Hlavné správy prekročili Rubikon. Vyzývajú na súdenie a popravy vládnych politikov

Hlavné správy sú zaujímavý prípad takzvaného alternatívneho webu. Stránku do stratosfér čítanosti vyniesli udalosti polovice minulej dekády. Konflikt na Ukrajine, vojna v Sýrii, brexit, Donald Trump a najmä migračná kríza, veľká časť verejnosti nadobudla často oprávnene dojem, že médiá hlavného prúdu si pri informovaní o týchto fenoménoch neplnia svoju prácu. Nešlo ani tak o to, že by klamali, dôležitejšie bolo, čo sa zamlčiavalo a čo bolo pred bránami spravodajstva zadržané editormi. Hovorí sa tomu gatekeeping.

Hlavné správy a iné podobné weby tieto zábrany nemali. Dostali príležitosť, využili ju a pokiaľ by zostali len pri tom, že by relevantné zamlčiavané správy púšťali von, no dali by si pritom pozor na overovanie zdrojov a dodržiavanie základných novinárskych štandardov, mohli v konečnom dôsledku zohrať pozitívnu rolu.

Príťažlivosť k exkrementom

Namiesto toho však väčšina alternatívnych médií zvolila cestu protirečenia za každú cenu. Stali sa z nich užitoční idioti všetkých názorov, ktoré nepreferoval hlavný prúd a očaroval im akýkoľvek vagabund, ktorý použil tie správne slová. Napríklad Marian Kočner, keď „hrdinsky“ označil Jána Kuciaka za zahraničného agenta, čím (a možno nielen tým) si zabezpečil nekritický priestor v Hlavných správach a na ďalších podobných weboch. Americkí demokrati majú o svojich politických oponentoch vtip: „Keď zistia, že nemáme radi výkaly, republikáni ich začnú jesť.“ Podobné správanie sa stalo vlastným aj hlavnosprávovým alternatívcom.

Stojí za zmienku, že minulé roky Hlavné správy podnikli isté kroky k náprave imidžu. Do svojich článkov začali pridávať odkazy na zdroje, výrazne menší priestor oproti minulosti poskytovali Marianovi Kotlebovi či Štefanovi Harabinovi, vystúpili z tzv. Asociácie nezávislých médií, za čo im ich bývalý partner Zem & Vek odkázal, že devastujú nezávislé médiá a podľa mienky autora tohto komentára zverejňovali aj menej neoverených informácií.

Obzvlášť s príchodom pandémie sa však znova utrhli z reťaze, čoho najvypuklejším dôkazom je článok, ktorý vyzýva na zabíjanie vládnych politikov. Jeho údajný autor Jozef Kováč v ňom kritizuje protipandemické opatrenia, obzvlášť obmedzovanie neočkovaných. Konštatuje pritom nasledovné:

„Tieto prasatá, čo prijímajú tieto zákony, musia niesť za ne zodpovednosť. Po tom, čo ich vláda pominie, sa musia postaviť pred pre nich zriadený tribunál, tak ako fašisti v Norimbergu a musia im byť uložené tie najtvrdšie tresty vrátane trestu smrti, ktorý pre túto jednu príležitosť treba znova obnoviť.“

Hlavné správy článok večer vo štvrtok umiestnili ako druhý na hlavnej stránke.

Text z článku:

Všetci chápeme, že ľudia sú z pandémie vyčerpaní, na politikov často oprávnene nahnevaní a že panuje blbá nálada, podľa prieskumov najhoršia za desať rokov. Vládu treba kontrolovať, pri pochybeniach kritizovať a v krajnom prípade jej členov primerane sankcionovať, no snáď každý príčetný človek uzná, že navrhovať povolebné tribunály s trestami smrti je absolútne šialenstvo.

Porovnávať politiku rúšok, testov a vakcín s posielaním miliónov nevinných ľudí na smrť do koncentrákov? Človek by mávol rukou, keby šlo o anonymného dezoláta na Facebooku, no pokiaľ to robí portál s viac ako miliónom čitateľov, ide o extrémizmus najhrubšieho zrna a nebezpečný precedens, ktorý môže prerásť do reálneho násilia.

Skúsený Robert

Mimochodom, možno doposiaľ najextrémnejší článok Hlavných správ prichádza v čase, keď tento plátok dáva mimoriadne veľký a nekritický priestor strane Smer, vrátane rôznych mladých a verejnosti nie veľmi známych „sociálnych demokratov“. Cez leto dokonca prvýkrát Hlavné správy vyšli v tlačenej podobe, s titulkom o tom, ako prezidentka zmarila referendum. V tomto špeciáli ste mohli nájsť aj exkluzívny rozhovor s predsedom Smeru Robertom Ficom s nadpisom „Verte skúsenému Robertovi“. Odkiaľ na toto tlačené číslo Hlavné správy zobrali financie, nevedno.

Vráťme sa ale k podstate aktuálneho problému. Slovenskom minulé týždne rezonovali dve kauzy, ktoré otvorili otázku hraníc slobody slova. Prvou bolo zdieľanie fotky prezidentkinej 17-ročnej dcéry poslancom Tomášom Tarabom, čím politik toto dievča vystavil facebookovému hejtu. Druhou boli krčmové reči komentátora a spolupracovníka denníka SME Petra Tkačenka a Rada Ondřejíčka. Novinári aj pre vieru urážali speváčku Simu Magušinovú, ktorú vraj treba „zašiť“, ako aj kresťanov všeobecne, ktorých nazvali postihnutými. Štvrtkový článok Hlavných správ však ďaleko presahuje oba tieto prípady. Nejde o trápny žart či opovrhovanie, ale o vyzývanie na násilie. Tu už ide o požiadavku zásadnej zmeny právneho systému, ktorá umožní zabíjanie politických oponentov.

S nálepkami konšpirátor či dezinformácia sa aj podľa autora článku šermuje príliš ľahko a často, nemôžeme však tolerovať rozdúchavanie ohňa a vytváranie atmosféry strachu o život, ktorá deštruuje základy demokratického systému. Je to prípad, keď treba zasiahnuť.

Ako sa hovorí, sloboda neznamená, že môžeš robiť všetko. Platí to pre všetkých, aj pre Hlavné správy.

Foto: Peter Števkov