Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tokio zvažuje dať na armádu rekordných 500 miliárd

Japonská vláda a vládna koalícia zvažujú takmer zdvojnásobenie výdavkov na posilnenie obrany v nasledujúcich piatich rokoch. Premiérka Sanae Takaičiová chce týmto krokom výrazne rozšíriť vojenské kapacity krajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s rokovaniami.

Podľa pripravovaného návrhu by Japonsko mohlo od apríla 2027 počas piatich rokov vyčleniť na obranu 70 až 80 biliónov jenov, teda približne 457 až 508 miliárd dolárov.

V porovnaní so súčasným päťročným plánom by išlo o nárast až o 80 percent.

Dodatočné financie by mali smerovať okrem iného na nákup veľkého množstva dronov. Náklady na vojenskú techniku zároveň zvyšuje oslabenie japonského jenu.

Konečná suma zatiaľ nie je schválená. Vláda o nej bude rokovať s koaličnými partnermi pri príprave rozpočtu a revízii bezpečnostných dokumentov.

Japonsko už v roku 2022 výrazne zvýšilo plánované obranné výdavky. Zameralo sa najmä na rakety dlhého doletu, zásoby munície a náhradné diely.

(reuters, est)

Minúta  |  

Carney o únave Kanaďanov z USA a závislosti na Muskovi

Kanadský premiér Mark Carney vyhlásil, že ak sa jeho vláde nepodarí vyrokovať vhodnú obchodnú dohodu s administratívou Donalda Trumpa, je pripravený počkať na nového šéfa Bieleho domu. V rozhovore pre Politico po samite s EÚ zdôraznil, že dohodu neuzavrie „len tak pre nič za nič“.

Carney stihol označiť aj Trumpovu politiku voči vojne na Ukrajine za „neužitočnú“ a podotkol, že prístup Washingtonu Kanadu odcudzil: „Myslím si, že Kanaďania sú z toho unavení. Myslím, že je to úplne jasné.“

Rokovania viaznu od augusta po zavedení vzájomných ciel, pričom napätie pred utorkovými americkými voľbami vystupňovalo aj veľvyslanectvo USA obvineniami zo zasahovania do volieb.

Premiér zvolený v roku 2025 za Liberálnu stranu reagoval aj posilňovaním spojenectva s Európou. Hoci nemecký odpor zmaril návrh Ursuly von der Leyenovej na udelenie štatútu pridruženého člena Kanade, Carney vyzdvihol, že krajina bude mať s Úniou „najužší vzťah medzi akoukoľvek krajinou a Európskou úniou na svete“.

Partnerstvo má stavať na hlbokej spolupráci v obchode, výskume a technológiách s cieľom znížiť závislosť od veľmocí.

V narážke na Elona Muska a spomalenie siete Starlink pre Ukrajinu varoval pred spoliehaním sa na systémy, ktoré sa miliardár môže svojvoľne rozhodnúť vypnúť. Alternatívu vidí v spojení vesmírnych prostriedkov s Európou.

(max)

Minúta  |  

OSN po 35 rokoch končí mierovú misiu v Západnej Sahare

Mierová misia OSN v Západnej Sahare sa po 35 rokoch končí. Bezpečnostná rada OSN sa nedokázala dohodnúť na predĺžení jej mandátu. V nedeľu to oznámil generálny tajomník OSN António Guterres.

Misii MINURSO, ktorá v regióne pôsobila od prímeria sprostredkovaného OSN v roku 1991, sa 1. novembra začína fáza likvidácie. Jej vybavenie sa postupne vráti krajinám, ktoré do nej prispievali.

Za neúspechom rokovaní stojí spor medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Moskva vetovala americký návrh rezolúcie, ktorý uprednostňoval autonómiu Západnej Sahary pod marockou suverenitou a počítal s obmedzením mierových síl. Bezpečnostná rada následne odmietla aj konkurenčný ruský návrh.

Maroko, ktoré si nárokuje územie Západnej Sahary, ukončenie misie privítalo. Alžírsko a ním podporovaný Front Polisario, usilujúci sa o nezávislosť regiónu, vyjadrili znepokojenie.

Západná Sahara je predmetom územného sporu od odchodu španielskych kolonizátorov v roku 1976.

MINURSO mala okrem monitorovania prímeria zabezpečiť aj referendum o budúcnosti územia. To sa však nikdy neuskutočnilo pre nezhody o oprávnených voličoch.

