Preskočiť na obsah
  |  

Zvrat v Kongrese clá nezastaví, odborníci pripomínajú právo veta

Obchodná agenda prezidenta Donalda Trumpa narazí na nový odpor, ak Demokrati v utorňajších strednodobých voľbách získajú kontrolu nad Kongresom. V takom prípade možno podľa odborníkov a kongresových asistentov očakávať sériu kontrolných vypočutí i symbolických hlasovaní o zrušení ciel.

Zhodli sa i na tom, že Trumpa to neodradí od razenia zavedenej colnej politiky. A akékoľvek legislatívne pokusy Demokratov o zneplatnenie ciel narazia na prezidentovo právo veta, keďže strana nebude mať potrebnú dvojtretinovú väčšinu.

Demokrati potrebujú na zvrátenie tesnej republikánskej väčšiny čistý zisk štyroch kresiel v oboch komorách. Kým v Snemovni reprezentantov prieskumy favorizujú práve ich, v Senáte je súboj vyrovnaný.

V prípade víťazstva aspoň v jednej komore plánujú hlasovať napríklad o návrhu Chucka Schumera, ktorý by zrušil clá na kanadský tovar či globálne 10-percentné tarify.

William Reinsch z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie však upozornil: „Demokrati sa pokúsia o veľa vecí. Nemyslím si, že sa im podarí niečo dosiahnuť, pretože ani jedna strana nebude mať v žiadnom prípade väčšinu odolnú voči vetu.“

(reuters, max)

  |  

Po nehode autobusu a auta pri Svidníku hlásia mŕtvych

Na rýchlostnej ceste R4 na obchvate Svidníka sa zrazili autobus a osobné vozidlo. Podľa operačného strediska Hasičského a záchranného zboru v Prešove sú na mieste dvaja mŕtvi.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove na sociálnej sieti informovalo, že je obchvat uzavretý, na mieste sú záchranné zložky a policajti dokumentujú udalosť.

Hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Petra Klimešová spresnila, že na mieste zasahujú tri pozemné ambulancie a dva záchranárske vrtuľníky. „K počtu zranených sa vyjadríme, len čo to situácia dovolí,“ dodala.

Polícia na sociálnej sieti objasnila, že 34-ročný vodič autobusu skončil v nemocnici. Jeho dychová skúška mala negatívny výsledok. „V osobnom aute sa v čase nehody nachádzali tri osoby - 72-ročný muž a 69-ročná žena, ktorí, žiaľ, na mieste zraneniam podľahli, tretia osoba bola prevezená vrtuľníkom do nemocnice,“ priblížil zbor s tým, že pre cestujúcich z havarovaného autobusu pripravili náhradný voz.

Na mieste je prítomný aj posttraumatický tím a prizvaný bol aj znalec z odboru dopravy. Polícia dodala, že príčinu a okolnosti tragickej dopravnej nehody vyšetrujú.

(tasr, max)

  |  

Kyjev nebol o migoch zo Slovenska presvedčený, tvrdí Saková

Generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil opätovne konať vo veci darovania slovenskej vojenskej techniky Ukrajine, konkrétne stíhačiek MiG-29 a protilietadlového raketového systému KUB.

Žilinka zrušil predchádzajúce zastavenie veci a Krajskej prokuratúre v Trenčíne prikázal, aby sa prípadu znovu venovala, keďže pôvodné rozhodnutie vyhodnotil ako predčasné.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) v relácii V politike na ta3 rozhodnutie generálneho prokurátora otvorene privítala. Pripomenula postoj súčasnej koalície z čias pôsobenia v opozícii, podľa ktorého dočasne poverená vláda v demisii nemala ústavné právo prijímať takéto závažné zahraničnopolitické rozhodnutia.

Dodala, že obnovenie vyšetrovania je plným právom generálneho prokurátora a rešpektuje činnosť orgánov činných v trestnom konaní. Zároveň vyhlásila, že podľa informácií z Bruselu ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nebol o dare plne presvedčený pre nedostatok vyškolených pilotov a nejasnosti s ich využitím.

Marián Viskupič (SaS), naopak, rozhodnutie vníma ako zbytočné otváranie veci po rokoch. Zdôraznil nespochybniteľný význam poskytnutej pomoci napadnutej krajine.

Slovensko podľa neho vyradené stroje už nevedelo zužitkovať, chýbali piloti a v hangároch na Sliači by len viazali ďalšie výdavky na stráženie či následnú likvidáciu, zatiaľ čo vzdušný priestor dnes chránia modernejšie lietadlá F-16: „Dnes by sme rozmýšľali, ako tie MiGy niekde odpratať. A koľko zaplatíme za ich zlikvidovanie ešte navyše.“

Tvrdenia ministerky o tom, že Kyjev nemal pilotov a stroje nevyužil, označil za nepochopenie informácií, keďže stíhačky na Ukrajine podľa jeho slov dodnes lietajú a reálne pomáhajú.

