Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SaS varuje prezidenta, PS odmieta Kuffu

Opozičné strany reagovali na rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho obrátiť sa v súvislosti s nomináciou Filipa Kuffu na Ústavný súd SR. SaS upozorňuje na dôsledky širšieho výkladu prezidentských právomocí, Progresívne Slovensko vyzýva SNS, aby navrhla nového ministra životného prostredia.

Poslanec Alojz Hlina zo SaS varoval, že rozšírenie možností hlavy štátu pri posudzovaní nominantov by mohlo vytvoriť dve centrá moci – na úrade vlády a v Prezidentskom paláci. Prezident by podľa neho nemal zasahovať do personálnych rozhodnutí strán nad rámec svojich právomocí. SaS preto počká na verdikt, ktorý môže ovplyvniť rozdelenie kompetencií najvyšších ústavných inštitúcií.

Poslankyňa PS Tamara Stohlová namieta, že envirorezort nemôže čakať mesiace na rozhodnutie súdu. Andreja Danka vyzvala na stiahnutie nominácie a predloženie nového mena. Podozrenia z trestnej činnosti podľa nej Kuffu diskvalifikujú z funkcie ministra aj štátneho tajomníka.

Pellegrini žiada Ústavný súd, aby stanovil rámec prezidentských právomocí pri menovaní členov vlády. Do rozhodnutia súdu kandidáta SNS nevymenuje a následný verdikt chce rešpektovať.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kyjev chystá náhradné priechody cez Dneper po útokoch na mosty

Ukrajinská metropola plánuje vyčleniť miliardu hrivien, približne 19,6 milióna eur, na vybudovanie priechodov cez rieku Dneper, ktorá rozdeľuje mesto. Oznámil to v utorok primátor Vitalij Kličko v čase, keď Rusko zintenzívňuje útoky na dopravnú infraštruktúru.

Mestská obranná rada podľa neho prerokovala projekt kombinovaných priechodov cez Dneper vrátane prístupových ciest. Podrobnosti nepredstavil. Takéto spojenia môžu zahŕňať pontónové mosty, brody či iné nízko položené konštrukcie umožňujúce presun ľudí a vozidiel.

Ruské sily v uplynulých mesiacoch výrazne zosilnili útoky na dopravnú a logistickú infraštruktúru v Kyjeve a okolí. Októbrové útoky na mosty narušili dopravu státisícom obyvateľov. Výpadky spojenia môžu výrazne skomplikovať dochádzanie ľudí medzi oboma brehmi rieky.

Mesto má šesť hlavných mostov. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského zasiahol nočný ruský raketový útok Južný most. Prezident to označil za „vážnu eskaláciu“. Ruské drony predtým útočili aj na ďalšie mosty v Kyjeve.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Biskupi kritizujú politické zneužitie stretnutia s Trumpom

Dvaja americkí katolícki biskupi obvinili Biely dom zo zneužitia ich stretnutia s prezidentom Donaldom Trumpom na politické účely. Administratíva krátko pred novembrovými voľbami do Kongresu zverejnila zábery, na ktorých sa 12 biskupov modlí za prezidenta v Oválnej pracovni.

Arcibiskup Milwaukee Jeffrey Grob a biskup Des Moines William Joensen vyjadrili ľútosť nad svojou účasťou na stretnutí z 22. októbra. Podľa Groba biskupi nedali súhlas na zverejnenie záberov a on sám nevedel, že modlitbu natáčajú.

Grob sa veriacim verejne ospravedlnil a zdôraznil, že stretnutie nemalo znamenať podporu Trumpa ani republikánov. Joensen priznal, že nebol dostatočne opatrný. Denverský arcibiskup James Golka takisto odmietol, že by svojou účasťou vyjadril prezidentovi politickú podporu.

Biskupi pôvodne prišli diskutovať o migrácii, vízach pre zahraničných kňazov, potratoch a náboženskom vzdelávaní. Po rokovaní s predstaviteľmi administratívy ich zaviedli do Oválnej pracovne.

Hovorkyňa Bieleho domu Taylor Rogersová na otázku, či biskupi súhlasili so zverejnením záberov, priamo neodpovedala. Namiesto toho vyzdvihla Trumpovu politiku voči katolíkom.

(red)

Minúta  |  

Plány na vyvlastňovanie bytov v Berlíne odrádzajú investorov

Švédska realitná spoločnosť Heimstaden Bostad pozastavuje nové investície v Nemecku v reakcii na berlínske plány na prevod veľkých súkromných bytových portfólií do verejného vlastníctva. Budúce projekty v hlavnom meste prehodnocuje aj nemecká Vonovia.