Alžírsko obvinilo USA z jednostrannej podpory marockých záujmov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Storočie tvrdili, že vyhynul. Primát s dvoma jazykmi prežil

Bangkaského outloňa, jedného z najexotickejších a vzácne jedovatých primátov planéty, po takmer storočí znovu objavili na indonézskom ostrove Bangka.

Druh naposledy vedecky zaznamenali v rokoch 1930 až 1932 a Medzinárodná únia na ochranu prírody ho v roku 2020 označila za kriticky ohrozeného a pravdepodobne vyhynutého.

Nová štúdia publikovaná v časopise Spixiana však odhalila, že záchranné centrum Alobi Wildlife Rescue Center zdokumentovalo medzi rokmi 2015 a 2025 viac ako 90 jedincov, pričom 86 z nich po zotavení úspešne vypustili späť do voľnej prírody.

Timon Glaw zo zoologickej záhrady Haus des Meeres Aqua Terra vo Viedni zdôraznil, že zvieratá prežili vo viacerých lokalitách napriek úbytku biotopov spôsobeného ťažbou cínu a výsadbou palmy olejnej.

„Jeho znovuobjavenie je nádejou, že iné druhy, o ktorých sa obávalo, že vyhynú, môžu stále prežiť na miestach, kde ich vedci desaťročia nehľadali,“ dodal.

Tento nočný stromový tvor s červenohnedou srsťou a veľkými očami produkuje sekrét zo žliaz pri lakťoch, ktorý po olízaní mieša so slinami a aplikuje jedovatým uhryznutím pomocou špeciálneho zubného hrebeňa. U ľudí môže spôsobiť až život ohrozujúce alergické reakcie.

Primát má pod hlavným jazykom aj druhý jazyk na čistenie zubov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajina evakuovala 167 civilistov. Šesťdňové prímerie sa končí

Ukrajinská armáda v nedeľu evakuovala 167 civilistov z ohrozených oblastí Chersonskej oblasti. Stalo sa tak krátko pred vypršaním šesťdňového miestneho prímeria, ktoré umožnilo evakuáciu obyvateľov Ruskom okupovaného mesta Olešky.

Medzi evakuovanými bolo 22 detí a 21 ľudí so zníženou pohyblivosťou.

Prímerie sprostredkovali americká prvá dáma Melania Trumpová a pápež Lev XIV. Ide o najdlhšie miestne prerušenie bojov od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Podľa ukrajinských a ruských predstaviteľov sa prímerie dodržiavalo bez porušení. Umožnilo odmínovanie ciest a dodávky potravín, liekov či ďalšej humanitárnej pomoci.

Obyvatelia Olešiek, ktorí sa rozhodli odísť na Ukrajinu, absolvovali komplikovanú cestu cez okupovaný Krym, ruskú Anapu a Bielorusko.

Chersonský gubernátor Oleksandr Prokudin však varoval pred návratom do oblastí pri rieke Dneper, kde zostáva vysoké riziko ruských útokov.

Boje medzitým pokračovali v ďalších častiach Ukrajiny. Útoky v Sumskej a Vinnyckej oblasti si vyžiadali najmenej dvoch mŕtvych.

(reuters, est)

Minúta  |  

Bulhari si zrejme zvolili prezidentku. Presadzuje mier s Ruskom

Bulharská prezidentka Iliana Iotová podľa odhadov smeruje k víťazstvu v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb. Prieskum agentúry Myara uskutočnený pri odchode z volebných miestností jej pripisuje 51 percent hlasov, zatiaľ čo jej súper, bývalý dočasný premiér Andrej Gjurоv, získal podľa odhadov 44,7 percenta.

Iotová sa ujala prezidentského úradu v januári po odstúpení Rumena Radeva, ktorý sa rozhodol kandidovať v predčasných parlamentných voľbách. Po aprílovom víťazstve svojej strany sa Radev stal premiérom.

Prezidentku podporuje vládna stredoľavá strana Progresívne Bulharsko. Počas kampane presadzovala diplomatické riešenie vojny na Ukrajine prostredníctvom rokovaní s Ruskom a označovala sa za „prezidentku mieru“.

Jej protikandidát Gjurоv zdôrazňoval užšiu spoluprácu so západnými spojencami a výraznejšiu podporu Ukrajiny.

Hlasovať mohlo približne 6,5 milióna Bulharov. Účasť krátko pred zatvorením volebných miestností dosahovala podľa prieskumných agentúr približne 29 percent, čo bolo viac než v prvom kole.

Oficiálne výsledky zatiaľ neboli zverejnené.

(dpa, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.