Preskočiť na obsah
  |  

Kotolne a bytové domy čakajú úpravy pri odbere energií

Podmienky na získanie statusu zraniteľného odberateľa elektriny a plynu sa na Slovensku zásadne nezmenia, spresnia sa však pravidlá pre spoločné časti bytových domov. Vyplýva to z nariadenia ministerstva hospodárstva, ktoré v stredu schválil vládny kabinet.

Nová úprava reaguje na júlovú novelu zákona o energetike, ktorá preniesla presné vymedzenie chránených subjektov priamo na vládu, pričom ich ceny naďalej podliehajú regulácii zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Podľa schváleného materiálu majú nárok na regulované ceny aj spoločné priestory bytoviek, a to aj v prípade, ak sa v nich nachádzajú vlastné kotolne či telekomunikačné zariadenia operátorov určené pre obyvateľov. Táto časť vstúpi do platnosti 1. januára 2027 z dôvodu potreby technickej adaptácie systémov na strane dodávateľov.

Status zraniteľného odberateľa si naďalej zachovávajú všetky bežné domácnosti, zariadenia sociálnych služieb, detské domovy, štátne nájomné byty, ako aj malé podniky s ročným limitom spotreby do 30-tisíc kWh pri elektrine a 100-tisíc kWh pri plyne.

(tasr, max)

  |  

V Španielsku sa zrazili dva vysokorýchlostné vlaky

Krátko po 9.00 h sa v stredu v Španielsku zrazili dva vysokorýchlostné vlaky, čo viedlo k pozastaveniu železničnej dopravy na kľúčovej trati spájajúcej Madrid s južným regiónom Andalúzia. Incident sa stal na úseku medzi obcami Mora a Orgaz južne od Toleda.

Z miesta hlásia nateraz 10 obetí, pričom na rovnakej trati pred deviatimi mesiacmi pri nehode vlakov zomrelo 46 ľudí.

Štátny prevádzkovateľ železničnej infraštruktúry Adif konkretizoval, že išlo o náraz zozadu medzi súpravami dopravcov Renfe a Iryo smerujúcimi zo španielskej metropoly do Sevilly.

Podľa hovorcu regionálnej vlády pre oblasť Kastília-La Mancha spôsobil náraz vykoľajenie dvoch vozňov vlaku súkromného operátora Iryo. Na mieste zasahujú všetky záchranné tímy a Manuel Galan, starosta neďalekej obce Urda, spresnil, že na žiadosť zásahových jednotiek začali pripravovať miestnu športovú halu na poskytnutie zázemia a ošetrenie cestujúcich.

(reuters, max)

  |  

Kuffa bude podpisovať papiere za envirorezort aj naďalej

Štátny tajomník rezortu životného prostredia Filip Kuffa rešpektuje rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho obrátiť sa na Ústavný súd SR. Potvrdil, že bude naďalej vykonávať svoju prácu. Dočasne poverený vedením rezortu je premiér Robert Fico (Smer), ktorý Kuffu poveril podpisovaním dokumentov za ministerstvo.

„Bolo by lepšie, keby mal rezort normálne menovaného ministra, ale ak sa tu hrajú takéto politické hry, tak fungujeme v takom režime ako dnes,“ priznal.

Avizoval aj preverovanie zmlúv z éry parlamentom odvolaného ministra Tomáša Tarabu, pričom spomenul dokumenty, ktoré sa po jeho odchode našli neskartované.

Prezident Pellegrini oznámil, že Kuffu za šéfa envirorezortu nevymenuje, kým Ústavný súd neurčí presný rámec prezidentských právomocí pri posudzovaní kandidátov na členov vlády. Zdôraznil, že na morálnu integritu a čistotu verejného života nemožno rezignovať, pričom premiérovi opätovne ponúkol možnosť predložiť iné meno, ktoré obratom vymenuje.

