Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Huliak o Blanárovej návšteve Moskvy: Nekontaktoval ma

Slovenská republika bude naďalej presadzovať svoje národnoštátne záujmy a rozvíjať pragmatické vzťahy s Ruskou federáciou v oblastiach nepodliehajúcich sankciám. Po rokovaní s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Moskve to v pondelok vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer).

K návšteve a sprievodným témam sa doma vyjadrili aj ďalší koaliční politici. Minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak (nominant Smeru) pred stredajším rokovaním vlády uviedol, že ho minister v súvislosti s cestovným ruchom nekontaktoval a zástupcovia športovej sekcie nevycestovali zo zdravotných dôvodov.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) na margo spolupráce s Ruskom pripomenul, že Slovensko udržiava obchodnú a odbornú výskumnú spoluprácu v agrosektore aj s Ukrajinou.

(max)

Minúta  |  

Ukrajinca zapojeného do sabotáže v Rumunsku zadržali v Poľsku

Poľské úrady zadržali vo Varšave 25-ročného ukrajinského občana Artema S., ktorý bol členom sabotážnej skupiny operujúcej v prospech Ruska. Muž je podozrivý zo zapojenia do septembrového podpaľačského útoku na halu s rozlohou tisíc štvorcových metrov v štátnom zbrojnom podniku Romarm v Brašove v strednom Rumunsku. Informuje RMF24.

Zadržanie zrealizovala protiteroristická jednotka v byte vo varšavskej štvrti Ursus, pričom cudzinec pri zásahu podľa citovaného webu nekládol odpor. Jeho úlohou malo byť vykonávanie prieskumu, vytipovanie cieľov a financovanie sabotážnych operácií.

Artem S. podľa rumunských tajných služieb úzko spolupracoval s dvoma Bielorusmi, ktorých zadržali v Nemecku. Trojica mala podľa nich na pokyn ruských koordinátorov útočiť na zbrojovky, priemyselné objekty aj výcvikové centrá.

Rumunská justícia už požiadala o vydanie podozrivého na základe európskeho zatýkacieho rozkazu.

Zásah nadväzuje na vyhlásenia rumunského prezidenta Nicușora Dana, ktorý varoval pred stupňujúcou sa hybridnou vojnou Moskvy na východnom krídle NATO zahŕňajúcou kybernetické útoky, sabotáže aj útoky dronov na nákladné lode v Čiernom mori.

(max)

Minúta  |  

Patrioty pre Švajčiarsko meškajú, zvažuje alternatívy

Dodávky amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot pre Švajčiarsko výrazne meškajú. Bern by preto mal urýchlene zabezpečiť alternatívne riešenie, vyhlásil šéf švajčiarskeho úradu pre obstarávanie obranného materiálu Armasuisse Urs Loher v rozhovore pre denník Neue Zürcher Zeitung.

Spojené štáty podľa neho uprednostňujú dodávky systémov Patriot pre Nemecko pred Švajčiarskom. Bern síce dostáva späť časť zaplatených záloh, ale pôvodná objednávka piatich systémov je vo výraznom omeškaní. Švajčiarske úrady už pripustili aj možnosť jej zrušenia.

Švajčiarsko preto začalo rokovať s výrobcami z Francúzska, Izraela a Južnej Kórey o nákupe ďalšieho systému protivzdušnej obrany. Ak chce mať krajina funkčnú obranu do roku 2030, podľa Lohera sa ďalšiemu nákupu pravdepodobne nevyhne.

Ponuky výrobcov však majú vypršať vo februári, preto úrady požiadali o predĺženie ich platnosti.

Loher zároveň kritizoval nedostatočný dôraz Švajčiarska na obranu. Podľa neho krajina zaostáva za európskou bezpečnostnou realitou a stráca vplyv v medzinárodných rokovaniach.

(reuters, est)

Minúta  |  

Kauza Pfizergate viazne, Leyenová sa vyhýba výpovedi prokuratúre

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová podľa Politica zatiaľ neposkytla osobné vyhlásenie Európskej prokuratúre v rámci vyšetrovania nákupu covidových vakcín od spoločnosti Pfizer.

Prokuratúra preveruje podozrenia zo zasahovania do výkonu verejných funkcií, mazania SMS správ, korupcie a konfliktu záujmov.

