Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev chystá náhradné prechody cez Dneper po útokoch na mosty

Ukrajinská metropola plánuje vyčleniť miliardu hrivien, približne 19,6 milióna eur, na vybudovanie prechodov cez rieku Dneper, ktorá rozdeľuje mesto. Oznámil to v utorok primátor Vitalij Kličko v čase, keď Rusko zintenzívňuje útoky na dopravnú infraštruktúru.

Mestská obranná rada podľa neho prerokovala projekt kombinovaných prechodov cez Dneper vrátane prístupových ciest. Podrobnosti nepredstavil. Takéto spojenia môžu zahŕňať pontónové mosty, brody či iné nízko položené konštrukcie umožňujúce presun ľudí a vozidiel.

Ruské sily v uplynulých mesiacoch výrazne zosilnili útoky na dopravnú a logistickú infraštruktúru v Kyjeve a okolí. Októbrové zásahy mostov narušili dopravu státisícom obyvateľov. Výpadky spojenia môžu výrazne skomplikovať dochádzanie ľudí medzi oboma brehmi rieky.

Mesto má šesť hlavných mostov. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského zasiahol nočný ruský raketový útok Južný most. Prezident to označil za „vážnu eskaláciu“. Predtým ruské drony útočili aj na ďalšie kyjevské mosty.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Biskupi kritizujú politické zneužitie stretnutia s Trumpom

Dvaja americkí katolícki biskupi obvinili Biely dom zo zneužitia ich stretnutia s prezidentom Donaldom Trumpom na politické účely. Administratíva krátko pred novembrovými voľbami do Kongresu zverejnila zábery, na ktorých sa 12 biskupov modlí za prezidenta v Oválnej pracovni.

Arcibiskup Milwaukee Jeffrey Grob a biskup Des Moines William Joensen vyjadrili ľútosť nad svojou účasťou na stretnutí z 22. októbra. Podľa Groba biskupi nedali súhlas na zverejnenie záberov a on sám nevedel, že modlitbu natáčajú.

Grob sa veriacim verejne ospravedlnil a zdôraznil, že stretnutie nemalo znamenať podporu Trumpa ani republikánov. Joensen priznal, že nebol dostatočne opatrný. Denverský arcibiskup James Golka takisto odmietol, že by svojou účasťou vyjadril prezidentovi politickú podporu.

Biskupi pôvodne prišli diskutovať o migrácii, vízach pre zahraničných kňazov, potratoch a náboženskom vzdelávaní. Po rokovaní s predstaviteľmi administratívy ich zaviedli do Oválnej pracovne.

Hovorkyňa Bieleho domu Taylor Rogersová na otázku, či biskupi súhlasili so zverejnením záberov, priamo neodpovedala. Namiesto toho vyzdvihla Trumpovu politiku voči katolíkom.

(red)

Minúta  |  

Plány na vyvlastňovanie bytov v Berlíne odrádzajú investorov

Švédska realitná spoločnosť Heimstaden Bostad pozastavuje nové investície v Nemecku v reakcii na berlínske plány na prevod veľkých súkromných bytových portfólií do verejného vlastníctva. Budúce projekty v hlavnom meste prehodnocuje aj nemecká Vonovia.

Strana Ľavica, Zelení a sociálni demokrati (SPD), ktorí rokujú o vytvorení berlínskej vlády, chcú umožniť firmám ponechať si najviac 10-tisíc bytov. Novostavby by dostali výnimku.

Podľa výpočtov Financial Times by opatrenie zasiahlo približne 144-tisíc bytov, pričom odškodnenie by bolo obmedzené na približne 17,9 miliardy dolárov.

Heimstaden vlastní v Berlíne asi 20-tisíc bytov. Jej spoluvýkonný riaditeľ Christian Fladeland uviedol, že spoločnosť nebude v Nemecku investovať ďalší kapitál, kým zostanú plány vyvlastnenia v hre.

Vonovia dokončí približne tisíc rozostavaných bytov, Berlínu však pri budúcich projektoch pripisuje nižšiu prioritu.

Podľa septembrového prieskumu združenia BFW odložilo investície 37 percent respondentov, čím sa oddialil začiatok výstavby 3 480 bytov.

Zástancovia návrhu argumentujú dostupnejším nájomným. Právna prípustnosť konkrétneho riešenia a výška náhrad však zostávajú sporné. Legislatívu chcú prijať do polovice roka 2028.

