Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Plány na vyvlastňovanie bytov v Berlíne odrádzajú investorov

Švédska realitná spoločnosť Heimstaden Bostad pozastavuje nové investície v Nemecku v reakcii na berlínske plány na prevod veľkých súkromných bytových portfólií do verejného vlastníctva. Budúce projekty v hlavnom meste prehodnocuje aj nemecká Vonovia.

Strana Ľavica, Zelení a sociálni demokrati (SPD), ktorí rokujú o vytvorení berlínskej vlády, chcú umožniť firmám ponechať si najviac 10-tisíc bytov. Novostavby by dostali výnimku.

Podľa výpočtov Financial Times by opatrenie zasiahlo približne 144-tisíc bytov, pričom odškodnenie by bolo obmedzené na približne 17,9 miliardy dolárov.

Heimstaden vlastní v Berlíne asi 20-tisíc bytov. Jej spoluvýkonný riaditeľ Christian Fladeland uviedol, že spoločnosť nebude v Nemecku investovať ďalší kapitál, kým zostanú plány vyvlastnenia v hre.

Vonovia dokončí približne tisíc rozostavaných bytov, Berlínu však pri budúcich projektoch pripisuje nižšiu prioritu.

Podľa septembrového prieskumu združenia BFW odložilo investície 37 percent respondentov, čím sa oddialil začiatok výstavby 3 480 bytov.

Zástancovia návrhu argumentujú dostupnejším nájomným. Právna prípustnosť konkrétneho riešenia a výška náhrad však zostávajú sporné. Legislatívu chcú prijať do polovice roka 2028.

(red)

Minúta  |  

Reuters: Putin v telefonáte trval na obsadení Donbasu

Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre počas telefonátu s Vladimirom Putinom zdôraznili, že bezpečnosť severného a východného krídla NATO je kľúčová a nemožno o nej vyjednávať. V utorok to povedal poľský premiér Donald Tusk.

V súvislosti s plánovanými rokovaniami o Ukrajine v Abú Zabí spomenul mierny optimizmus, pokiaľ ide o možnosť konštruktívnych rozhovorov.

Ruský prezident však podľa zdroja blízkeho Kremľu, na ktorý sa odvoláva Reuters, odmietol ústupky od cieľa obsadiť celý Donbas. Severskí lídri údajne reagovali požiadavkou na „spravodlivý“ mier.

Moskva plne ovláda Luhanskú oblasť a približne 80 percent Doneckej oblasti. Od Ukrajiny požaduje stiahnutie aj zo zvyšku jej územia.

Telefonát iniciovali Fínsko a Nórsko. Stubb a Støre v spoločnom vyhlásení zdôraznili, že zastupovali svoje krajiny, nie Európu ako celok. Putinovi chceli priamo odovzdať posolstvá pred nadchádzajúcimi rokovaniami o ukončení vojny.

Nórsky premiér potvrdil, že o rozhovore vopred informovali všetkých partnerov a spojencov. Kremeľ vo svojom vyhlásení nenaznačil ústup od doterajších požiadaviek a mier podmienil úplným a bezpodmienečným zohľadnením ruských záujmov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Koncentrácie skleníkových plynov dosiahli rekord

Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére dosiahli v roku 2025 historické maximá, oznámila Svetová meteorologická organizácia (WMO). Varuje pred ďalším otepľovaním a intenzívnejšími extrémami počasia.

Priemerná koncentrácia oxidu uhličitého stúpla na 426,8 častíc na milión, teda 153 percent predindustriálnej úrovne z roku 1750. Medziročný prírastok 2,8 častice prekonal priemer posledného desaťročia.

Rekordy zaznamenali aj metán a oxid dusný, ktorých koncentrácie dosiahli 267 a 126 percent predindustriálnych hodnôt. Správa sleduje množstvo plynov nahromadených v ovzduší, nie nové ročné emisie.

WMO očakáva ďalší rast koncentrácie oxidu uhličitého v roku 2026 v dôsledku spaľovania fosílnych palív a nástupu silného javu El Niño, ktorý môže oslabiť schopnosť prírody pohlcovať uhlík.

Organizácia upozornila aj na rekordný prírastok hexafluoridu síry používaného v elektrických zariadeniach. Jeho otepľovací potenciál je viac ako 24-tisíckrát vyšší ako pri oxide uhličitom.

Koncentrácia vodíka vzrástla medzi rokmi 2010 a 2024 o 5,3 percenta. Jeho úniky môžu nepriamo prispievať k otepľovaniu. Oba plyny podľa WMO môžu oslabiť klimatické prínosy energetickej transformácie.

Organizácia zistenia predstaví na novembrovej klimatickej konferencii COP31 v tureckej Antalyi.

