Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Breivik je rovnako nebezpečný ako v roku 2011. V spoločnosti by mal malú šancu na fungovanie, tvrdí súdna psychiatrička

Súdom priradená psychiatrička v stredu vyhlásila, že nórsky terorista Anders Breivik je rovnako nebezpečný ako v roku 2011, keď zavraždil 77 ľudí. Informovala o tom v stredu tlačová agentúra AFP.

Breivika (42) odsúdili v roku 2012 na 21 rokov za mrežami. Tento verdikt môže byť predlžovaný dovtedy, kým bude tento muž považovaný za hrozbu pre spoločnosť.

Samotný terorista trvá na tom, že sa "dištancuje od násilia" a chce byť podmienečne prepustený po odpykaní si súdom nariadených minimálne desiatich rokov.

"Riziko možných budúcich násilných činov sa nezmenilo od rokov 2012 – 2013, keď som robila svoje prvé hodnotenia," povedala psychiatrička Randi Rosenqvistová pri príležitosti Breivikovho podmienečného prepustenia, pričom dodala, že riziko je "vysoké".

Psychiatrička Randi Rosenqvistová. Foto: TASR/AP

"Stále trpí vysokým stupňom asociálnych, teatrálnych a narcistických porúch. Zároveň uňho absolútne chýba empatia," uviedla Rosenqvistová na súde v juhonórskom regióne Telemark.

Rosenqvistová sa vyjadrila v druhý deň pojednávaní, ktoré sa z bezpečnostných dôvodov konajú v telocvični väznice v meste Skien, kde je Breivik od roku 2011 väznený.

Svedectvo Rosenqvistovej, jedinej psychiatričky povolanej na pojednávanie o podmienečnom prepustení Breivika, sa považuje za kľúčové pri určovaní, či bude terorista podmienečne prepustený. Väčšina expertov to považuje za veľmi nepravdepodobné.

Rosenqvistová ďalej vyhlásila, že Breivik by mal v prípade prepustenia "veľmi malú šancu na fungovanie" v spoločnosti.

"Nenaplnil by svoje očakávania veľkosti. Prepadol by sa cez trhliny v nórskej spoločnosti, a to by mohlo spustiť (jeho) nové plány na agresiu," povedala nórska psychiatrička.

Breivik bol odsúdený v roku 2012 a o podmienečné prepustenie mohol požiadať po prvý raz po desiatich rokoch – táto minimálna lehota uplynula vlani 5. júna. Jeho zotrvanie vo väzbe však žiada i prokuratúra.

(tasr)

Minúta  |  

Zaútočil na ňu, keď si šla zabehať. Z vraždy írskej učiteľky obvinili muža zo Slovenska

Írske úrady z vraždy učiteľky Ashling Murphyovej obvinili Slováka menom Jozef Puška, informovala v stredu na svojej webovej stránke stanica BBC.

Puška (31) podľa BBC žije v meste Tullamore v strednom Írsku. V stredu sa postavil pred súd na základe obvinenia z vraždy 23-ročnej Murphyovej.

Príslušník polície na súde potvrdil zatknutie a vznesenie obvinení voči 31-ročnému mužovi. Sudkyňa nariadila jeho umiestnenie do väzby. Pred súd sa opäť postaví 26. januára.

Puškov právnik žiadal bezplatnú právnu pomoc a služby tlmočníka. Puška je podľa právnika občan SR, ktorý žije z príjmu 200 eur týždenne, píše BBC.

Telo učiteľky a hudobníčky Murphyovej našli 12. januára na brehoch kanála pri Tullamore. Polícia uviedla, že na ňu niekto zaútočil popoludní na chodníku popri kanáli, keď si bola zabehať.

Polícia v Írsku v stredu v rámci vyšetrovania tejto vraždy zatkla i ďalšieho muža. Neskôr však bol prepustený bez vznesenia obvinení.

Jozef Puška. Foto: Internet

(tasr)

Minúta  |  

Ďalšia osudná lavína. V Západných Tatrách usmrtila 25-ročného skialpinistu

Trojica lyžiarov odtrhla lavínu v Západných Tatrách. Jeden sa z nej dostal sám. Kamarátov vykopal, ale prežil len jeden z nich. Tretiemu 25-ročnému skialpinistovi už nevedeli pomôcť ani záchranári. Horská záchranná služba (HZS) o tom informovala na svojej internetovej stránke.

Horských záchranárov požiadal o pomoc skialpinista, ktorý lyžoval dole z Holého vrchu do Kamenistej doliny spolu s dvoma kamarátmi. „Skialpinisti lyžovali žľabom, ktorý sa v spodnej časti zužuje a vytvára terénnu pascu. Spustili lavínu, ktorá dvoch z nich zasypala. Všetci mali komplet lavínový výstroj. Dvaja skialpinisti boli úplne kriticky zasypaní, teda celkom pod povrchom lavíny," uviedli.

