Pre Tolkiena bol Pán prsteňov katolíckym dielom

Tolkien má dnes výročie. Vlastne dve. Narodil sa 3. januára 1892, pripomíname si teda 130. výročie jeho narodenia. A hoci je tomu ťažké uveriť, pred pár dňami to bolo presne 20 rokov, čo vznikol prvý film z filmovej trilógie Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa. Svetovú premiéru mal 10. a slovenskú 19. decembra 2001, čo môžeme bez preháňania považovať za medzník v tvorbe (nielen) filmov žánru fantasy. Celosvetový úspech však nie je zásluha filmovej technológie, pretože tá len dokonale poslúžila veľkému dielu a knižnej predlohe Johna Ronalda Reuela Tolkiena. Veľký anglický autor, ktorého napríklad C. S. Lewis navrhol aj na literárnu Nobelovu cenu, ktorú však nikdy nedostal, zomrel na začiatku septembra 1973.

Kniha Pán prsteňov vyšla ako trojzväzkový príbeh (Spoločenstvo Prsteňa, Dve veže a Návrat kráľa) v rokoch 1954 až 1955 a od začiatku sa tešila priaznivej odozve. Hoci prevažovali kladné hodnotenia a chvály, objavila sa aj kritika.

Obľúbenosť Tolkienovho diela postupne rástla, najprv v anglicky hovoriacom svete, neskôr aj mimo neho. Najväčší záujem bol viditeľný zrejme v 60. rokoch 20. storočia, úplne samostatnou kapitolou bol úspech v našej časti sveta. Hobit a Pán prsteňov sa tu šíril v malých krúžkoch, ale s o to väčším nábojom. Mordor sa stal symbolom komunizmu, čítať o moci a povahe zla, ale najmä víťazstve dobra, malo u nás politický náboj.

Tolkien potom po páde komunizmu zažil úplnú renesanciu, filmy tomu len pomohli, konečne vyšli po českých aj slovenské preklady, záujem neustal dodnes. Prirodzene, Pán prsteňov sa stal inšpiráciou pre obrovské množstvo iných spisovateľov, ale i iných umelcov, neskôr tvorcov hier či filmov. Tolkien sa často označuje za otca takzvanej vysokej či epickej fantastiky a niektoré súčasti sveta Pána prsteňov sú dodnes stálicou všeobecných predstáv o fantazijných svetoch či príbehoch.

Staré otázky

Zatiaľ čo väčšinu čitateľov Tolkien len zabával, prípadne inšpiroval, niektorí si od začiatku kládli otázky: odkiaľ tento autor čerpá inšpirácie, keď tvoril svet Arda (respektíve vesmír Eä), fantastické rasy elfov či trpaslíkov alebo príbehy zo Stredozeme? Ako tvoril písma jednotlivých národov, ako ich legendy, sú v tom skryté nejaké odkazy, čo všetko do svojho diela vlastne tento anglický filológ a akademik zakódoval? Odpoveď nie je ani zďaleka jednoduchá.

Niektoré svoje inšpirácie prezradil sám Tolkien – ako napríklad, že Arda je vlastne náš svet, akurát vo vymyslenom časovom období. Iné sa dajú relatívne dobre odvodiť z jeho života, vzdelania a náboženského presvedčenia. Veľkou oporou mu bola napríklad severská, respektíve germánska mytológia či jeho vlastná kresťanská viera. Tolkien bol rímskym katolíkom (v Anglicku to znamená čosi osobitné) so silným vzťahom k viere a sviatostiam, ako dokazujú jeho listy, zvlášť k prijímaniu.

Tolkien sám Pána prsteňov označil za „v zásade náboženské a katolícke“ dielo, existuje aj návod, ako tomuto výkladu rozumieť. Autorom je Steven Greydanus a text vyšiel v revue Impulz.

Téma však žije vlastným životom, špekulácií a úvah sa za tie desaťročia nakopilo mnoho, Tolkienovi sa podarilo vytvoriť vlastnú mytológiu. Treba mať pritom na pamäti, že pri pojednávaní o jeho možných inšpiráciách (ktoré on sám nepotvrdil) ide často len o dohady, akokoľvek sú či nie sú pravdepodobné. O to zaujímavejšie a dobrodružnejšie to však môže byť. Píšem to preto, aby na to čitateľ pamätal aj pri nasledujúcich odsekoch.

Začnime s Tolkienovým životom. Ako sme už napísali, narodil sa v roku 1892 v meste Bloemfontein v Oranžsku (doslovne Oranžský slobodný štát, dnes časť Juhoafrickej republiky ako Slobodný štát), bol Angličan a už ako trojročný sa s matkou a bratom presťahovali (späť) do Anglicka.

Dno vreca a Kraj

Najskôr žili na farme v kraji Worcestershire menom Bag End, po smrti otca v Afrike sa rodina nakrátko presťahovala do Birminghamu, neskôr do dedinky Sarehole a potom do obce Worcestershire Village, ktorá je dnes súčasťou Birminghamu.

