Podrezávanie a ničenie hrobov. Toto je Karabach pod Baku

Azerbajdžan nebude milostivým víťazom. Podľa dostupných informácií si azerbajdžanskí vojaci plnými dúškami vychutnávajú možnosť pomstiť sa za ponižujúcu porážku v prvej vojne o Náhorný Karabach, ktorú sprevádzalo masové vyháňanie miestneho azerbajdžanského obyvateľstva. Sejú tak vietor, ktorý sa na Kaukaze dokáže zmeniť na uragán. Takémuto vývoju by mohlo zabrániť len spravodlivé vyšetrovanie vojnových zločinov a potrestanie ich páchateľov ako na strane Azerbajdžanu, tak aj Arménska. Skúsenosti z minulosti však naznačujú, že takýto scenár bez medzinárodného tlaku sám od seba nenastane.

O Genadim, ktorý pred Azerbajdžancami neušiel

Starý arménsky muž leží na chrbte a rezignovane sa snaží svojimi stareckými rukami vymaniť spod paží mladého príslušníka azerbajdžanských špeciálnych síl. Prosí po azerbajdžansky o zľutovanie v mene Boha. Mladý Azerbajdžanec mu bez väčších problémov kolenom fixuje jednu ruku a druhou nariekajúcemu starcovi vojenským nožom pomaly odrezáva hlavu. Svoju „trofej“ následne naráža na zdochlinu zvieraťa a s hrdosťou v hlase na kameru vyhlasuje: „Toto je, ako sa mstíme, odrezávaním hláv.“

Podľa svedectva dedinčanov z karabašskej osady Madatašen, o ktorom informoval britský denník Guardian, sa starec volal Genadij Petrosjan. Šesťdesiatdeväťročný muž prišiel na Náhorný Karabach na konci 80. rokov, z mesta Sumgait, ktoré sa stalo dejiskom pogromu, pri ktorom azerbajdžanský dav v roku 1988 vyvraždil niekoľko miestnych arménskych rodín. Zámienkou pre vraždenie, rabovanie a hromadné znásilňovanie miestneho arménskeho obyvateľstva sa stalo skoršie vyhnanie skupiny Azerbajdžancov z Arménska.