Na Štefana ráno do mrazivej vody, večer zábava pri muzike

Na celom území Slovenska bol známy starý zvyk prevážať dievčatá na saniach, aby boli konope a ľan dlhé a pevné. Neskôr sa z tohto zvyku stala príjemná spoločenská udalosť. Gazdiné mohli na Štefana konečne odložiť zo stola misky s jedlami, s ktorými sa nesmelo od Štedrého večera hýbať. Plodiny zo štedrovečerného stola sa pridali k tým, čo už boli pripravené na siatie. Izba sa mohla pozametať a upratať.

Na svätého Štefana sa už navštevovali priatelia i známi, atmosféra tohto sviatku bola uvoľnená a dodnes sa dodržiava tradícia štefanských zábav ako prvých po advente. Oslavovali sa aj Štefanovia. Oslávenca poviazali povrieslami, kým rodina nepriniesla výkupné – pohostenie. Do dverí, kde býval Štefan, dievčatá hádzali starý hlinený riad. Dopoludnia sa chodievalo do kostola a popoludní k muzike. Zábavy sa konali buď v obecnej krčme, alebo v dome, kde sa chodievalo na priadky. Na Spiši a Horehroní mládenci chodievali s muzikou po dedine, pričom pred každým domom, kde mali slobodné dievča, zahrali. Pozvali ho tým na večernú muziku. Muselo však mládencom priniesť výslužku – inak sa nemohlo na tanci ani ukázať. Vychýrené štefanské zábavy bývali v kysuckej obci Rudina. Už podvečer prichádzali mládenci do domov, kde mali slobodné dievky, s husľami a harmonikou. Dievku vytancovali, čo bola pozvánka na večernú tanečnú zábavu. Dievčatá dávali mládencom do košíka vajíčka, slaninu, klobásky, koláče, víno a pálenku – táto poživeň sa potom spoločne strovila pri večernom tanci.

V okolí Krupiny, Starej Turej a Banskej Bystrice mládenci na Štefana chodievali šibať dievky brezovými prútmi. Hovorilo sa tomu mladenkovanie a cieľom bolo, aby boli dievky celý rok svieže, ohybné a krásne. Na západnom Slovensku a Záhorí bola v minulosti tradičná štefanská koleda (podobná štefanskej kolede rozšírenej u susedov na západ od blízkej hraničnej rieky Moravy), po ktorej chodili najmä malí chlapci a spievali:

Štefánku, Štefánku,