Podľa navrhovaného znenia článku 3 je napríklad americká armáda oprávnená operačne riadiť „dohodnuté zariadenia“ a súvisiace priestory, vykonávať kontrolu vstupu do nich a realizovať značný súbor stavebných činností. V prípade ratifikácie by mala zmluva pomôcť aj dvojici vojenských letísk pri Malackách a na Sliači, ktoré by získali viac ako 100 miliónov eur na modernizáciu.
Určený zástupca Slovenska zároveň v zmluve dostáva možnosť sprostredkovať vojenským zložkám USA aj dočasný prístup na pozemky a zariadenia v súkromnom, ale aj verejnom vlastníctve. „Toto sprostredkovanie sa vykoná bez toho, aby ozbrojeným silám USA alebo dodávateľom USA vznikli náklady,“ píše sa.
Článok 4 zase umožňuje „prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál... v dohodnutých zariadeniach a priestoroch a na iných miestach podľa vzájomnej dohody“.
Voľný pohyb bez kontroly
V zmysle ustanovení DAC môže armáda Spojených štátov vstupovať na územie Slovenska, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať, pričom jej dopravné prostriedky rôzneho charakteru nepodliehajú prehliadke bez súhlasu Spojených štátov a nesmie sa do nich vstupovať.
„Ozbrojené sily USA a dodávatelia USA vykonávajúci činnosti v mene ozbrojených síl USA zaplatia za požadované a prijaté služby primerané poplatky vo výške, ktorá nie je menej výhodná ako pre Ozbrojené sily SR, oslobodená od daní a podobných poplatkov,“ píše sa ďalej v bilaterálnej zmluve.
V ďalšej časti dohody, presnejšie v článku 7, sa možno dočítať, že Ozbrojené sily USA a súvisiace osoby sú vyňaté z predpisov upravujúcich registráciu a kontrolu cudzincov. Ich pobyt na území SR sa podľa DAC považuje za prechodný pobyt.
Slovenské orgány nebudú zaujímať menej závažné trestné činy vojakov USA
Slovensko tiež Washingtonu uznáva dôležitosť disciplinárnej kontroly nad ich vojakmi, zrieka sa možnosti byť oboznámené s trestnými činmi neprevyšujúcimi trojročný trest odňatia slobody a iným príslušníkom armády USA povoľuje navštíviť uväznených vojakov mimo bežných návštevných hodín.
„Príslušníci ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky sú vyňatí z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia týchto osôb pri výkone ich služobných povinností,“ hovorí zas ustanovenie článku 15.
Ráta sa tiež s možnosťou, že Američania na našom území v budúcnosti zriadia na nimi kontrolovaných zariadeniach široké spektrum prevádzok od predajní potravín, gastra cez vzdelávacie a spoločenské centrá až po vojenské poštové úrady a priestory určené na rekreáciu.
Budeme maximálne súčinní pri podpore logistiky
„Slovenská republika na žiadosť ozbrojených síl USA vynaloží maximálne úsilie, zohľadňujúc svoje vnútroštátne požiadavky a dostupné kapacity, pri poskytnutí logistickej podpory na vykonávanie činností podľa tejto dohody,“ stojí takisto v predloženom dokumente.
Počiatočné obdobie platnosti je desať rokov, pričom po ňom ostane zmluva naďalej platná, no Slovensko aj USA má možnosť vypovedať ju s jednoročnou výpovednou lehotou písomným vyhlásením zaslaným druhej strane diplomatickou cestou.
Kostlivec v skrini
Kritici dohody sa obávajú, že zmluva je prípravou na trvalú prítomnosť americkej armády na Slovensku. To bol koniec-koncov dôvod, prečo rokovania s Pentagonom pred časom ukončil rezort obrany počas minulej vlády pod vedením nominanta Slovenskej národnej strany (SNS) Petra Gajdoša.
„Takéto pôsobenie cudzích vojsk by mohlo byť v zmysle terminológie NATO považované za vytvorenie základne cudzích vojsk na území Slovenskej republiky, s čím vedenie ministerstva obrany zásadne nesúhlasí,“ tvrdil rezort v marci 2019.
Naď: O všetkom budeme rozhodovať
Kontinuitu s minulou vládou reprezentuje Ivan Korčok, niekdajší štátny tajomník z vlády Smeru a veľvyslanec SR v USA. Teraz je ministrom toho istého rezortu a spolu s Jaroslavom Naďom, ktorý predtým pôsobil v transatlantickom mimovládnom sektore aj v centrále NATO, sú hlavnými atlantistami vo vláde a snažia sa obavy z oklieštenia suverenity rozptýliť.
„Musím zdôrazniť, že nestrácame žiadnu suverenitu alebo nič podobné. O každom pôsobení zahraničných síl, v tomto prípade Spojených štátov, sa bude rozhodovať na vláde alebo v Národnej rade SR, podľa charakteru pohybu,“ ubezpečil Naď.
„Ozbrojené sily Spojených štátov nebudú na Slovensku robiť nič bez vedomia a súhlasu Slovenskej republiky. Nie je to teda tak, ako sme počúvali, že je to krok na vytvorenie stálej prítomnosti USA na Slovensku alebo vytváranie základní. Práve tento aspekt suverenity dávam do pozornosti,“ doplnil svojho kolegu Korčok.
Koalícia je vraj za
Podľa predstaviteľov ministerského kabinetu ide o absolútne štandardnú dohodu, ktorú má USA podpísanú už s 23 z 29 krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) vrátane maďarských a poľských susedov.
Základnou dohodou medzi všetkými členskými krajinami Severoatlantickej aliancie je takzvaná Dohoda o statuse ozbrojených síl NATO (NATO SOFA). USA však majú s väčšinou krajín NATO uzavreté ešte aj vlastné bilaterálne zmluvy podrobnejšie upravujúce hranice vzájomnej spolupráce. Ďalšou z nich by mohla byť práve DAC.
Prítomnosť amerických vojakov v Európe možno nájsť v rôznej forme v Nemecku, v Bulharsku, v Taliansku či v odtrhnutej srbskej provincii Kosovo.
Po tom, ako prejde dohoda pripomienkovým konaním, by ju mala schváliť vláda. Následne by malo dôjsť k jej podpisu a k ratifikácii parlamentom a prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Naď doplnil, že v rámci koalície je na prijatí takejto zmluvy dohoda a rokovať o nej chcú aj s opozíciou.
Štandard sa bude otázkam o tom, ako a či sa zmluva DAC líši so záväzkami medzi USA a SR v rámci NATO a či sa líši so zmluvami, ktoré majú Američania podpísané s inými krajinami, ďalej venovať. K téme tiež onedlho zverejníme komentár Vladimíra Palka.