(max)

  |  

Viskupič o protestoch opozície: Organizuje ich PS, nie my

Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) obhajovala v relácii V politike na ta3 krok prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý sa obrátil na Ústavný súd SR s cieľom vyjasniť svoje právomoci. Prezident chce vedieť, či má povinnosť nominanta koalície na ministra vymenovať, alebo či môže mať výhrady.

Marián Viskupič zo SaS namietal, že v tejto politickej hre ťahá za kratší koniec občan. Sporom je totiž osoba štátneho tajomníka Filipa Kuffa, ktorý napriek pochybnostiam paláca rezort riadi. Poverený vedením ministerstva bol premiér Robert Fico (Smer), ktorý Kuffu splnomocnil k podpisovaniu dokumentov.

V otázke organizácie protestov a osláv 17. novembra sa diskutéri dotkli nejednotnosti opozície a napätia medzi Progresívnym Slovenskom a Igorom Matovičom z Hnutia Slovensko. Viskupič zdôraznil, že protesty organizuje PS, a SaS pozvanie prijala. Odmietol ale situáciu personalizovať s tým, že karty rozdajú voliči o jedenásť mesiacov v parlamentných voľbách.

Saková oponovala, že opozícia nevie zaručiť stabilitu: „Neviete sa dohodnúť, kto vedľa koho stojí na tribúne. Ale idete ponúkať ľuďom o jedenásť mesiacov v riadnych parlamentných voľbách stabilnú vládu.“

(max)

  |  

Plynu máme viac ako vyžaduje EÚ, ubezpečuje ministerka

Ceny plynu na burze po výkyvoch v priebehu roka atakovali hranicu 100 eur za megawatthodinu. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) v relácii televízie ta3 V politike prízvukovala, že Slovensko patrí medzi päť najlepších krajín EÚ, keďže objem v zásobníkoch pokrýva 42 percent domácej ročnej spotreby.

Spolu so zmluvnými zásobami SPP tak prekračujeme predpísanú povinnosť Únie mať v zásobníkoch aspoň tretinu spotreby.

Zároveň na rokovaniach v Luxemburgu vyzvala Brusel na spoločné zásahy a kompenzácie energetických šokov.

Jej oponent v diskusii, Marián Viskupič zo SaS, síce priznal, že kapacity zásobníkov sú na zimu dostatočné, ale kritizoval výrazný pokles naplnenosti oproti predošlému roku. Tento stav pripísal rozhodnutiam Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zásadne zvýšil poplatky za uskladnenie plynu, v dôsledku čoho sa súkromným hráčom neoplatilo slovenské kapacity využívať.

Saková oponovala trhovou anomáliou: „Minulý rok sme mali takú situáciu na trhu, že v lete v druhom a v treťom kvartáli plyn bol drahší ako v zimnej sezóne a preto viacerí dodávatelia plynu nenakupovali plyn do zásobníkov.“

Diskusia sa okrajovo dotkla aj štátnej energopomoci. Ministerka potvrdila, že systém prechádza z plošného modelu na adresný, ktorý po dočistení dát pokrýva 86 percent domácností. Tí, ktorí kúria plynom v domoch, dostávajú podporu priamo vo faktúrach, zatiaľ čo domácnosti napojené na centrálne vykurovanie cez energošeky.

Opozičný politik celkovú schému energopomoci skritizoval za chaos, byrokraciu a vysoké zadlžovanie štátu.

(max)

  |  

Saková vysvetlila zmluvy k Westinghouse a novej atómke

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) a poslanec za SaS Marián Viskupič sa v relácii V politike na ta3 zhodli, že Slovensko potrebuje nový atómový reaktor kvôli rastúcej spotrebe elektriny, zásadne sa však rozišli v riadení celého projektu.

Viskupič kritizoval, že manažment prevzal Úrad vlády SR. „Ja som presvedčený, že nový jadrový zdroj sa má stavať na pôde ministerstva hospodárstva a nie na pôde úradu vlády. Toto je podľa mňa veľká chyba,“ vyhlásil.

Poznamenal, že premiér nedôveruje vlastnej ministerke a pripomenul tiež podozrenia opozície z politickej korupcie a snahu zmluvne „zabetónovať“ projekt pred koncom mandátu súčasnej vlády.

Saková argumentovala, že presun na úrad vlády bol koaličným kompromisom. „Máte na nejaký projekt niekoľko názorov, a ja som v nejakej časti tohto projektu mala iný názor na niektoré veci, ako mal pán premiér,“ vysvetlila s dodatkom, že rezortu hospodárstva naďalej patrí tvorba energetickej politiky.

Zdôraznila, že podpis s Westinghouseom sa netýka samotnej výstavby za desať až pätnásť miliárd eur, ale ide o predbežný projektový inžiniering s podporou vlády USA, ktorý preverí osadenie technológie do siete. Výber priameho dodávateľa obhajovala obmedzenými globálnymi možnosťami i notifikovaným postupom v Poľsku smerom k Európskej únii.

Viskupič oponoval chýbajúcou kontrolou a nejasnými finančnými nákladmi. Saková uzavrela, že modely financovania vypracujú poradenské firmy v horizonte dvoch až troch rokov.

(max)