Fico však po dohode s predsedom SNS Andrejom Dankom na Kuffovej nominácii trvá.

(max)

  |  

Huliak o Blanárovej návšteve Moskvy: Nekontaktoval ma

Slovenská republika bude naďalej presadzovať svoje národnoštátne záujmy a rozvíjať pragmatické vzťahy s Ruskou federáciou v oblastiach nepodliehajúcich sankciám. Po rokovaní s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Moskve to v pondelok vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer).

K návšteve a sprievodným témam sa doma vyjadrili aj ďalší koaliční politici. Minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak (nominant Smeru) pred stredajším rokovaním vlády uviedol, že ho minister v súvislosti s cestovným ruchom nekontaktoval a zástupcovia športovej sekcie nevycestovali zo zdravotných dôvodov.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) na margo spolupráce s Ruskom pripomenul, že Slovensko udržiava obchodnú a odbornú výskumnú spoluprácu v agrosektore aj s Ukrajinou.

(max)

  |  

Ukrajinca zapojeného do sabotáže v Rumunsku zadržali v Poľsku

Poľské úrady zadržali vo Varšave 25-ročného ukrajinského občana Artema S., ktorý bol členom sabotážnej skupiny operujúcej v prospech Ruska. Muž je podozrivý zo zapojenia do septembrového podpaľačského útoku na halu s rozlohou tisíc štvorcových metrov v štátnom zbrojnom podniku Romarm v Brašove v strednom Rumunsku. Informuje RMF24.

Zadržanie zrealizovala protiteroristická jednotka v byte vo varšavskej štvrti Ursus, pričom cudzinec pri zásahu podľa citovaného webu nekládol odpor. Jeho úlohou malo byť vykonávanie prieskumu, vytipovanie cieľov a financovanie sabotážnych operácií.

Artem S. podľa rumunských tajných služieb úzko spolupracoval s dvoma Bielorusmi, ktorých zadržali v Nemecku. Trojica mala podľa nich na pokyn ruských koordinátorov útočiť na zbrojovky, priemyselné objekty aj výcvikové centrá.

Rumunská justícia už požiadala o vydanie podozrivého na základe európskeho zatýkacieho rozkazu.

Zásah nadväzuje na vyhlásenia rumunského prezidenta Nicușora Dana, ktorý varoval pred stupňujúcou sa hybridnou vojnou Moskvy na východnom krídle NATO zahŕňajúcou kybernetické útoky, sabotáže aj útoky dronov na nákladné lode v Čiernom mori.

(max)

  |  

Patrioty pre Švajčiarsko meškajú, zvažuje alternatívy

Dodávky amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot pre Švajčiarsko výrazne meškajú. Bern by preto mal urýchlene zabezpečiť alternatívne riešenie, vyhlásil šéf švajčiarskeho úradu pre obstarávanie obranného materiálu Armasuisse Urs Loher v rozhovore pre denník Neue Zürcher Zeitung.

Spojené štáty podľa neho uprednostňujú dodávky systémov Patriot pre Nemecko pred Švajčiarskom. Bern síce dostáva späť časť zaplatených záloh, ale pôvodná objednávka piatich systémov je vo výraznom omeškaní. Švajčiarske úrady už pripustili aj možnosť jej zrušenia.

Švajčiarsko preto začalo rokovať s výrobcami z Francúzska, Izraela a Južnej Kórey o nákupe ďalšieho systému protivzdušnej obrany. Ak chce mať krajina funkčnú obranu do roku 2030, podľa Lohera sa ďalšiemu nákupu pravdepodobne nevyhne.

Ponuky výrobcov však majú vypršať vo februári, preto úrady požiadali o predĺženie ich platnosti.

Loher zároveň kritizoval nedostatočný dôraz Švajčiarska na obranu. Podľa neho krajina zaostáva za európskou bezpečnostnou realitou a stráca vplyv v medzinárodných rokovaniach.

(reuters, est)