Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ďalšia osudná lavína. V Západných Tatrách usmrtila 25-ročného skialpinistu

Trojica lyžiarov odtrhla lavínu v Západných Tatrách. Jeden sa z nej dostal sám. Kamarátov vykopal, ale prežil len jeden z nich. Tretiemu 25-ročnému skialpinistovi už nevedeli pomôcť ani záchranári. Horská záchranná služba (HZS) o tom informovala na svojej internetovej stránke.

Horských záchranárov požiadal o pomoc skialpinista, ktorý lyžoval dole z Holého vrchu do Kamenistej doliny spolu s dvoma kamarátmi. „Skialpinisti lyžovali žľabom, ktorý sa v spodnej časti zužuje a vytvára terénnu pascu. Spustili lavínu, ktorá dvoch z nich zasypala. Všetci mali komplet lavínový výstroj. Dvaja skialpinisti boli úplne kriticky zasypaní, teda celkom pod povrchom lavíny," uviedli.

Doplnili, že po prijatí správy požiadali o súčinnosť posádku leteckých záchranárov z Popradu. "Na heliporte v Starom Smokovci nastúpili do vrtuľníka dvaja horskí záchranári a spoločne leteli do Kamenistej doliny. Nezasypanému skialpinistovi sa pomocou lavínového vyhľadávača podarilo nájsť najskôr jedného kamaráta, ktorý bol približne jeden meter hlboko. Po vykopaní bol krátko dezorientovaný z nedostatku kyslíka, ale hneď sa u neho spontánne obnovili životné funkcie. Ľahšie zranenú mal dolnú končatinu," priblížili horskí záchranári.

Obaja skialpinisti spoločne pokračovali v hľadaní ďalšieho kamaráta. "Ten bol zasypaný v hĺbke 1,5 metra a po vykopaní neboli u neho prítomné životné funkcie, preto začali s jeho oživovaním. Po prílete vrtuľníka lekár Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby spoločne so záchranármi HZS pokračovali v oživovaní. Žiaľ, bezúspešne. Následne skialpinistov transportovali na Podbanské, kde zraneného prevzala posádka rýchlej zdravotnej pomoci na prevoz do nemocnice. Telesné pozostatky 25-ročného skialpinistu odovzdali príslušníkom Policajného zboru a obhliadajúcemu lekárovi," dodali horskí záchranári.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci chcú vyslanie monitorovacej misie na maďarské parlamentné voľby

Skupina 62 poslancov Európskeho parlamentu (EP) z viacerých politických frakcií vyzvala Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aby "v plnom rozsahu" vyslala misiu pozorovateľov na monitorovanie nadchádzajúcich parlamentných volieb v Maďarsku. Rovnakú žiadosť podali predstavitelia maďarskej občianskej spoločnosti.

O iniciatíve europoslancov v stredu informovalo periodikum Politico. Maďari pôjdu k volebným urnám 3. apríla, pričom kritici úradujúceho premiéra Viktora Orbána vyjadrili obavy, že voľby nemusia byť slobodné a spravodlivé.

"Pochádzame z piatich politických skupín a z 19 členských štátov. Všetci však máme spoločné obavy, že voľby sa nemusia konať podľa najvyšších demokratických štandardov," uviedli signatári listu zaslaného OBSE, ktorá pravidelne monitoruje volebné procesy v európskych krajinách.

Podľa Politico spoločný list európskych zákonodarcov odráža ich prehlbujúce sa obavy z oslabovania demokracie v Maďarsku a legitímnosti jeho inštitúcií. Výzva pre OBSE prichádza v čase, keď mnohí europoslanci presadzujú zníženie financovania EÚ pre Maďarsko z dôvodu porušovania zásad právneho štátu v tejto krajine.

OBSE má niekoľko druhov misií na monitorovanie volieb. V krajinách, kde neočakáva vážne problémy, nasadzuje len obmedzenú misiu, ktorá v deň volieb nevykonáva systematické a komplexné pozorovania. Do krajín, kde existujú obavy z porušovania volieb, má organizácia možnosť vyslať misiu v plnom rozsahu, ktorá preskúma všetky aspekty volebného procesu, od kampane až po sčítavanie hlasov.

Europoslanci v spoločnom liste poukázali na skúsenosti z maďarských volieb z roku 2018, keď obmedzená misia OBSE dospela k záveru, že "zastrašujúca predvolebná rétorika obmedzila priestor na vecnú diskusiu a znížila schopnosť voličov robiť informované rozhodnutia". Misia vtedy zistila, že vládne informačné kampane ohrozili možnosť spravodlivej volebnej súťaže politických strán. Teraz sú podľa europoslancov obavy z takýchto praktík ešte väčšie.

