Preskočiť na obsah
  |  

Kyjev nebol o migoch zo Slovenska presvedčený, tvrdí Saková

Generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil opätovne konať vo veci darovania slovenskej vojenskej techniky Ukrajine, konkrétne stíhačiek MiG-29 a protilietadlového raketového systému KUB.

Žilinka zrušil predchádzajúce zastavenie veci a Krajskej prokuratúre v Trenčíne prikázal, aby sa prípadu znovu venovala, keďže pôvodné rozhodnutie vyhodnotil ako predčasné.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) v relácii V politike na ta3 rozhodnutie generálneho prokurátora otvorene privítala. Pripomenula postoj súčasnej koalície z čias pôsobenia v opozícii, podľa ktorého dočasne poverená vláda v demisii nemala ústavné právo prijímať takéto závažné zahraničnopolitické rozhodnutia.

Dodala, že obnovenie vyšetrovania je plným právom generálneho prokurátora a rešpektuje činnosť orgánov činných v trestnom konaní. Zároveň vyhlásila, že podľa informácií z Bruselu ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nebol o dare plne presvedčený pre nedostatok vyškolených pilotov a nejasnosti s ich využitím.

Marián Viskupič (SaS), naopak, rozhodnutie vníma ako zbytočné otváranie veci po rokoch. Zdôraznil nespochybniteľný význam poskytnutej pomoci napadnutej krajine.

Slovensko podľa neho vyradené stroje už nevedelo zužitkovať, chýbali piloti a v hangároch na Sliači by len viazali ďalšie výdavky na stráženie či následnú likvidáciu, zatiaľ čo vzdušný priestor dnes chránia modernejšie lietadlá F-16: „Dnes by sme rozmýšľali, ako tie MiGy niekde odpratať. A koľko zaplatíme za ich zlikvidovanie ešte navyše.“

Tvrdenia ministerky o tom, že Kyjev nemal pilotov a stroje nevyužil, označil za nepochopenie informácií, keďže stíhačky na Ukrajine podľa jeho slov dodnes lietajú a reálne pomáhajú.

(max)

  |  

Viskupič o protestoch opozície: Organizuje ich PS, nie my

Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) obhajovala v relácii V politike na ta3 krok prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý sa obrátil na Ústavný súd SR s cieľom vyjasniť svoje právomoci. Prezident chce vedieť, či má povinnosť nominanta koalície na ministra vymenovať, alebo či môže mať výhrady.

Marián Viskupič zo SaS namietal, že v tejto politickej hre ťahá za kratší koniec občan. Sporom je totiž osoba štátneho tajomníka Filipa Kuffa, ktorý napriek pochybnostiam paláca rezort riadi. Poverený vedením ministerstva bol premiér Robert Fico (Smer), ktorý Kuffu splnomocnil k podpisovaniu dokumentov.

V otázke organizácie protestov a osláv 17. novembra sa diskutéri dotkli nejednotnosti opozície a napätia medzi Progresívnym Slovenskom a Igorom Matovičom z Hnutia Slovensko. Viskupič zdôraznil, že protesty organizuje PS, a SaS pozvanie prijala. Odmietol ale situáciu personalizovať s tým, že karty rozdajú voliči o jedenásť mesiacov v parlamentných voľbách.

Saková oponovala, že opozícia nevie zaručiť stabilitu: „Neviete sa dohodnúť, kto vedľa koho stojí na tribúne. Ale idete ponúkať ľuďom o jedenásť mesiacov v riadnych parlamentných voľbách stabilnú vládu.“

(max)

  |  

Plynu máme viac ako vyžaduje EÚ, ubezpečuje ministerka

Ceny plynu na burze po výkyvoch v priebehu roka atakovali hranicu 100 eur za megawatthodinu. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) v relácii televízie ta3 V politike prízvukovala, že Slovensko patrí medzi päť najlepších krajín EÚ, keďže objem v zásobníkoch pokrýva 42 percent domácej ročnej spotreby.

Spolu so zmluvnými zásobami SPP tak prekračujeme predpísanú povinnosť Únie mať v zásobníkoch aspoň tretinu spotreby.

Zároveň na rokovaniach v Luxemburgu vyzvala Brusel na spoločné zásahy a kompenzácie energetických šokov.

Jej oponent v diskusii, Marián Viskupič zo SaS, síce priznal, že kapacity zásobníkov sú na zimu dostatočné, ale kritizoval výrazný pokles naplnenosti oproti predošlému roku. Tento stav pripísal rozhodnutiam Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zásadne zvýšil poplatky za uskladnenie plynu, v dôsledku čoho sa súkromným hráčom neoplatilo slovenské kapacity využívať.

Saková oponovala trhovou anomáliou: „Minulý rok sme mali takú situáciu na trhu, že v lete v druhom a v treťom kvartáli plyn bol drahší ako v zimnej sezóne a preto viacerí dodávatelia plynu nenakupovali plyn do zásobníkov.“

Diskusia sa okrajovo dotkla aj štátnej energopomoci. Ministerka potvrdila, že systém prechádza z plošného modelu na adresný, ktorý po dočistení dát pokrýva 86 percent domácností. Tí, ktorí kúria plynom v domoch, dostávajú podporu priamo vo faktúrach, zatiaľ čo domácnosti napojené na centrálne vykurovanie cez energošeky.

