Preskočiť na obsah
  |  

Krypto burza obnovila prevádzku po krádeži spájanej s KĽDR

Zákazníci kryptomenovej burzy Binance vybrali 3,64 miliardy dolárov po tom, čo platforma obnovila prevádzku po bezpečnostnom incidente, pri ktorom hackeri odcudzili 6,3 miliardy dolárov.

Výbery predstavujú 2,1 percenta celkových aktív burzy, ktoré k 28. októbru dosahovali 171 miliárd dolárov.

Burza s 335 miliónmi registrovaných používateľov sa snažila investorov upokojiť vyhlásením, že toky sa po počiatočnom nápore stabilizujú. Platforma DefiLlama síce odhadla odliv až na 5,81 miliardy dolárov, burza však oponovala, že tieto čísla nezahŕňajú prevody do jej novej peňaženky.

Spoločnosť Binance pripomenula, že pokryla 95 percent ukradnutých prostriedkov nákupom náhradných tokenov v hodnote šesť miliárd dolárov z vlastných rezerv. Zvyšných päť percent tvoria menej likvidné aktíva.

Analytici prízvukovali, že „hacknutie finančnej inštitúcie znamená ukradnuté používateľské mená a heslá. Hacknutie kryptomenovej burzy je banková lúpež rýchlosťou internetu, ktorá vytvára nestabilný rizikový profil pre každého, kto je zodpovedný za kapitál iných ľudí“.

Americká FBI pripísala útok severokórejskej štátom sponzorovanej skupine TraderTraitor. Pchjongjang obvinenia odmieta. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že zapojenie KĽDR zatiaľ nie je jednoznačné.

Ceny kryptomien sa po piatkovom prepade cez víkend mierne zotavili, pričom bitcoin sa v pondelok obchodoval nad 78-tisíc dolárov a ether na úrovni 2 287 dolárov.

(reuters, max)

  |  

Kyber útok na ukrajinskú aplikáciu hlásil jadrovú hrozbu

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že verejná aplikácia určená na varovanie pred náletmi sa stala terčom hackerského útoku.

Systém v dôsledku napadnutia na krátky čas zobrazil pre Kyjev a ďalšie oblasti falošné výstrahy pred jadrovým a chemickým nebezpečenstvom, pouličnými bojmi či nasadením ruskej hypersonickej rakety Orešnik.

Armádne letectvo incident okamžite dementovalo na Telegrame: „Zdá sa, že aplikácia leteckého varovania bola ovplyvnená nepriateľom. Neexistuje žiadna radiačná hrozba! Zachovajte pokoj a sledujte naše aktualizácie na našom kanáli!“

Zobrazené abnormality neskôr zmizli. Ukrajinské ministerstvo pre digitálnu transformáciu potvrdilo, že hoci aplikácia nebola v prevádzke, ostatné formy varovania verejnosti vrátane sirén zostali plne funkčné.

Súbežne zaznamenala rozsiahly kybernetický útok aj mobilná aplikácia ruského ministerstva pre mimoriadne situácie, čo viedlo k šíreniu nepravdivých informácií, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Či tieto dva súbežné kybernetické incidenty spolu priamo súvisia, nebolo bezprostredne jasné.

(reuters, max)

  |  

Tokio zvažuje dať na armádu rekordných 500 miliárd

Japonská vláda a vládna koalícia zvažujú takmer zdvojnásobenie výdavkov na posilnenie obrany v nasledujúcich piatich rokoch. Premiérka Sanae Takaičiová chce týmto krokom výrazne rozšíriť vojenské kapacity krajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s rokovaniami.

Podľa pripravovaného návrhu by Japonsko mohlo od apríla 2027 počas piatich rokov vyčleniť na obranu 70 až 80 biliónov jenov, teda približne 457 až 508 miliárd dolárov.

V porovnaní so súčasným päťročným plánom by išlo o nárast až o 80 percent.

Dodatočné financie by mali smerovať okrem iného na nákup veľkého množstva dronov. Náklady na vojenskú techniku zároveň zvyšuje oslabenie japonského jenu.

Konečná suma zatiaľ nie je schválená. Vláda o nej bude rokovať s koaličnými partnermi pri príprave rozpočtu a revízii bezpečnostných dokumentov.

Japonsko už v roku 2022 výrazne zvýšilo plánované obranné výdavky. Zameralo sa najmä na rakety dlhého doletu, zásoby munície a náhradné diely.

(reuters, est)

  |  

Carney o únave Kanaďanov z USA a závislosti na Muskovi

Kanadský premiér Mark Carney vyhlásil, že ak sa jeho vláde nepodarí vyrokovať vhodnú obchodnú dohodu s administratívou Donalda Trumpa, je pripravený počkať na nového šéfa Bieleho domu. V rozhovore pre Politico po samite s EÚ zdôraznil, že dohodu neuzavrie „len tak pre nič za nič“.

