Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kuffa bude podpisovať papiere za envirorezort aj naďalej

Štátny tajomník rezortu životného prostredia Filip Kuffa rešpektuje rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho obrátiť sa na Ústavný súd SR. Potvrdil, že bude naďalej vykonávať svoju prácu. Dočasne poverený vedením rezortu je premiér Robert Fico (Smer), ktorý Kuffu poveril podpisovaním dokumentov za ministerstvo.

„Bolo by lepšie, keby mal rezort normálne menovaného ministra, ale ak sa tu hrajú takéto politické hry, tak fungujeme v takom režime ako dnes,“ priznal.

Avizoval aj preverovanie zmlúv z éry parlamentom odvolaného ministra Tomáša Tarabu, pričom spomenul dokumenty, ktoré sa po jeho odchode našli neskartované.

Prezident Pellegrini oznámil, že Kuffu za šéfa envirorezortu nevymenuje, kým Ústavný súd neurčí presný rámec prezidentských právomocí pri posudzovaní kandidátov na členov vlády. Zdôraznil, že na morálnu integritu a čistotu verejného života nemožno rezignovať, pričom premiérovi opätovne ponúkol možnosť predložiť iné meno, ktoré obratom vymenuje.

Fico však po dohode s predsedom SNS Andrejom Dankom na Kuffovej nominácii trvá.

(max)

Minúta  |  

Huliak o Blanárovej návšteve Moskvy: Nekontaktoval ma

Slovenská republika bude naďalej presadzovať svoje národnoštátne záujmy a rozvíjať pragmatické vzťahy s Ruskou federáciou v oblastiach nepodliehajúcich sankciám. Po rokovaní s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Moskve to v pondelok vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer).

K návšteve a sprievodným témam sa doma vyjadrili aj ďalší koaliční politici. Minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak (nominant Smeru) pred stredajším rokovaním vlády uviedol, že ho minister v súvislosti s cestovným ruchom nekontaktoval a zástupcovia športovej sekcie nevycestovali zo zdravotných dôvodov.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) na margo spolupráce s Ruskom pripomenul, že Slovensko udržiava obchodnú a odbornú výskumnú spoluprácu v agrosektore aj s Ukrajinou.

(max)

Minúta  |  

Ukrajinca zapojeného do sabotáže v Rumunsku zadržali v Poľsku

Poľské úrady zadržali vo Varšave 25-ročného ukrajinského občana Artema S., ktorý bol členom sabotážnej skupiny operujúcej v prospech Ruska. Muž je podozrivý zo zapojenia do septembrového podpaľačského útoku na halu s rozlohou tisíc štvorcových metrov v štátnom zbrojnom podniku Romarm v Brašove v strednom Rumunsku. Informuje RMF24.

Zadržanie zrealizovala protiteroristická jednotka v byte vo varšavskej štvrti Ursus, pričom cudzinec pri zásahu podľa citovaného webu nekládol odpor. Jeho úlohou malo byť vykonávanie prieskumu, vytipovanie cieľov a financovanie sabotážnych operácií.

Artem S. podľa rumunských tajných služieb úzko spolupracoval s dvoma Bielorusmi, ktorých zadržali v Nemecku. Trojica mala podľa nich na pokyn ruských koordinátorov útočiť na zbrojovky, priemyselné objekty aj výcvikové centrá.

Rumunská justícia už požiadala o vydanie podozrivého na základe európskeho zatýkacieho rozkazu.

Zásah nadväzuje na vyhlásenia rumunského prezidenta Nicușora Dana, ktorý varoval pred stupňujúcou sa hybridnou vojnou Moskvy na východnom krídle NATO zahŕňajúcou kybernetické útoky, sabotáže aj útoky dronov na nákladné lode v Čiernom mori.

(max)

Minúta  |  

Patrioty pre Švajčiarsko meškajú, zvažuje alternatívy

Dodávky amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot pre Švajčiarsko výrazne meškajú. Bern by preto mal urýchlene zabezpečiť alternatívne riešenie, vyhlásil šéf švajčiarskeho úradu pre obstarávanie obranného materiálu Armasuisse Urs Loher v rozhovore pre denník Neue Zürcher Zeitung.