Čitateľ cíti, ako sa v tom črtá časť inšpirácie. Tolkienovo detstvo v Bag Ende, Sarehole a Worcestershire Village vytvorilo zrejme predobraz pre románový Kraj, ktorý v Pánovi prsteňov obýva národ hobitov. Tamojšie okolie, ako napríklad starý vodný mlyn, brečtanom porastené domčeky či dokonca názov Bag End (Dno vreca) sa dostali aj do zemepisu knižného a vyfantazírovaného Kraja.

Ku Kraju patrí osobitná clivota, krása vidieka aj vyjadrenie domova, ktoré človek najviac cíti, keď sa presťahuje, keď mu chýba alebo oň príde. Aj to môže mať svoje pozadie v životnom príbehu. Keď mal Tolkien dvanásť rokov, jeho matka umrela na cukrovku. Ako sirota sa dostal do Oratória v birminghamskej štvrti Edgbaston, ktorej dominovala viktoriánska vodárenská veža zvaná Perrott’s Folly. Tá mala zrejme vplyv na dvojicu významných veží v príbehu, Orthanc a Barad-Dûr.

Ako šestnásťročný sa zamiloval do Edith Brattovej, s ktorou sa neskôr aj oženil. Mali spolu štyri deti, pričom Edith sa neskôr stala vzorom pre postavu elfky Lúthien. Bola najkrajšou bytosťou spomedzi všetkých Iluvátorových detí a jej príbeh lásky k človeku menom Beren – pre lásku k človeku prišla o dlhovekosť – sa stal legendárny naprieč dejinami Stredozeme.

Mimochodom, tieto mená sa dostali aj na náhrobok Tolkiena a jeho milovanej Edith, hrob je možné navštíviť v Oxforde, na cintoríne Wolvercote. Ak je celý príbeh Froda, Gandalfa a ďalších pretkaný zmyslom pre lojalitu, v niečom to opäť pripomína autora samotného.

Krvavé boje

Ďalšou vážnou kapitolou života J. R. R. Tolkiena bola prvá svetová vojna. Budúci spisovateľ narukoval do britskej armády, kde slúžil ako nadporučík v jednotke lancashirských strelcov. Mnoho jeho priateľov a spolubojovníkov počas vojny padlo, sám Tolkien bol prepustený z frontu v roku 1917, pretože trpel zákopovou horúčkou.

Podľa viacerých názorov nie je prekvapivé, že sa príbeh Pána prsteňov točí okolo veľkej vojny, ktorá mala takpovediac ukončiť všetky vojny (niečo podobné sa hovorilo o prvej svetovej vojne). Priemyselný pokrok Sarumana zasa podľa Tolkienovho synovca Simona znázorňoval vývoj technológie počas konfliktu.

Podobne Simon vysvetľoval puto ústrednej štvorice hobitov ako kamarátstvo vojakov v zákopoch. Neúspešná snaha Froda o návrat k bežnému životu na konci príbehu je taktiež zrejme inšpirovaná skúsenosťami vojnových veteránov.

Sám Tolkien však odmietal, že by bol Pán prsteňov alegóriou k nejakému skutočnému konfliktu. Isté vplyvy sa však mohli do príbehu dostať aj podvedome.

Beowulf

Výraznú úlohu zohralo aj Tolkienovo vzdelanie. Odmala ho zaujímali dejiny, rozprávky a starobylé mýty, hlavným koníčkom boli jazyky. Po vojne získal titul profesora anglosaského jazyka na univerzite v Leedse a v roku 1925 sa vrátil do Oxfordu, kde predtým na Exeter College študoval. Na Oxforde učil anglosaský jazyk, stal sa tu profesorom anglického jazyka a literatúry a pôsobil na Merton College.

Svoj talent a vedomosti ukázal najmä vo viacerých fantastických jazykoch, ktoré Tolkien vytvoril pre svoj literárny svet. Je to napríklad elfská reč quenya (výrazný vplyv fínčiny, latinčiny a gréčtiny) či sindarin (niekedy nazývaná jednoducho elfčina, založená na waleštine) alebo trpasličí jazyk khuzdul, ktorý je postavený na semitských jazykoch, špecificky hebrejčine.

Tolkienova expertíza najmä v starej angličtine je viditeľná pri mnohých menách či miestnych názvoch. Napríklad už spomenutý hlavný boh celého sveta sa nazýva (Eru) Iluvátar, slovom podobným spojeniu všeotec (anglicky allfather, v germánskom okruhu Allvater). Ide zároveň o iné meno pre severského boha Odina.

Svoj vplyv zanechala aj jeho práca na preklade staroanglickej básne Beowulf. Ako jazykovedec, Tolkien využil viaceré slová z básne, napríklad eotenas ond ylfe ond orcnéas – jotnari a elfovia a besovia, – aby vytvoril niektoré fantastické rasy ako románových elfov či ohyzdov (orkov). Enti môžu byť založení na staroanglickej básni Maxims II, z frázy orthanc enta geweorc – šikovná práca obrov.