Vianočné obdobie je z hľadiska poznávania slovenských tradícií a ľudového zvykoslovia nepochybne najzaujímavejšie. Rituály a úkony spojené s ním tvoria nezvyčajne bohatú mozaiku jednotlivých zvykov a obradov v ich originálnych variantoch, ktoré odzrkadľujú regionálne, konfesionálne a kultúrnohistorické osobitosti tradičnej kultúry na Slovensku. Snúbia sa tu pozostatky predkresťanského slnečného (solárneho) kultu, zamerané na vítanie znovu sa rodiaceho Slnka, s kresťanskými oslavami narodenia Božieho syna. Prvky náboženského synkretizmu (zlučovania prvkov rozličných náboženstiev) sa dajú nájsť vo viacerých úkonoch vianočných ľudových zvykov. Prelínanie pohanských a kresťanských sviatkov prispelo v štvrtom storočí k ustáleniu dátumu slávenia narodenia Ježiša Krista na 25. december, a to aj preto, že kresťanstvo postupne celkom prirodzene nahrádzalo pohanské sviatky a zvyky kresťanskými.
Štedrý deň a Štedrý večer
Na obdobie okolo Štedrého dňa sa viazalo veľa zvykov a mnohé z nich súviseli už s adventom. K príprave na Vianoce napríklad aj v minulosti patrilo predvianočné upratovanie. V domácnosti, ale takisto v celom gazdovstve muselo byť všetko čisté, interiéry domu sa bielili vápnom, vymazali sa hlinené podlahy, drevené dlážky sa vydrhli lúhom, umyli sa obloky. Bolo treba vyprať šatstvo, pričom takéto pranie znamenalo poriadnu drinu. Pralo sa totiž ručne v korytách. Pri veľkom praní a zváraní posteľnej bielizne to bola robota aj na dva-tri dni. Vypraná bielizeň sa muselo plákať v potoku, a to veru v zime vôbec nebolo príjemné – naše prastaré mamy by o tom vedeli rozprávať... Potom sa sušilo, žehlilo a ukladalo na svoje miesto. Gazdiné dbali, aby cez vianočné sviatky neviseli šaty na klinci, lebo ich majiteľ mohol do roka zomrieť. Posledné dni pred Vianocami sa každý poponáhľal vrátiť susedovi požičané náradie. Cez sviatky platil zákaz akejkoľvek práce, najmä sa nemalo priasť, šiť, tkať ani rúbať drevo, ba aj dobytok sa vopred opatril na viac dní. Robilo sa okolo neho len to najnevyhnutnejšie – dostal poživeň a vodu. A ešte na čosi sa dbalo na Vianoce – aby každý člen rodiny mohol zasadnúť k štedrovečernému stolu spolu s ostatnými. Preto sa drotári, plátenníci aj šafraníci vždy na Vianoce vracali domov k svojim.
Štedrý deň 24. decembra, zavŕšený Štedrým večerom, má na Slovensku niekoľko mien – nazýva sa napríklad aj Kračúň, Vilija či Dohviezdny večer. Bol vždy plný obyčají a obradov, ktoré mali rodine zabezpečiť zdravie, prosperitu a šťastie do budúceho roka. Platila tu mágia začiatku: ako sa čo urobilo na Štedrý deň, tak bolo počas celého roka. Ženy nemali chodiť po susedoch ani z domu nikomu nič nepožičiavať. Gazdinky vstávali hneď po polnoci a začali piecť chlieb, aby bol do rána hotový. Ráno kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Zavčas rána gazdovia nanosili vody na celé sviatky. Do studne dali štipku soli, aby v nej bola po celý rok zdravá voda. Vydajachtivé dievky mali zatriasť plot – odkiaľ zabrechal pes, z tej strany mal prísť ženích. Už v advente sa v katolíckych oblastiach Slovenska zachovával takzvaný malý pôst, keď sa jedlo viac strukovín, kašovitých jedál a menej mäsa, a na Štedrý deň tento pôst vyvrcholil. Mäso sa zväčša jedávalo až na prvý vianočný sviatok (v zásade platilo, že na Štedrý deň sa môže jesť mäso beznohých zvierat – rýb, na prvý vianočný sviatok dvojnohých – hydiny, a na Štefana štvornohých – divina, bravčovina). V evanjelických rodinách sa však pôst nedržal, preto sa pred Vianocami robila zabíjačka a na štedrovečernom stole boli zabíjačkové špeciality – klobásky, pečené mäso, huspenina – a kapustnica sa pripravovala s mäsom (zvyčajne s klobáskou).Medzi archaické zvyky na Štedrý večer, rozšírené na celom území Slovenska, patrili aj ďalšie úkony: keď zvonili na večer, gazda zašiel s deťmi do záhrady potriasť stromy, aby mali veľa ovocia. Veľké stromy, ktoré nemohli potriasť, oväzovali povrieslom. Gazda zobral pred večerou do izby psa, ktorý dostal strúčik cesnaku zabalený v slaninke. Keď sústo zhltol, gazda ho vyhodil von oknom. Ak pes pritom zabrechal, značilo to, že bude z neho dobrý strážca. Cesnak sa dával psovi vraj preto, aby bol zúrivý.