(reuters, bak)

Minúta  |  

V kauze Očistec vypovedal prokurátor Repa

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračovala kauza Očistec výpoveďou prokurátora Ondreja Repu, ktorý ju približne rok dozoroval. Jeho výsluch žiadala obhajoba s cieľom preukázať údajnú zaujatosť vyšetrovateľov a prokurátorov.

Prípad sa týka podozrení z fungovania zločineckej skupiny vo vedení polície a bezpečnostných orgánov v rokoch 2012 až 2018, keď políciu viedol obžalovaný Tibor Gašpar (Smer).

Prokurátor Bohdan Čeľovský označil výsluch za účelový. Podľa neho predvolanie Repu ako svedka znemožnilo jeho zapojenie do prokurátorského tímu. Tvrdí, že Repa nemal vedomosť o nekalých praktikách ani ovplyvňovaní svedkov a vyšetrovanie bolo štandardné.

Obhajca Marek Para, zastupujúci Norberta Bödöra, Tibora Gašpara a ďalších obžalovaných, odmietol snahu „odstaviť“ prokurátora. Pripomenul, že jeho výsluch navrhovali už na prelome rokov 2020 a 2021. Svedectvo podľa neho pomôže súdu posúdiť prípadnú zaujatosť orgánov činných v trestnom konaní.

Obžaloba zahŕňa zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, korupčné trestné činy či zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Medzi obžalovanými sú aj Dušan Kováčik a František Imrecze. Väčšina obžalobu odmieta ako nedôvodnú a nezákonnú.

(tasr, bak)

Minúta  |  

O bezpečnostné kamery má záujem viac ako 1 400 škôl

O projekt bezpečnostných kamier prejavilo záujem viac ako 1 400 škôl. Prvá fáza sa spustí v decembri a má rozpočet dva milióny eur. Zabezpečí približne 250 kamerových prístupov pre prvých 100 škôl, ktoré vyberie komisia. Oznámil to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Rezort spolupracuje s ministerstvom školstva. Podľa jeho šéfa Tomáša Druckera (Hlas) má rôzne kamerové vybavenie už viac ako polovica škôl. Na 10 prebieha testovacia prevádzka.

Všetky školy dostanú príručky s postupmi pri rizikovom správaní, problémoch s alkoholom či šikanovaní. Riaditelia ich majú sprístupniť každému učiteľovi. Do podporných činností smerovalo podľa Druckera za posledné tri roky 680 miliónov eur.

Strana Hlas presadzuje možnosť kontroly osobných vecí žiakov pri bezprostrednom bezpečnostnom riziku, ochranu pred radikalizáciou a násilím aj reguláciu prístupu detí k sociálnym sieťam.

Každá škola má prideleného kontaktného policajta. Polícia do 20. októbra uskutočnila 1 100 bezpečnostných nácvikov na 1 015 školách, ďalších takmer 300 plánuje do konca roka. Kampaň Prelom ticho vyškolila 19 055 učiteľov na viac ako 900 školách.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) zdôraznil prevenciu a včasnú psychologickú pomoc. Rezorty chcú spoločne zabezpečiť včasné zachytenie problémov detí, dostupnú odbornú pomoc a bezpečné prostredie.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Frontex by mohol pôsobiť aj mimo EÚ a pomáhať s deportáciami

Európska komisia v utorok navrhla výrazne rozšíriť právomoci pohraničnej agentúry Frontex. Tá by mohla pôsobiť aj mimo Únie a pomáhať tretím krajinám s návratmi migrantov do krajín pôvodu.

Podľa eurokomisára pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnusa Brunnera sa má Frontex stať ústredným aktérom EÚ pri návratoch. Novú jednotku rýchlej reakcie by dokázali nasadiť do 24 hodín.

Návrh reaguje aj na júlový príchod vyše 72-tisíc ľudí z Maroka do španielskej enklávy Ceuta. Väčšina z nich neskôr odišla, udalosť však opäť otvorila diskusiu o sprísnení migračných pravidiel.

Komisia plánuje postupne rozšíriť stály zbor Frontexu na 30-tisíc príslušníkov vytvorením novej 17-tisícovej rezervy.

Agentúra by získala koordinačné centrum pre návraty a širšie právomoci pri organizovaní deportácií, poskytovaní poradenstva o dobrovoľných návratoch a pri podpore reintegrácie. Ďalšie centrum by monitorovalo dianie na sociálnych sieťach súvisiace s bezpečnosťou hraníc.

Návrh zároveň zužuje pôsobnosť vnútorného orgánu dohľadu nad dodržiavaním práv. Sťažnosti by riešili vnútroštátne úrady. Europoslankyňa Tineke Striková zo skupiny Zelených/EFA varovala pred premenou Frontexu na európsku obdobu amerického imigračného úradu ICE.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.