďalšiu napätú sobotu po nepokojoch a rabovaní, ktoré zasiahli viaceré mestá minulý víkend. Úrady zavádzajú zákazy vychádzania a zhromažďovania, posilňujú policajné hliadky a zvažujú aj nasadenie vojakov na ochranu citlivých objektov.

Na protestoch sa majú zúčastniť stredoškoláci, študenti, odborári aj prívrženci hnutia Žltých viest. Ich požiadavky sa líšia, spája ich však kritika vysokých životných nákladov a podpora požiadaviek mladých ľudí. Úrady sa obávajú, že mierové demonštrácie môžu opäť prerásť do násilia a rabovania.

V Paríži sa má nasadiť približne o 20 percent viac bezpečnostných síl než minulý víkend. Zvažuje sa využitie obrnených vozidiel žandárstva a vojakov z operácie Sentinelle. Tí by však mali chrániť objekty a verejné priestory, nie priamo zasahovať proti demonštrantom.

Kontroverziu vyvolalo aj odporúčanie parížskej prefektúry, aby si obchodníci najímali súkromnú bezpečnostnú službu. Prefekt Patrice Faure neskôr pripustil, že formulácia bola nešťastná, a zdôraznil, že za ochranu prevádzok zodpovedá štát.

Sobota 24. októbra tak bude skúškou schopnosti vlády obnoviť verejný poriadok bez ďalšieho obmedzovania občianskych slobôd.

(lemonde)

Minúta  |  

Prímerie v Oleškách sa začne budúci týždeň v noci na utorok

Ruská armáda oznámila, že 27. októbra od 4:00 miestneho času preruší paľbu v oblasti okupovaného ukrajinského mesta Olešky. Podľa náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova má tento krok umožniť humanitárnu operáciu vrátane pomoci civilistom.

Kremeľ už predtým potvrdil dohodu o miestnom prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú sprostredkovali Spojené štáty.

Biely dom pripísal významnú úlohu americkej prvej dáme Melanii Trumpovej. Tá podľa Washingtonu rokovala s predstaviteľmi oboch krajín o bezpečnom prístupe humanitárnej pomoci a evakuácii obyvateľov.

Americká administratíva pôvodne oznámila začiatok prímeria na 29. októbra. Gerasimovovo neskoršie vyhlásenie však počíta už s 27. októbrom.

V Oleškách podľa odhadov zostáva približne 1700 až 2-tisíc civilistov, ktorí čelia vážnemu nedostatku potravín, vody a liekov. Moskva tvrdí, že obyvatelia, ktorí budú chcieť mesto opustiť, dostanú túto možnosť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump sľubuje vyriešiť problém so Starlinkom na Ukrajine

Americký prezident Donald Trump prisľúbil, že sa postará o vyriešenie problémov so satelitným komunikačným systémom Starlink na Ukrajine, ak sa potvrdí, že jeho prevádzka zostáva obmedzená. Novinárom v Bielom dome v piatok povedal, že o situácii zatiaľ nehovoril s generálnym riaditeľom spoločnosti SpaceX Elonom Muskom, no v prípade potreby ho kontaktuje.

Ukrajinskí predstavitelia totiž informovali, že obmedzenia rýchlosti pripojenia naďalej platia. Ich vyjadrenia odporujú predchádzajúcemu Trumpovmu tvrdeniu, podľa ktorého boli služby už úplne obnovené.

Rýchlostné obmedzenia systému Starlink platia od 13. októbra. Zavedené boli v období zhoršujúcich sa vzťahov medzi Kyjevom a Washingtonom.

Trump zároveň odmietol naznačovať pochybenie zo strany Muska. Označil ho za férového človeka a zdôraznil, že mu dôveruje. Situáciu považuje za nezvyčajnú aj preto, že riešenie problémov závisí od súkromnej spoločnosti.

