Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ľudia si môžu horiacou sviečkou pripomenúť nenarodené deti

Hlavnou myšlienkou kampane Sviečka za nenarodené deti je nezabudnúť na deti, ktoré nemali možnosť narodiť sa.

Kampaň organizuje od roku 2003 občianske združenie Fórum života. Ľudí vyzýva na to, aby zapálili sviečku a darovali tichú spomienku v nežnom plameni. Fórum života na svojom webe uvádza, že za každou zapálenou sviečkou je príbeh: mama, otec, súrodenec, celá rodina.

„Niektorí nesú svoju stratu ticho, niekedy celé roky. Chceme, aby vedeli, že ich bolesť nie je zabudnutá a že pri nej nemusia zostať sami,“ uviedlo občianske združenie.

Kampaň je možné podporiť napríklad kúpou sviečky či zapálením virtuálnej sviečky. Na Slovensku vznikli viaceré pamätníky nenarodeným deťom, naprieč krajinou sa ich nachádza okolo 130.

Ide o symbolické hroby, pamätné tabule, súsošia, pamätníky alebo hrobové miesta, pri ktorých môžu ľudia vzdať úctu ľudskému životu, ktorý nás opustil príliš skoro. Ľudia pamätníky nájdu napríklad v Bratislave, Rajeckých Tepliciach, Stropkove, Námestove, Banskej Bystrici, Svite či Lipanoch.

(est, tasr)

Minúta  |  

Čína súperí o robotické mozgy, pracujú v lekárni aj závode

Po rokoch demonštrácií sált a tanca investujú čínske spoločnosti peniaze do vývoja umelej inteligencie, ktorá by humanoidné roboty urobila skutočne použiteľnými v pracovnom procese.

V prvej polovici roka získali čínske firmy v oblasti AI podľa výskumnej spoločnosti ITjuzi 13 miliárd dolárov v rámci 322 obchodov, čo je päťnásobok oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

Tento trend otvára nový front v technologickom súperení medzi USA a Čínou. Kým americké startupy profitujú z pokročilého výskumu a prístupu k výkonným čipom, čínske subjekty stavajú na silnej výrobnej základni a reálnych tréningových údajoch.

Tréning robotických modelov vyžaduje záznamy fyzických interakcií. Kým Spirit AI najala okolo tisíc ľudí na zaznamenávanie bežných i priemyselných činností a Robbyant využil 160-tisíc hodín materiálu, firmy ako DexForce preferujú počítačové simulácie.

Čínsky sektor však naráža na obmedzenia dodávok čipov Nvidia v dôsledku amerických exportných kontrol.

Roboty už napriek tomu nachádzajú reálne uplatnenie – stroje od Spirit spájajú vodiče v závodoch batériového gigantu CATL a jednotky Robbyant spracúvajú objednávky v šanghajských lekárňach. Zakladateľ Unitree Wang Xingxing predpokladá, že robotiku čaká vlastný „moment ChatGPT“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kryptoburza obnovila prevádzku po krádeži spájanej s KĽDR

Zákazníci kryptomenovej burzy Binance vybrali 3,64 miliardy dolárov po tom, čo platforma obnovila prevádzku po bezpečnostnom incidente, pri ktorom hackeri odcudzili 6,3 miliardy dolárov.

Výbery predstavujú 2,1 percenta celkových aktív burzy, ktoré k 28. októbru dosahovali 171 miliárd dolárov.

Burza s 335 miliónmi registrovaných používateľov sa snažila investorov upokojiť vyhlásením, že toky sa po počiatočnom nápore stabilizujú. Platforma DefiLlama síce odhadla odliv až na 5,81 miliardy dolárov, burza však oponovala, že tieto čísla nezahŕňajú prevody do jej novej peňaženky.

Spoločnosť Binance pripomenula, že pokryla 95 percent ukradnutých prostriedkov nákupom náhradných tokenov v hodnote šesť miliárd dolárov z vlastných rezerv. Zvyšných päť percent tvoria menej likvidné aktíva.

Analytici prízvukovali, že „hacknutie finančnej inštitúcie znamená ukradnuté používateľské mená a heslá. Hacknutie kryptomenovej burzy je banková lúpež rýchlosťou internetu, ktorá vytvára nestabilný rizikový profil pre každého, kto je zodpovedný za kapitál iných ľudí“.

Americká FBI pripísala útok severokórejskej štátom sponzorovanej skupine TraderTraitor. Pchjongjang obvinenia odmieta. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že zapojenie KĽDR zatiaľ nie je jednoznačné.

