Samozvaní ochrancovia francúzskych hraníc vlani za mreže, dnes sú bez viny

Francúzske hnutie zorganizovalo v apríli 2018 na hranici rozsiahlu akciu. Desiatky členov a prívržencov Génération Identitaire v modrých bundách vytvorili reťaz a držali v rukách transparenty s nápisom „bránime Európu“. V nasledujúcich mesiacoch do pohraničného pásma na juhovýchode Francúzska chodievali v menších skupinách a „hliadkovali“.

Okrem kritiky ľudskoprávnych organizácií traja predstavitelia Génération Identitaire vrátane lídra a hovorcu zoskupenia čelili súdnemu procesu. Boli obvinení, lebo „vykonávali činnosť takým spôsobom, že mohli pôsobiť ako verejní činitelia“. V skratke, bundy vyzerali podobne ako uniformy a mali ich na sebe desiatky ľudí stojacich na hranici.

Táto problematika nie je ničím novým ani na Slovensku. Nosenie uniforiem bolo predmetom debát pri Slovenských brancoch, Slovenskej pospolitosti či pri ministrovi práce Milanovi Krajniakovi počas nedávneho celoplošného testovania.

Najskôr trest, potom zbavenie viny

Vlani pri prvom súdnom procese dostali francúzski aktivisti trest šesť mesiacov za mrežami a pokutu 75 000 eur. Odvolací súd ich napokon tento týždeň oslobodil a tresty zrušil. Hovorca organizácie Clément Martin neskrýval nadšenie z rozsudku a proces označil za spolitizovaný.

Odvolací súd ukázal aktivity Génération Identitaire v úplne novom svetle. Jej počínanie na hranici označil za „politickú kampaň s mediálnym zameraním, ktorá bola ohlásená“. Zároveň sa nepreukázalo nijaké vážne prekročenie zákona s odkazom na vypočúvaných policajtov a migrantov.

Podľa mužov zákona aktivisti nijako migrantov nezastavovali ani nekontrolovali. Žiadny z vypočutých migrantov si zas mužov v svetlomodrých bundách nepomýlil s policajtmi.

Francúzsko zmenilo politiku

Na porovnanie, viacero Francúzov naopak čelilo súdnym procesom za prevádzačstvo v tej istej oblasti. Azda najznámejším z nich je Cédric Herrou, ktorý pomohol približne 200 migrantom prekročiť hranicu. Dostal podmienečný trest a pokutu. Za podobné konanie bol súdený univerzitný profesor Pierre-Alain Mannoni, nakoniec vyviazol bez trestu.

Francúzsko-talianska hranica bola najmä počas kulminovania migračnej krízy veľmi frekventovanou trasou. Alpské horské priesmyky sú nebezpečné, ale aj lákavé, keďže ich polícia nedokáže dostatočne monitorovať. V roku 2018 tam polícia zadržala každý týždeň približne tisíc nelegálnych migrantov.

Migračná politika v tom čase spôsobovala veľké spory medzi Rímom a Parížom. V Taliansku bol vtedy ministrom vnútra Matteo Salvini, ktorý dokonca pre spor vyzval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na demisiu.

Francúzsko odvtedy postupne sprísnilo azylové a imigračné zákony. Začalo intenzívne rušiť nelegálne stanové mestečká, skrátilo azylové konanie a kladie väčší dôraz na návratovú politiku.