Preskočiť na obsah
  |  

Hackeri zverejnili 420-tisíc e-mailov AfD, ožíva kauza s darmi

Uniknuté interné e-maily nemeckej Alternatívy pre Nemecko (AfD) podľa týždenníka Der Spiegel spochybňujú predchádzajúce vyjadrenia spolupredsedníčky strany Alice Weidelovej o nezákonných daroch na predvolebnú kampaň v roku 2017.

Novinári z Der Spiegel, ZDF a Der Standard analyzovali časť súboru viac ako 420-tisíc e-mailov získaných hackermi. Podľa ich zistení mala Weidelová o plánovaných daroch vedieť už v júli 2017, hoci neskôr tvrdila, že sa o nich dozvedela až v septembri.

Prípad sa týka platieb v celkovej výške 132-tisíc eur, ktoré smerovali cez švajčiarskych sprostredkovateľov. AfD za porušenie pravidiel financovania politických strán dostala pokutu 396-tisíc eur.

Strana pravosť uniknutých e-mailov nepotvrdila ani nevyvrátila a vyzvala médiá, aby nešírili obsah získaný krádežou údajov. Na konkrétne zistenia týkajúce sa Weidelovej bezprostredne nereagovala.

Únik môže posilniť politickú diskusiu o prípadnom zákaze AfD. Strana však tvrdenia, že ohrozuje demokratický ústavný poriadok, odmieta ako politicky motivované.

(reuters, mja)

  |  

Polícia bude viac strážiť urgentné príjmy, Šaško nariadil opatrenia

Pri urgentných príjmoch nemocníc budú od piatka posilnené policajné hliadky. Opatrenie oznámil minister zdravotníctva Kamil Šaško po dohode s ministrom vnútra. Reaguje ním na opakované útoky proti zdravotníckemu personálu.

Policajti majú monitorovať rizikové situácie a v prípade násilia okamžite zasahovať. Minister zároveň nariadil riaditeľom štátnych nemocníc zaviesť bezpečnostné opatrenia vrátane tiesňových tlačidiel napojených na bezpečnostnú službu, zvukových alarmov a praktického školenia zamestnancov.

Rezort pripravuje aj posilnenie fyzickej ochrany, zásahových tímov a kamerového dohľadu. Cieľom je vytvoriť jednotný systém zabezpečenia urgentných príjmov.

Rozhodnutie prichádza po incidentoch v bratislavských nemocniciach. V piatok ráno v Ružinove napadol zdravotníkov 34-ročný občan Írska, pričom jednému zamestnancovi spôsobil zranenie tváre. Polícia muža zadržala. Predtým zaevidovala útok aj na praktickú sestru na Kramároch.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil opakované násilie za prejav systémového zlyhania ochrany zdravotníkov.

(tasr, mja)

  |  

Dánsko plánuje prehodnotiť digitálnu bezpečnosť

Dánsko patrí medzi najviac digitalizované krajiny sveta, no jeho závislosť od informačných technológií predstavuje rastúce bezpečnostné riziko. Ministerka pre odolnosť a pripravenosť Lisbeth Bech-Nielsenová upozornila, že kybernetické útoky môžu nielen narušiť fungovanie štátu, ale aj oslabiť dôveru občanov vo verejné inštitúcie.

Tento týždeň museli viaceré organizácie po odhalení závažných softvérových zraniteľností odstaviť internetové služby. Dánska spoločnosť Kombit dočasne vypla aj celoštátnu školskú komunikačnú platformu.

Podľa ministerky sú od digitálnych systémov závislé energetické spoločnosti, zdravotníctvo aj finančný sektor. Hrozby pritom môžu pochádzať od zahraničných aktérov vrátane Ruska, ale aj od kybernetických zločincov.

Bech-Nielsenová preto požaduje väčšie investície do zabezpečenia digitálnej infraštruktúry. Zároveň navrhuje prehodnotiť, či musia byť všetky kritické zariadenia pripojené na internet.

Ako varovný príklad spomenula incident vo Francúzsku, pri ktorom bolo možné na diaľku ovládať mraziace zariadenia. Zmeny by však podľa nej ovplyvnili fungovanie firiem aj každodenný život obyvateľov.