Poslanci odcitovali zmeny v maďarskej volebnej legislatíve, ktoré boli prijaté bez konzultácií širšej verejnosti v rámci výnimočného stavu dočasne zavedeného počas pandémie koronavírusu. Poukázali aj na zmeny v zákone, ktoré zvýhodňujú vládnu stranu, a na možnosti registrácie fiktívnych voličských adries.

Politico uviedol, že výzva poslancov EP prichádza len niekoľko dní po rovnakej žiadosti od 20 predstaviteľov maďarskej občianskej spoločnosti. Európsky týždenník zároveň spresnil, že hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács odmietol obavy z možnej manipulácie aprílových parlamentných volieb.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Ukrajinského exprezidenta Porošenka budú vyšetrovať na slobode, musí však odovzdať pas

Súd v Kyjeve v stredu nevzal do väzby ukrajinského exprezidenta Petra Porošenka, ktorý je vyšetrovaný pre podozrenie z vlastizrady. Súd však rozhodol, že Porošenko musí odovzdať svoj cestovný pas, informovala agentúra Ukrinform.

Súd tak nevyhovel prokuratúre, ktorá žiadala Porošenkovo vzatie do väzby alebo zaplatenie kaucie vo výške miliardy hrivien, čo je v prepočte zhruba 31 miliónov eur.

Ukrinform pripomenul, že 20. decembra roku 2021 prokuratúra Porošenka upovedomila o tom, že je podozrivý z vlastizrady a napomáhania tzv. teroristickým organizáciám, ako v Kyjeve označujú proruských separatistov v Donbase, v podotýka AFP.

Podľa predložených obvinení je Porošenko (56) podozrivý z toho, že v rokoch 2014 a 2015 počas výkonu funkcie prezidenta pomohol samozvaným subjektom Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika pri predaji uhlia za 1,5 miliardy hrivien (48,8 milióna eur) Kyjevu. V prípade uznania viny by mu za vlastizradu hrozilo až 15 rokov väzenia.

Okresný súd v Kyjeve 6. januára nariadil v tejto kauze zadržanie majetku bývalého prezidenta. Toto opatrenie sa týka jeho bytov v mestách Vinnycia a Kyjev, usadlosti v Kozyne, pozemkov, ako aj akcií súkromných spoločností.

Agentúra UNIAN pripomenula, že exprezident vopred previedol svoj najcennejší obchodný majetok – vrátane spoločnosti na výrobu cukroviniek Rošen (Roshen Confectionery Corp.) – na svojho najstaršieho syna.

Predtým boli - v rámci toho istého trestného konania - o podozrení v rovnakej veci upovedomení aj poslanec frakcie Opozičná platforma - Za život Viktor Medvedčuk, ktorý má blízky vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a bývalý ukrajinský minister energetiky Volodymyr Demčyšyn.

Porošenko sa na Ukrajinu vrátil zo zahraničia 17. januára, keď sa konalo aj prvé zasadnutie súdu, ktorý rozhodoval o jeho prípadnom vzatí do väzby.  

Pod okresným súdom v Kyjeve, ktorý v kauze rozhodoval, v stredu vypukli potýčky zhromaždenými aktivistami a políciou, ktorá na ich rozohnanie použila slzotvorný plyn. Dôvody, pre ktoré došlo k potýčkam, nie sú zatiaľ známe.

(tasr)

Minúta  |  

Obávajú sa problémov. Americkí operátori odložili na niektorých letiskách spustenie služby 5G

Americké mobilné siete AT&T a Verizon sa dohodli na odložení spustenia svojej novej služby 5G na niektorých letiskách. Tá mala byť zapnutá v stredu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Na odloženie spustenia služby 5G tlačili letecké spoločnosti v Spojených štátoch. Tie v nedávnom liste zaslanom americkým leteckým úradom tvrdili, že spustenie mobilných telefónnych služieb 5G môže narušiť navigačné systémy lietadiel, predovšetkým tie, ktoré sa používajú v zlom počasí.

Letecké spoločnosti chceli, aby 5G signál nezasahoval do zóny približne troch kilometrov od letiskových dráh. Obchodné združenie zastupujúce priemysel bezdrôtových komunikácií v Spojených štátoch (CTIA) však už skôr uviedlo, že 5G služby sú bezpečné a obvinilo letecký priemysel z vyvolávania strachu a skresľovania faktov.

Spoločnosť AT&T uviedla, že „dočasne“ odkladá spustenie na „obmedzenom počte veží okolo niektorých letísk“. Dodala však, že regulačné orgány mali „dva roky“ na to, aby naplánovali spustenie služby 5G, a nalieha na Federálny úrad pre letectvo (FAA), aby tak učinil čo najskôr. V podobnom tóne bolo i vyhlásenie spoločnosti Verizon.