Kým hovorca Komisie tvrdí, že inštitúcia plne spolupracuje v medziach prezidentkinej dostupnosti, končiaca hlavná prokurátorka Laura Codruța Kövesiová pre spomínaný portál otvorene skritizovala prístup nemenovaných vysokopostavených politikov: „Niektorí politici si myslia, že sú nad zákonom. Ak vás predvolajú vypovedať, musíte prísť.“

Kövesiová pred odovzdaním úradu nemeckému nástupcovi Andrésovi Ritterovi varovala pred tichou likvidáciou Európskej prokuratúry prostredníctvom chronického podfinancovania a byrokratických obštrukcií. Ako najvypuklejší príklad zastrašovania označila Grécko, kde vláda Kyriakosa Mitsotakisa marí vyšetrovanie agrodotácií týkajúce sa vládnych poslancov.

Úrad navyše napriek napätému rozpočtu rozširuje pôsobenie do Maďarska a preveruje podozrenia zo zneužitia približne štyroch miliónov eur frakciou Identita a demokracia spájanou s francúzskym Národným zhromaždením.

Kövesiová odmietla ústupky v záujme volieb s tým, že spravodlivosť nemôže brať ohľad na politické kalendáre.

(max)

Minúta  |  

Mládež v Európe odmieta niesť bremeno dôchodkov

Európou sa šíri mohutná vlna protestov vedených generáciou Z – mladými ľuďmi narodenými po roku 1997. Zatiaľ čo vo Francúzsku a Taliansku sprevádzajú nepokoje strety s políciou, horiace barikády a rabovanie obchodov, v Srbsku dvojročný tlak študentov vyvrcholil volebnou porážkou dlhoročného autoritárskeho prezidenta Aleksandara Vučića.

Demonštrácie zasiahli aj Belgicko, Nemecko a Albánsko. Protestujúcich spája frustrácia z dezolátneho stavu škôl, nedostupného bývania, korupcie a pocitu, že politická elita ignoruje ich vyhliadky na dôstojný život.

Krízu prehlbuje aj generačná nerovnosť a nepriaznivý demografický vývoj. V EÚ čelí riziku chudoby až 26,3 percenta mladých dospelých vo veku 18 až 24 rokov, čo je najvyšší podiel spomedzi všetkých vekových kategórií.

Študenti zároveň kritizujú rozpočtovú nerovnováhu: napríklad vo Francúzsku verejné dôchodky odčerpávajú 14 percent HDP (v Taliansku až 16 percent) a seniori nad 60 rokov vlastnia 60 percent národného bohatstva, zatiaľ čo výdavky na vzdelávanie dlhodobo klesajú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel tlačí na G7, aby zaplátali dieru v rozpočte Ukrajiny

Európska únia vyvíja intenzívny diplomatický tlak na partnerov zo skupiny G7, aby v budúcom roku výrazne zvýšili finančnú pomoc Ukrajine a nahradili očakávaný prepad príspevkov z krajín mimo EÚ.

Podľa internej analýzy Európskej komisie, na ktorú upozornil Financial Times, klesnú doterajšie prísľuby mimoeurópskych spojencov z tohtoročných 19 miliárd eur na štyri miliardy v roku 2027.

Štáty G7, ako sú USA, Británia, Kanada a Japonsko, majú spoločne poskytnúť len jednu miliardu eur, najmä po tom, čo americký prezident Donald Trump zastavil priame financovanie.

Kyjev pritom čelí rozpočtovému deficitu vo výške 70 miliárd eur a aliancii NATO chýba 13 miliárd na naplnenie tohtoročných vojenských záväzkov. Keďže Únia a jej členovia v súčasnosti pokrývajú až 80 percent sľúbenej pomoci na budúci rok, Brusel varuje, že sám celú záťaž neuniesie.

Komisia preto pripravuje krízové scenáre vrátane spoločnej emisie dlhopisov a apeluje na Londýn, Ottawu aj Tokio, aby svoje príspevky zohľadnili v pripravovaných štátnych rozpočtoch.

Britský minister financií John Healey potvrdil zámer zvýšiť podporu, pričom zdôraznil, že budúcnosť Ukrajiny priamo určuje budúcnosť európskej bezpečnosti.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.