Carney stihol označiť aj Trumpovu politiku voči vojne na Ukrajine za „neužitočnú“ a podotkol, že prístup Washingtonu Kanadu odcudzil: „Myslím si, že Kanaďania sú z toho unavení. Myslím, že je to úplne jasné.“

Rokovania viaznu od augusta po zavedení vzájomných ciel, pričom napätie pred utorkovými americkými voľbami vystupňovalo aj veľvyslanectvo USA obvineniami zo zasahovania do volieb.

Premiér zvolený v roku 2025 za Liberálnu stranu reagoval aj posilňovaním spojenectva s Európou. Hoci nemecký odpor zmaril návrh Ursuly von der Leyenovej na udelenie štatútu pridruženého člena Kanade, Carney vyzdvihol, že krajina bude mať s Úniou „najužší vzťah medzi akoukoľvek krajinou a Európskou úniou na svete“.

Partnerstvo má stavať na hlbokej spolupráci v obchode, výskume a technológiách s cieľom znížiť závislosť od veľmocí.

V narážke na Elona Muska a spomalenie siete Starlink pre Ukrajinu varoval pred spoliehaním sa na systémy, ktoré sa miliardár môže svojvoľne rozhodnúť vypnúť. Alternatívu vidí v spojení vesmírnych prostriedkov s Európou.

(max)

  |  

OSN po 35 rokoch končí mierovú misiu v Západnej Sahare

Mierová misia OSN v Západnej Sahare sa po 35 rokoch končí. Bezpečnostná rada OSN sa nedokázala dohodnúť na predĺžení jej mandátu. V nedeľu to oznámil generálny tajomník OSN António Guterres.

Misii MINURSO, ktorá v regióne pôsobila od prímeria sprostredkovaného OSN v roku 1991, sa 1. novembra začína fáza likvidácie. Jej vybavenie sa postupne vráti krajinám, ktoré do nej prispievali.

Za neúspechom rokovaní stojí spor medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Moskva vetovala americký návrh rezolúcie, ktorý uprednostňoval autonómiu Západnej Sahary pod marockou suverenitou a počítal s obmedzením mierových síl. Bezpečnostná rada následne odmietla aj konkurenčný ruský návrh.

Maroko, ktoré si nárokuje územie Západnej Sahary, ukončenie misie privítalo. Alžírsko a ním podporovaný Front Polisario, usilujúci sa o nezávislosť regiónu, vyjadrili znepokojenie.

Západná Sahara je predmetom územného sporu od odchodu španielskych kolonizátorov v roku 1976.

MINURSO mala okrem monitorovania prímeria zabezpečiť aj referendum o budúcnosti územia. To sa však nikdy neuskutočnilo pre nezhody o oprávnených voličoch.

Alžírsko obvinilo USA z jednostrannej podpory marockých záujmov.

(reuters, est)

  |  

Storočie tvrdili, že vyhynul. Primát s dvoma jazykmi prežil

Bangkaského outloňa, jedného z najexotickejších a vzácne jedovatých primátov planéty, po takmer storočí znovu objavili na indonézskom ostrove Bangka.

Druh naposledy vedecky zaznamenali v rokoch 1930 až 1932 a Medzinárodná únia na ochranu prírody ho v roku 2020 označila za kriticky ohrozeného a pravdepodobne vyhynutého.

Nová štúdia publikovaná v časopise Spixiana však odhalila, že záchranné centrum Alobi Wildlife Rescue Center zdokumentovalo medzi rokmi 2015 a 2025 viac ako 90 jedincov, pričom 86 z nich po zotavení úspešne vypustili späť do voľnej prírody.

Timon Glaw zo zoologickej záhrady Haus des Meeres Aqua Terra vo Viedni zdôraznil, že zvieratá prežili vo viacerých lokalitách napriek úbytku biotopov spôsobeného ťažbou cínu a výsadbou palmy olejnej.

„Jeho znovuobjavenie je nádejou, že iné druhy, o ktorých sa obávalo, že vyhynú, môžu stále prežiť na miestach, kde ich vedci desaťročia nehľadali,“ dodal.

Tento nočný stromový tvor s červenohnedou srsťou a veľkými očami produkuje sekrét zo žliaz pri lakťoch, ktorý po olízaní mieša so slinami a aplikuje jedovatým uhryznutím pomocou špeciálneho zubného hrebeňa. U ľudí môže spôsobiť až život ohrozujúce alergické reakcie.

Primát má pod hlavným jazykom aj druhý jazyk na čistenie zubov.

(reuters, max)