Zatiaľ nie je potvrdené, kedy a za akých podmienok by sa mohli obmedzenia odstrániť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Hackeri zverejnili 420-tisíc e-mailov AfD, ožíva kauza s darmi

Uniknuté interné e-maily nemeckej Alternatívy pre Nemecko (AfD) podľa týždenníka Der Spiegel spochybňujú predchádzajúce vyjadrenia spolupredsedníčky strany Alice Weidelovej o nezákonných daroch na predvolebnú kampaň v roku 2017.

Novinári z Der Spiegel, ZDF a Der Standard analyzovali časť súboru viac ako 420-tisíc e-mailov získaných hackermi. Podľa ich zistení mala Weidelová o plánovaných daroch vedieť už v júli 2017, hoci neskôr tvrdila, že sa o nich dozvedela až v septembri.

Prípad sa týka platieb v celkovej výške 132-tisíc eur, ktoré smerovali cez švajčiarskych sprostredkovateľov. AfD za porušenie pravidiel financovania politických strán dostala pokutu 396-tisíc eur.

Strana pravosť uniknutých e-mailov nepotvrdila ani nevyvrátila a vyzvala médiá, aby nešírili obsah získaný krádežou údajov. Na konkrétne zistenia týkajúce sa Weidelovej bezprostredne nereagovala.

Únik môže posilniť politickú diskusiu o prípadnom zákaze AfD. Strana však tvrdenia, že ohrozuje demokratický ústavný poriadok, odmieta ako politicky motivované.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Polícia bude viac strážiť urgentné príjmy, Šaško nariadil opatrenia

Pri urgentných príjmoch nemocníc budú od piatka posilnené policajné hliadky. Opatrenie oznámil minister zdravotníctva Kamil Šaško po dohode s ministrom vnútra. Reaguje ním na opakované útoky proti zdravotníckemu personálu.

Policajti majú monitorovať rizikové situácie a v prípade násilia okamžite zasahovať. Minister zároveň nariadil riaditeľom štátnych nemocníc zaviesť bezpečnostné opatrenia vrátane tiesňových tlačidiel napojených na bezpečnostnú službu, zvukových alarmov a praktického školenia zamestnancov.

Rezort pripravuje aj posilnenie fyzickej ochrany, zásahových tímov a kamerového dohľadu. Cieľom je vytvoriť jednotný systém zabezpečenia urgentných príjmov.

Rozhodnutie prichádza po incidentoch v bratislavských nemocniciach. V piatok ráno v Ružinove napadol zdravotníkov 34-ročný občan Írska, pričom jednému zamestnancovi spôsobil zranenie tváre. Polícia muža zadržala. Predtým zaevidovala útok aj na praktickú sestru na Kramároch.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil opakované násilie za prejav systémového zlyhania ochrany zdravotníkov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Dánsko plánuje prehodnotiť digitálnu bezpečnosť

Dánsko patrí medzi najviac digitalizované krajiny sveta, no jeho závislosť od informačných technológií predstavuje rastúce bezpečnostné riziko. Ministerka pre odolnosť a pripravenosť Lisbeth Bech-Nielsenová upozornila, že kybernetické útoky môžu nielen narušiť fungovanie štátu, ale aj oslabiť dôveru občanov vo verejné inštitúcie.

Tento týždeň museli viaceré organizácie po odhalení závažných softvérových zraniteľností odstaviť internetové služby. Dánska spoločnosť Kombit dočasne vypla aj celoštátnu školskú komunikačnú platformu.

Podľa ministerky sú od digitálnych systémov závislé energetické spoločnosti, zdravotníctvo aj finančný sektor. Hrozby pritom môžu pochádzať od zahraničných aktérov vrátane Ruska, ale aj od kybernetických zločincov.

Bech-Nielsenová preto požaduje väčšie investície do zabezpečenia digitálnej infraštruktúry. Zároveň navrhuje prehodnotiť, či musia byť všetky kritické zariadenia pripojené na internet.

Ako varovný príklad spomenula incident vo Francúzsku, pri ktorom bolo možné na diaľku ovládať mraziace zariadenia. Zmeny by však podľa nej ovplyvnili fungovanie firiem aj každodenný život obyvateľov.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.