Ceny kryptomien sa po piatkovom prepade cez víkend mierne zotavili, pričom bitcoin sa v pondelok obchodoval nad 78-tisíc dolárov a ether na úrovni 2 287 dolárov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kyber útok na ukrajinskú aplikáciu hlásil jadrovú hrozbu

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že verejná aplikácia určená na varovanie pred náletmi sa stala terčom hackerského útoku.

Systém v dôsledku napadnutia na krátky čas zobrazil pre Kyjev a ďalšie oblasti falošné výstrahy pred jadrovým a chemickým nebezpečenstvom, pouličnými bojmi či nasadením ruskej hypersonickej rakety Orešnik.

Armádne letectvo incident okamžite dementovalo na Telegrame: „Zdá sa, že aplikácia leteckého varovania bola ovplyvnená nepriateľom. Neexistuje žiadna radiačná hrozba! Zachovajte pokoj a sledujte naše aktualizácie na našom kanáli!“

Zobrazené abnormality neskôr zmizli. Ukrajinské ministerstvo pre digitálnu transformáciu potvrdilo, že hoci aplikácia nebola v prevádzke, ostatné formy varovania verejnosti vrátane sirén zostali plne funkčné.

Súbežne zaznamenala rozsiahly kybernetický útok aj mobilná aplikácia ruského ministerstva pre mimoriadne situácie, čo viedlo k šíreniu nepravdivých informácií, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Či tieto dva súbežné kybernetické incidenty spolu priamo súvisia, nebolo bezprostredne jasné.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tokio zvažuje dať na armádu rekordných 500 miliárd

Japonská vláda a vládna koalícia zvažujú takmer zdvojnásobenie výdavkov na posilnenie obrany v nasledujúcich piatich rokoch. Premiérka Sanae Takaičiová chce týmto krokom výrazne rozšíriť vojenské kapacity krajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s rokovaniami.

Podľa pripravovaného návrhu by Japonsko mohlo od apríla 2027 počas piatich rokov vyčleniť na obranu 70 až 80 biliónov jenov, teda približne 457 až 508 miliárd dolárov.

V porovnaní so súčasným päťročným plánom by išlo o nárast až o 80 percent.

Dodatočné financie by mali smerovať okrem iného na nákup veľkého množstva dronov. Náklady na vojenskú techniku zároveň zvyšuje oslabenie japonského jenu.

Konečná suma zatiaľ nie je schválená. Vláda o nej bude rokovať s koaličnými partnermi pri príprave rozpočtu a revízii bezpečnostných dokumentov.

Japonsko už v roku 2022 výrazne zvýšilo plánované obranné výdavky. Zameralo sa najmä na rakety dlhého doletu, zásoby munície a náhradné diely.

(reuters, est)

Minúta  |  

Carney o únave Kanaďanov z USA a závislosti od Muska

Kanadský premiér Mark Carney vyhlásil, že ak sa jeho vláde nepodarí vyrokovať vhodnú obchodnú dohodu s administratívou Donalda Trumpa, je pripravený počkať na nového šéfa Bieleho domu. V rozhovore pre Politico po samite s EÚ zdôraznil, že dohodu neuzavrie „len tak pre nič za nič“.

Carney stihol označiť aj Trumpovu politiku voči vojne na Ukrajine za „neužitočnú“ a podotkol, že prístup Washingtonu Kanadu odcudzil: „Myslím si, že Kanaďania sú z toho unavení. Myslím, že je to úplne jasné.“

Rokovania viaznu od augusta po zavedení vzájomných ciel, pričom napätie pred utorkovými americkými voľbami vystupňovalo aj veľvyslanectvo USA obvineniami zo zasahovania do volieb.

Premiér zvolený v roku 2025 za Liberálnu stranu reagoval aj posilňovaním spojenectva s Európou. Hoci nemecký odpor zmaril návrh Ursuly von der Leyenovej na udelenie štatútu pridruženého člena Kanade, Carney vyzdvihol, že krajina bude mať s Úniou „najužší vzťah medzi akoukoľvek krajinou a Európskou úniou na svete“.

Partnerstvo má stavať na hlbokej spolupráci v obchode, výskume a technológiách s cieľom znížiť závislosť od veľmocí.

V narážke na Elona Muska a spomalenie siete Starlink pre Ukrajinu varoval pred spoliehaním sa na systémy, ktoré sa miliardár môže svojvoľne rozhodnúť vypnúť. Alternatívu vidí v spojení vesmírnych prostriedkov s Európou.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.