(red)

Minúta  |  

Reuters: Putin v telefonáte trval na obsadení Donbasu

Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre počas telefonátu s Vladimirom Putinom zdôraznili, že bezpečnosť severného a východného krídla NATO je kľúčová a nemožno o nej vyjednávať. V utorok to povedal poľský premiér Donald Tusk.

V súvislosti s plánovanými rokovaniami o Ukrajine v Abú Zabí spomenul mierny optimizmus, pokiaľ ide o možnosť konštruktívnych rozhovorov.

Ruský prezident však podľa zdroja blízkeho Kremľu, na ktorý sa odvoláva Reuters, odmietol ústupky od cieľa obsadiť celý Donbas. Severskí lídri údajne reagovali požiadavkou na „spravodlivý“ mier.

Moskva plne ovláda Luhanskú oblasť a približne 80 percent Doneckej oblasti. Od Ukrajiny požaduje stiahnutie aj zo zvyšku jej územia.

Telefonát iniciovali Fínsko a Nórsko. Stubb a Støre v spoločnom vyhlásení zdôraznili, že zastupovali svoje krajiny, nie Európu ako celok. Putinovi chceli priamo odovzdať posolstvá pred nadchádzajúcimi rokovaniami o ukončení vojny.

Nórsky premiér potvrdil, že o rozhovore vopred informovali všetkých partnerov a spojencov. Kremeľ vo svojom vyhlásení nenaznačil ústup od doterajších požiadaviek a mier podmienil úplným a bezpodmienečným zohľadnením ruských záujmov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Koncentrácie skleníkových plynov dosiahli rekord

Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére dosiahli v roku 2025 historické maximá, oznámila Svetová meteorologická organizácia (WMO). Varuje pred ďalším otepľovaním a intenzívnejšími extrémami počasia.

Priemerná koncentrácia oxidu uhličitého stúpla na 426,8 častíc na milión, teda 153 percent predindustriálnej úrovne z roku 1750. Medziročný prírastok 2,8 častice prekonal priemer posledného desaťročia.

Rekordy zaznamenali aj metán a oxid dusný, ktorých koncentrácie dosiahli 267 a 126 percent predindustriálnych hodnôt. Správa sleduje množstvo plynov nahromadených v ovzduší, nie nové ročné emisie.

WMO očakáva ďalší rast koncentrácie oxidu uhličitého v roku 2026 v dôsledku spaľovania fosílnych palív a nástupu silného javu El Niño, ktorý môže oslabiť schopnosť prírody pohlcovať uhlík.

Organizácia upozornila aj na rekordný prírastok hexafluoridu síry používaného v elektrických zariadeniach. Jeho otepľovací potenciál je viac ako 24-tisíckrát vyšší ako pri oxide uhličitom.

Koncentrácia vodíka vzrástla medzi rokmi 2010 a 2024 o 5,3 percenta. Jeho úniky môžu nepriamo prispievať k otepľovaniu. Oba plyny podľa WMO môžu oslabiť klimatické prínosy energetickej transformácie.

Organizácia zistenia predstaví na novembrovej klimatickej konferencii COP31 v tureckej Antalyi.

(reuters, bak)

Minúta  |  

V kauze Očistec vypovedal prokurátor Repa

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračovala kauza Očistec výpoveďou prokurátora Ondreja Repu, ktorý ju približne rok dozoroval. Jeho výsluch žiadala obhajoba s cieľom preukázať údajnú zaujatosť vyšetrovateľov a prokurátorov.

Prípad sa týka podozrení z fungovania zločineckej skupiny vo vedení polície a bezpečnostných orgánov v rokoch 2012 až 2018, keď políciu viedol obžalovaný Tibor Gašpar (Smer).

Prokurátor Bohdan Čeľovský označil výsluch za účelový. Podľa neho predvolanie Repu ako svedka znemožnilo jeho zapojenie do prokurátorského tímu. Tvrdí, že Repa nemal vedomosť o nekalých praktikách ani ovplyvňovaní svedkov a vyšetrovanie bolo štandardné.

Obhajca Marek Para, zastupujúci Norberta Bödöra, Tibora Gašpara a ďalších obžalovaných, odmietol snahu „odstaviť“ prokurátora. Pripomenul, že jeho výsluch navrhovali už na prelome rokov 2020 a 2021. Svedectvo podľa neho pomôže súdu posúdiť prípadnú zaujatosť orgánov činných v trestnom konaní.

Obžaloba zahŕňa zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, korupčné trestné činy či zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Medzi obžalovanými sú aj Dušan Kováčik a František Imrecze. Väčšina obžalobu odmieta ako nedôvodnú a nezákonnú.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.