Slnovrat a naši predkovia. Najkratší deň roka bol bohatý na zvyky

Od najstarších čias sa ľudia museli vyrovnávať s úbytkom denného svetla v zimnom období. Krátke dni, dlhé noci a narastajúci chlad podnecovali predstavy, že za dlhých zimných nocí sa prírodné sily dostávajú do zápasu, v ktorom stoja na jednej strane démonické mocnosti a bytosti. Na druhej strane život, teplo personifikované v Slnku, ktoré sa za zimného slnovratu rodí v podobe malého dieťaťa.

Ľudia tŕpli, ako sa tento súboj skončí. Aby ho urýchlili a Slnko, život a teplo zvíťazili čo najskôr, vykonávali obrady zimného slnovratu. Ich obsahom bola oslava slnečného svitu a tepla, magické úkony, ktorými sa malo privolať znovuzrodenie Slnka. Na odohnanie negatívnych síl sa využívali praktiky pozitívnej mágie, rozličné ochranné prostriedky, predmety, rastliny, magické znamenia a znaky. Svoj význam mali aj pranostiky a veštby týkajúce sa počasia. Slovania využívali najmä určité magické dni, ktorým sa pripisoval špeciálny účinok. Významné postavenie medzi nimi mal práve zimný slnovrat.

Spájanie pôvodných zvykov s kresťanstvom

Od vzniku kresťanstva túto tradíciu postupne prekryli vianočné a novoročné sviatky. V dedinskom prostredí sa však udržali mnohé prvky staršej, predkresťanskej tradície – napríklad trasenie plotov na Štedrý večer, aby sa dievky podľa smeru, odkiaľ zaštekal pes, dozvedeli, skadiaľ príde ženích.