Strana Ľavica, Zelení a sociálni demokrati (SPD), ktorí rokujú o vytvorení berlínskej vlády, chcú umožniť firmám ponechať si najviac 10-tisíc bytov. Novostavby by dostali výnimku.

Podľa výpočtov Financial Times by opatrenie zasiahlo približne 144-tisíc bytov, pričom odškodnenie by bolo obmedzené na približne 17,9 miliardy dolárov.

Heimstaden vlastní v Berlíne asi 20-tisíc bytov. Jej spoluvýkonný riaditeľ Christian Fladeland uviedol, že spoločnosť nebude v Nemecku investovať ďalší kapitál, kým zostanú plány vyvlastnenia v hre.

Vonovia dokončí približne tisíc rozostavaných bytov, Berlínu však pri budúcich projektoch pripisuje nižšiu prioritu.

Podľa septembrového prieskumu združenia BFW odložilo investície 37 percent respondentov, čím sa oddialil začiatok výstavby 3 480 bytov.

Zástancovia návrhu argumentujú dostupnejším nájomným. Právna prípustnosť konkrétneho riešenia a výška náhrad však zostávajú sporné. Legislatívu chcú prijať do polovice roka 2028.

(red)

Minúta  |  

Reuters: Putin v telefonáte trval na obsadení Donbasu

Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre počas telefonátu s Vladimirom Putinom zdôraznili, že bezpečnosť severného a východného krídla NATO je kľúčová a nemožno o nej vyjednávať. V utorok to povedal poľský premiér Donald Tusk.

V súvislosti s plánovanými rokovaniami o Ukrajine v Abú Zabí spomenul mierny optimizmus, pokiaľ ide o možnosť konštruktívnych rozhovorov.

Ruský prezident však podľa zdroja blízkeho Kremľu, na ktorý sa odvoláva Reuters, odmietol ústupky od cieľa obsadiť celý Donbas. Severskí lídri údajne reagovali požiadavkou na „spravodlivý“ mier.

Moskva plne ovláda Luhanskú oblasť a približne 80 percent Doneckej oblasti. Od Ukrajiny požaduje stiahnutie aj zo zvyšku jej územia.

Telefonát iniciovali Fínsko a Nórsko. Stubb a Støre v spoločnom vyhlásení zdôraznili, že zastupovali svoje krajiny, nie Európu ako celok. Putinovi chceli priamo odovzdať posolstvá pred nadchádzajúcimi rokovaniami o ukončení vojny.

Nórsky premiér potvrdil, že o rozhovore vopred informovali všetkých partnerov a spojencov. Kremeľ vo svojom vyhlásení nenaznačil ústup od doterajších požiadaviek a mier podmienil úplným a bezpodmienečným zohľadnením ruských záujmov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Koncentrácie skleníkových plynov dosiahli rekord

Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére dosiahli v roku 2025 historické maximá, oznámila Svetová meteorologická organizácia (WMO). Varuje pred ďalším otepľovaním a intenzívnejšími extrémami počasia.

Priemerná koncentrácia oxidu uhličitého stúpla na 426,8 častíc na milión, teda 153 percent predindustriálnej úrovne z roku 1750. Medziročný prírastok 2,8 častice prekonal priemer posledného desaťročia.

Rekordy zaznamenali aj metán a oxid dusný, ktorých koncentrácie dosiahli 267 a 126 percent predindustriálnych hodnôt. Správa sleduje množstvo plynov nahromadených v ovzduší, nie nové ročné emisie.

WMO očakáva ďalší rast koncentrácie oxidu uhličitého v roku 2026 v dôsledku spaľovania fosílnych palív a nástupu silného javu El Niño, ktorý môže oslabiť schopnosť prírody pohlcovať uhlík.

Organizácia upozornila aj na rekordný prírastok hexafluoridu síry používaného v elektrických zariadeniach. Jeho otepľovací potenciál je viac ako 24-tisíckrát vyšší ako pri oxide uhličitom.

Koncentrácia vodíka vzrástla medzi rokmi 2010 a 2024 o 5,3 percenta. Jeho úniky môžu nepriamo prispievať k otepľovaniu. Oba plyny podľa WMO môžu oslabiť klimatické prínosy energetickej transformácie.

Organizácia zistenia predstaví na novembrovej klimatickej konferencii COP31 v tureckej Antalyi.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.