Nepokoje na bieloruských hraniciach pokračujú. Poľsko a Pobaltie zvažujú požiadať o pomoc NATO

Zábery napríklad zachytávajú migrantov, ako po poľských mužoch zákona hádžu kamene, čo sa opakovalo na viacerých miestach hranice. Vo večerných hodinách sa zasa bieloruskí vojaci pokúsili zničiť časť medzného plota, pričom oslepovali Poliakov pomocou laserov a zábleskov svetla.

Cez víkend pribudla i prvá obeť na poľskej strane. Počas služby prišiel o život jeden z vojakov, išlo však o nešťastnú náhodu. Podľa agentúry AFP mal zomrieť po výstrele zo svojej služobnej zbrane.

V reakcii na zvýšený nápor ilegálnych migrantov poslanci poľského Sejmu koncom októbra odobrili výstavbu múru na hraniciach s Bieloruskom v cene asi 353 miliónov eur. Prezident Andrzej Duda zákon krátko nato podpísal.

Výstavba múru, ktorý by nahradil súčasný plot, sa podľa hovorcu poľskej vlády Piotra Müllera začne ešte tento rok a potrvá niekoľko mesiacov, keďže ide o problematické územie a bude potrebné ho riadne zabezpečiť. „Začať by sa malo v priebehu niekoľkých týždňov,“ povedal.

Varšava taktiež do týchto oblastí vyslala približne 10-tisíc vojakov, ktorí pomáhajú miestnym policajným príslušníkom a členom hraničnej stráže. Česká aj Slovenská republika vyjadrili nášmu severnému susedovi podporu. Malú skupinu vojakov vyslalo Poľsku napríklad Spojené kráľovstvo.

Lukašenko: Sú jednoducho tvrdohlaví

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v pondelok (15. novembra) vyhlásil, že je pripravený vrátiť nelegálnych migrantov späť do ich domoviny. Oni sa však vraj domov vrátiť nechcú.

"Sme pripravení, ako sme to zvyčajne robili, posadiť všetkých na lietadlá, vrátane lietadiel bieloruského leteckého prepravcu Belavia, ktoré ich okamžite odvezú domov," povedal. Migrantov však označil za "tvrdohlavé osoby", z ktorých sa nikto nechce vrátiť domov. Podľa jeho slov doma nemajú prostriedky na zabezpečenie životných potrieb a niektorí sa boja o svoj život. 

Iracká vláda medzitým oznámila, že na štvrtok 18. novembra organizuje repatriačný let na "dobrovoľnej báze" pre svojich občanov uviaznutých na poľsko-bieloruských hraniciach. S odvolaním sa na iracké ministerstvo zahraničných vecí o tom informovala agentúra AFP.

Dotknuté štáty Európskej únie sa však nestotožňujú s tvrdeniami Minsku, že migranti cestujú do krajiny dobrovoľne. Podľa viacerých obvinení stojí za vyvolaním migračnej krízy sám Lukašenko, ktorý sa takto západným susedom opláca za podporu bieloruskej opozície.

Tento názor zdieľajú aj ďalšie členské štáty, pričom v pondelok 15. novembra sa zišli ministri zahraničných vecí krajín EÚ, aby prerokovali uvalenie sankcií na Bielorusko. Očakáva sa, že Rada EÚ pre zahraničné veci schváli rozšírené sankcie proti režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.