(reuters, mja)

  |  

Ukrajina rokuje so Slovenskom o presune colných kontrol

Ukrajina rokuje so Slovenskom a Poľskom o presunutí colných kontrol nákladných vozidiel s obilím na územie týchto krajín. Cieľom je znížiť riziko ruských dronových útokov na kamióny čakajúce pri ukrajinských hraniciach. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informoval denník Financial Times.

Dlhé kolóny vozidiel s poľnohospodárskym vývozom sa podľa denníka v posledných týždňoch opakovane stávali terčom útokov. Ukrajina preto hľadá bezpečnejší spôsob, ako zabezpečiť prepravu tovaru cez hranice Európskej únie.

Kyjev už podobný systém spoločných hraničných kontrol zaviedol s Moldavskom. Podľa hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhija Tychého sa teraz snaží čo najskôr dokončiť dohodu s Poľskom.

Situáciu komplikuje aj obmedzená námorná doprava v dôsledku útokov v Čiernom mori. Ukrajina preto vo väčšej miere využíva cestné, železničné a riečne trasy.

Rozsah problémov ilustruje situácia vo Volynskej oblasti, kde v stredu na jednom priechode čakalo viac ako 1 200 kamiónov.

(tasr, mja)

  |  

NKÚ kritizuje financovanie vedeckého centra. Drucker reaguje

Najvyšší kontrolný úrad upozornil na nedostatky vo financovaní Centra vedecko-technických informácií SR, ktoré patrí pod ministerstvo školstva. Podľa kontrolórov organizácia síce plní svoje hlavné úlohy, no chýba jej stabilnejší rozpočet a výrazne závisí od európskych projektov.

Kontrola odhalila problémy pri nastavovaní kontraktov, plánovaní rozpočtu a vyhodnocovaní nákladov. Rozpočtové úpravy počas roka dosahovali 256 až 483 percent pôvodne schválených súm. Úrad upozorňuje, že takéto výkyvy sťažujú dlhodobé plánovanie a zvyšujú riziká pre stabilitu centra.

Výhrady sa týkajú aj administratívnych a servisných činností, ktoré priamo nesúvisia s podporou vedy, výskumu a inovácií. Úrad preto odporúča ministerstvu pripraviť systémové opatrenia a koncepciu dlhodobého financovania.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) však podfinancovanie odmieta. Podľa neho CVTI využíva verejné zdroje efektívne a zapájanie do európskych či medzinárodných projektov je žiaduce. Vyzdvihol prácu vedenia organizácie a uviedol, že kontrolóri nezistili pochybnosti o jej hospodárení.

(tasr, mja)

  |  

Slovensko bude rokovať s Ruskom o Ukrajine aj plyne

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) avizoval rokovania s Ruskom aj Ukrajinou o možnostiach ukončenia vojny a energetických otázkach. V pondelok 26. októbra sa má v Moskve stretnúť s ruským ministrom Sergejom Lavrovom, zatiaľ čo 5. novembra sa v Ľvove uskutoční spoločné zasadnutie slovenskej a ukrajinskej vlády.

Blanár po stretnutí s českým rezortným partnerom Petrom Macinkom zdôraznil, že Slovensko podporuje stabilnú a prosperujúcu Ukrajinu aj jej vstup do Európskej únie. Od Kyjeva však očakáva väčšie pochopenie pri riešení dodávok plynu.

Slovensko chce s Moskvou rokovať o dôsledkoch ukončenia odberu ruského plynu od septembra 2027. Podľa ministra môže pri prípadnej arbitráži súvisiacej so zmluvou platnou do roku 2034 hroziť odškodné až desať miliárd eur. Bratislava podľa Blanára rozhodnutie Európskej únie napadla na súde.

Minister pripomenul, že Rusko napadnutím Ukrajiny porušilo medzinárodné právo, zároveň však obhajoval zachovanie diplomatických kontaktov.

V Prahe ocenil aj českú podporu kandidatúry Slovenska do Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 až 2029.

(tasr, mja)