Reč, kde mama nie je mama, ale vzťah otca a syna

Manželka je Gruzínka, vďaka nej som objavil neznámu exotiku a krásny svet. Pokúsim sa predstaviť vám ho očami nášho dieťaťa, gruzínsko-slovenské dieťa má totiž jeden vážny problém. Kým sa nedozviete o gruzínčine, ani by ste netušili, že môže vzniknúť. Ale keď sa raz o ňom dozviete a keď objavíte čaro tohto jazyka, otvorí sa pred vami nový svet. Aj dovtedy krásny Kaukaz bude ešte krajší.

Vráťme sa ale k nášmu dieťaťu. Kým sa deti naučia rozprávať, často najprv nevedia, kto alebo čo je to mama. Je to žena, ktorá ich porodila a s láskou sa o ne celý deň stará, to iste, ale ako je možné, že je to ten pán, ktorý sa celý deň niekde pofalkuje a podvečer chodí unavený domov? Ten, ktorému sa u nás hovorí otec. Alebo sú nebodaj mamou oni obidvaja?

Kdeže gender, to nech vás ani nenapadne, zabudnite na progresívne hádanky a odpovede, tu sme v inom svete. Staršom a kultúrne bohatšom. Ak sa vrátime k detskému pohľadu, tak dieťa s gruzínskou mamou a slovenským otcom sa skrátka musí naučiť rozprávať, rozmýšľať a vnímať svet prostredníctvom dvoch úplne odlišných kódov - jazykov. A tie rozdiely sú priepastné.

Zažil som ten detský pocit, mojím prvým skutočným kontaktom s Kaukazom bola práve gruzínčina. Keď som sa pred rokmi, ešte ako študent na vysokej škole,  začal tento jazyk učiť, pôsobil na mňa ako záhadný kód, chránený hneď niekoľkými ochrannými vrstvami. Pričom pre preniknutie k jadru tohto kódu, a teda aj pre lepšie pochopenie ľudí, ktorí ho používajú, bolo nutné prekonať rôzne prekážky.