Americký prezident Joe Biden poďakoval obom spoločnostiam za odloženie spustenia služby, čo podľa neho ovplyvní len asi desatinu infraštruktúry potrebnej na prevádzkovanie služby 5G.

(sita)

Minúta  |  

Matovič: Cesta povinného očkovania už asi nebude mať zmysel

Cesta povinného očkovania pre Slovensko už asi nejaký zmysel nebude mať. Uviedol to pred stredajšom rokovaním vlády minister financií Igor Matovič (OĽANO) s tým, že tí, ktorí sa chceli zaočkovať, tak sa už zaočkovali a tí, ktorí tak neurobili, tak "tých zaočkuje omikron sám". Ani v Českej republike nebude povinné, oznámil tamojší premiér Petr Fiala.

"Nútiť ľudí k očkovaniu, keď nevieme, ako sa bude ďalej vyvíjať COVID-19, či neprejde do formy, po ktorej všetci túžime, že to bude ochorenie, ktoré sa bude podobať na bežné vírusové ochorenie, momentálne nemusí byť témou dňa," povedal Matovič.

Nie je zástancom toho, aby povinne nútili k očkovaniu niektorú skupinu mladých ľudí len preto, že sú to napríklad vojaci, policajti alebo zdravotníci. Je ochotný sa na túto tému baviť pri skupine ľudí, ktorá je najrizikovejšia.

"V priebehu mesiaca budú na Slovensku zaočkovaní všetci," poznamenal minister financií. Tvrdí, že nakaziť sa omikronom bude menej bezpečné, ako sa zaočkovať, ale ide o slobodné rozhodnutie každého človeka. Ako poznamenal, je potrebné si držať prsty, aby vlna omikronu spôsobila čo najmenšie následky.

Pre ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) je zavedenie povinného očkovania na Slovensku bezpredmetnou otázkou, pretože variant omikron napadá rovnako očkovaných ako neočkovaných.

"Vidíme, že v európskych krajinách, kde tá vlna omikronu už prebieha, sa počty v nemocniciach napĺňajú oveľa menej, ako to bolo pri predchádzajúcich variantoch," podotkol Krajniak s tým, že povinné očkovanie nepodporuje.

(tasr)

Minúta  |  

Od stredy platia nové opatrenia: Štartuje režim OP+ a respirátory v exteriéri

Na Slovensku platia od stredy nové pandemické opatrenia v súvislosti s variantom omikron. Do praxe ich priniesli nové vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktoré reagujú na vládou schválené opatrenia. Podmienkou vstupu do vybraných prevádzok tak je nový režim OP+ (ľudia s tromi dávkami vakcíny, po prekonaní ochorenia COVID-19 s dvomi dávkami vakcíny alebo dvakrát zaočkovaní s testom). Platí aj pre vysokorizikové podujatia.

Režim OP+ platí napríklad pre fitnes, wellness, akvaparky, kúpele a kúpeľné liečebne bez zdravotnej indikácie, ako aj krátkodobé ubytovacie služby - hotelové, turistické. Taktiež pre vysokorizikové podujatia, ako oslavy, večierky, svadby, kary či diskotéky v prevádzkach. Pre ostatné typy hromadných podujatí režim OP+ neplatí.

V rámci nových pravidiel sa od stredy môžu otvoriť všetky doteraz uzavreté prevádzky služieb, avšak iba v režime OP (očkovaní, po prekonaní ochorenia COVID-19). Takisto sa rozšíril zoznam prevádzok, ktoré môžu mať otvorené v režime základ - po novom môžu byť otvorené pre všetkých aj predajne odevov a obuvi, kancelárske a školské potreby, potreby pre deti, galantéria a textil, stavebniny, inštalačný a elektroinštalačný materiál, železiarstva, farby-laky, predajné miesta diaľničných známok či knižnice.

Povinnosť nosiť respirátor platí už nielen v interiéri, ale aj v exteriéri, a to v prípade, že nie je možné dodržať dvojmetrový odstup. Rovnako je respirátor prekrývajúci ústa a nos povinný aj na hromadnom podujatí bez ohľadu na možnosť dodržať odstup dva metre od iných osôb. Z povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest platia aj výnimky, ich zoznam sa oproti predchádzajúcej vyhláške nezmenil.

V galériách a múzeách možno organizovať aj skupinové, nielen individuálne prehliadky. Knižnice sa zasa zaraďujú medzi prevádzky, ktoré sú prístupné v režime základ, teda pre všetkých bez ohľadu na ich imunitný status

Autoškoly sa zaradili k prevádzkam fungujúcim v režime OTP (očkovaní, testovaní, po prekonaní ochorenia COVID-19). Podľa doteraz platnej vyhlášky fungovali autoškoly v režime OP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.