Opozičný politik celkovú schému energopomoci skritizoval za chaos, byrokraciu a vysoké zadlžovanie štátu.

(max)

  |  

Saková vysvetlila zmluvy k Westinghouse a novej atómke

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) a poslanec za SaS Marián Viskupič sa v relácii V politike na ta3 zhodli, že Slovensko potrebuje nový atómový reaktor kvôli rastúcej spotrebe elektriny, zásadne sa však rozišli v riadení celého projektu.

Viskupič kritizoval, že manažment prevzal Úrad vlády SR. „Ja som presvedčený, že nový jadrový zdroj sa má stavať na pôde ministerstva hospodárstva a nie na pôde úradu vlády. Toto je podľa mňa veľká chyba,“ vyhlásil.

Poznamenal, že premiér nedôveruje vlastnej ministerke a pripomenul tiež podozrenia opozície z politickej korupcie a snahu zmluvne „zabetónovať“ projekt pred koncom mandátu súčasnej vlády.

Saková argumentovala, že presun na úrad vlády bol koaličným kompromisom. „Máte na nejaký projekt niekoľko názorov, a ja som v nejakej časti tohto projektu mala iný názor na niektoré veci, ako mal pán premiér,“ vysvetlila s dodatkom, že rezortu hospodárstva naďalej patrí tvorba energetickej politiky.

Zdôraznila, že podpis s Westinghouseom sa netýka samotnej výstavby za desať až pätnásť miliárd eur, ale ide o predbežný projektový inžiniering s podporou vlády USA, ktorý preverí osadenie technológie do siete. Výber priameho dodávateľa obhajovala obmedzenými globálnymi možnosťami i notifikovaným postupom v Poľsku smerom k Európskej únii.

Viskupič oponoval chýbajúcou kontrolou a nejasnými finančnými nákladmi. Saková uzavrela, že modely financovania vypracujú poradenské firmy v horizonte dvoch až troch rokov.

(max)

  |  

Vláda posilňuje kamery na urgentoch, Viskupič hovorí o zlyhaní

Bezpečnosť na nemocničných urgentných príjmoch a v školách sa stala prvou témou diskusie medzi ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) a poslancom Mariánom Viskupičom (SaS) v relácii V politike na ta3.

Saková uviedla, že ochrana urgentov zahŕňa kamerové systémy, preškolenie personálu na včasné rozpoznanie útoku a zavedenie tiesňových tlačidiel napojených na operačné stredisko polície.

V školskom prostredí rezorty počítajú so vzdelávaním učiteľov a psychológov, posilnením hliadok i zákazom mobilných telefónov do 16 rokov. Do riešenia incidentov sa zapája aj ministerstvo práce prostredníctvom kurately. Ministerka zdôraznila, že memorandum pripravované rezortmi strany Hlas sa čoskoro pretaví do praxe, pričom polícia už nasadila hliadky na vytipované miesta.

Viskupič oponoval, že predložené kroky pôsobia ad hoc a neriešia zlyhania základných procesov štátu. Pripomenul prípady, kde polícia nekonala napriek včasným trestným oznámeniam zo strany škôl. Kľúč k upokojeniu situácie na urgentoch vidí v manažmente pacientov a najmä v návrate záchytných izieb, ktoré minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) odmieta.

Diskusia sa dotkla aj prítomnosťou súkromných bezpečnostných služieb priamo na príjmoch, čo Saková označila za účinnú prevenciu, pretože už samotná prítomnosť SBS a kamier budí rešpekt.

Viskupič uzavrel, že dlhé hodiny čakania na urgentoch zvyšujú nervozitu, a Slovensko by sa malo inšpirovať fungujúcim manažmentom pacientov v Rakúsku.

(max)

  |  

Až 650 kandidátom na starostov stačilo na výhru pod 100 hlasov

Až 650 kandidátom na starostov stačilo získať na víťazstvo v minulotýždňových spojených samosprávnych voľbách menej ako 100 hlasov. Z nich 365 nemalo v deň volieb protikandidáta.

Vyplýva to z oficiálnych výsledkov volieb, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.

Najmenší počet hlasov (sedem), ktoré stačili na víťazstvo vo voľbách, získali Milan Fedorco (KDH) v obci Bystrá (okres Stropkov) a Milan Ščerba (Hlas) v obci Havranec (okres Svidník). Obaja kandidovali bez protikandidáta, preto by im na zvolenie stačil čo i len jeden hlas.

Celkový počet oprávnených voličov v obci Bystrá bolo 13. Z nich odovzdalo vo voľbách na starostu obce obálku 11 voličov. Platných hlasov bolo len sedem. V obci Havranec mohlo voliť 11 ľudí. Obálku odovzdalo sedem z nich. Všetky hlasy boli platné.

V prípade zvolených starostov, ktorí mali v obci aspoň jedného protikandidáta, stačilo na zvolenie najmenej hlasov (17) dvojici Miloš Zápach (SNS) z obce Kríže (okres Bardejov) a Peter Spišák (Smer) z obce Prihradzany (okres Revúca).

Celkový počet oprávnených voličov v obci Kríže bolo 55. Vo voľbách na starostu obce sa zúčastnilo 35 z nich, ktorí aj odovzdali platné hlasovacie lístky. V rámci obce Prihradzany sa mohlo zúčastniť vo voľbách 61 voličov. Hlasovacie lístky pre voľby starostu odovzdalo 49 z nich.

(tasr, est)