Spojené štáty podľa neho uprednostňujú dodávky systémov Patriot pre Nemecko pred Švajčiarskom. Bern síce dostáva späť časť zaplatených záloh, ale pôvodná objednávka piatich systémov je vo výraznom omeškaní. Švajčiarske úrady už pripustili aj možnosť jej zrušenia.

Švajčiarsko preto začalo rokovať s výrobcami z Francúzska, Izraela a Južnej Kórey o nákupe ďalšieho systému protivzdušnej obrany. Ak chce mať krajina funkčnú obranu do roku 2030, podľa Lohera sa ďalšiemu nákupu pravdepodobne nevyhne.

Ponuky výrobcov však majú vypršať vo februári, preto úrady požiadali o predĺženie ich platnosti.

Loher zároveň kritizoval nedostatočný dôraz Švajčiarska na obranu. Podľa neho krajina zaostáva za európskou bezpečnostnou realitou a stráca vplyv v medzinárodných rokovaniach.

(reuters, est)

Minúta  |  

Kauza Pfizergate viazne, Leyenová sa vyhýba výpovedi prokuratúre

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová podľa Politica zatiaľ neposkytla osobné vyhlásenie Európskej prokuratúre v rámci vyšetrovania nákupu covidových vakcín od spoločnosti Pfizer.

Prokuratúra preveruje podozrenia zo zasahovania do výkonu verejných funkcií, mazania SMS správ, korupcie a konfliktu záujmov.

Kým hovorca Komisie tvrdí, že inštitúcia plne spolupracuje v medziach prezidentkinej dostupnosti, končiaca hlavná prokurátorka Laura Codruța Kövesiová pre spomínaný portál otvorene skritizovala prístup nemenovaných vysokopostavených politikov: „Niektorí politici si myslia, že sú nad zákonom. Ak vás predvolajú vypovedať, musíte prísť.“

Kövesiová pred odovzdaním úradu nemeckému nástupcovi Andrésovi Ritterovi varovala pred tichou likvidáciou Európskej prokuratúry prostredníctvom chronického podfinancovania a byrokratických obštrukcií. Ako najvypuklejší príklad zastrašovania označila Grécko, kde vláda Kyriakosa Mitsotakisa marí vyšetrovanie agrodotácií týkajúce sa vládnych poslancov.

Úrad navyše napriek napätému rozpočtu rozširuje pôsobenie do Maďarska a preveruje podozrenia zo zneužitia približne štyroch miliónov eur frakciou Identita a demokracia spájanou s francúzskym Národným zhromaždením.

Kövesiová odmietla ústupky v záujme volieb s tým, že spravodlivosť nemôže brať ohľad na politické kalendáre.

(max)

Minúta  |  

Mládež v Európe odmieta niesť bremeno dôchodkov

Európou sa šíri mohutná vlna protestov vedených generáciou Z – mladými ľuďmi narodenými po roku 1997. Zatiaľ čo vo Francúzsku a Taliansku sprevádzajú nepokoje strety s políciou, horiace barikády a rabovanie obchodov, v Srbsku dvojročný tlak študentov vyvrcholil volebnou porážkou dlhoročného autoritárskeho prezidenta Aleksandara Vučića.

Demonštrácie zasiahli aj Belgicko, Nemecko a Albánsko. Protestujúcich spája frustrácia z dezolátneho stavu škôl, nedostupného bývania, korupcie a pocitu, že politická elita ignoruje ich vyhliadky na dôstojný život.

Krízu prehlbuje aj generačná nerovnosť a nepriaznivý demografický vývoj. V EÚ čelí riziku chudoby až 26,3 percenta mladých dospelých vo veku 18 až 24 rokov, čo je najvyšší podiel spomedzi všetkých vekových kategórií.

Študenti zároveň kritizujú rozpočtovú nerovnováhu: napríklad vo Francúzsku verejné dôchodky odčerpávajú 14 percent HDP (v Taliansku až 16 percent) a seniori nad 60 rokov vlastnia 60 percent národného bohatstva, zatiaľ čo výdavky na vzdelávanie dlhodobo klesajú.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.