Doplnili, že po prijatí správy požiadali o súčinnosť posádku leteckých záchranárov z Popradu. "Na heliporte v Starom Smokovci nastúpili do vrtuľníka dvaja horskí záchranári a spoločne leteli do Kamenistej doliny. Nezasypanému skialpinistovi sa pomocou lavínového vyhľadávača podarilo nájsť najskôr jedného kamaráta, ktorý bol približne jeden meter hlboko. Po vykopaní bol krátko dezorientovaný z nedostatku kyslíka, ale hneď sa u neho spontánne obnovili životné funkcie. Ľahšie zranenú mal dolnú končatinu," priblížili horskí záchranári.

Obaja skialpinisti spoločne pokračovali v hľadaní ďalšieho kamaráta. "Ten bol zasypaný v hĺbke 1,5 metra a po vykopaní neboli u neho prítomné životné funkcie, preto začali s jeho oživovaním. Po prílete vrtuľníka lekár Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby spoločne so záchranármi HZS pokračovali v oživovaní. Žiaľ, bezúspešne. Následne skialpinistov transportovali na Podbanské, kde zraneného prevzala posádka rýchlej zdravotnej pomoci na prevoz do nemocnice. Telesné pozostatky 25-ročného skialpinistu odovzdali príslušníkom Policajného zboru a obhliadajúcemu lekárovi," dodali horskí záchranári.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci chcú vyslanie monitorovacej misie na maďarské parlamentné voľby

Skupina 62 poslancov Európskeho parlamentu (EP) z viacerých politických frakcií vyzvala Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aby "v plnom rozsahu" vyslala misiu pozorovateľov na monitorovanie nadchádzajúcich parlamentných volieb v Maďarsku. Rovnakú žiadosť podali predstavitelia maďarskej občianskej spoločnosti.

O iniciatíve europoslancov v stredu informovalo periodikum Politico. Maďari pôjdu k volebným urnám 3. apríla, pričom kritici úradujúceho premiéra Viktora Orbána vyjadrili obavy, že voľby nemusia byť slobodné a spravodlivé.

"Pochádzame z piatich politických skupín a z 19 členských štátov. Všetci však máme spoločné obavy, že voľby sa nemusia konať podľa najvyšších demokratických štandardov," uviedli signatári listu zaslaného OBSE, ktorá pravidelne monitoruje volebné procesy v európskych krajinách.

Podľa Politico spoločný list európskych zákonodarcov odráža ich prehlbujúce sa obavy z oslabovania demokracie v Maďarsku a legitímnosti jeho inštitúcií. Výzva pre OBSE prichádza v čase, keď mnohí europoslanci presadzujú zníženie financovania EÚ pre Maďarsko z dôvodu porušovania zásad právneho štátu v tejto krajine.

OBSE má niekoľko druhov misií na monitorovanie volieb. V krajinách, kde neočakáva vážne problémy, nasadzuje len obmedzenú misiu, ktorá v deň volieb nevykonáva systematické a komplexné pozorovania. Do krajín, kde existujú obavy z porušovania volieb, má organizácia možnosť vyslať misiu v plnom rozsahu, ktorá preskúma všetky aspekty volebného procesu, od kampane až po sčítavanie hlasov.

Europoslanci v spoločnom liste poukázali na skúsenosti z maďarských volieb z roku 2018, keď obmedzená misia OBSE dospela k záveru, že "zastrašujúca predvolebná rétorika obmedzila priestor na vecnú diskusiu a znížila schopnosť voličov robiť informované rozhodnutia". Misia vtedy zistila, že vládne informačné kampane ohrozili možnosť spravodlivej volebnej súťaže politických strán. Teraz sú podľa europoslancov obavy z takýchto praktík ešte väčšie.

Poslanci odcitovali zmeny v maďarskej volebnej legislatíve, ktoré boli prijaté bez konzultácií širšej verejnosti v rámci výnimočného stavu dočasne zavedeného počas pandémie koronavírusu. Poukázali aj na zmeny v zákone, ktoré zvýhodňujú vládnu stranu, a na možnosti registrácie fiktívnych voličských adries.

Politico uviedol, že výzva poslancov EP prichádza len niekoľko dní po rovnakej žiadosti od 20 predstaviteľov maďarskej občianskej spoločnosti. Európsky týždenník zároveň spresnil, že hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács odmietol obavy z možnej manipulácie aprílových parlamentných volieb.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Ukrajinského exprezidenta Porošenka budú vyšetrovať na slobode, musí však odovzdať pas

Súd v Kyjeve v stredu nevzal do väzby ukrajinského exprezidenta Petra Porošenka, ktorý je vyšetrovaný pre podozrenie z vlastizrady. Súd však rozhodol, že Porošenko musí odovzdať svoj cestovný pas, informovala agentúra Ukrinform.

Súd tak nevyhovel prokuratúre, ktorá žiadala Porošenkovo vzatie do väzby alebo zaplatenie kaucie vo výške miliardy hrivien, čo je v prepočte zhruba 31 miliónov eur.

Ukrinform pripomenul, že 20. decembra roku 2021 prokuratúra Porošenka upovedomila o tom, že je podozrivý z vlastizrady a napomáhania tzv. teroristickým organizáciám, ako v Kyjeve označujú proruských separatistov v Donbase, v podotýka AFP.

Podľa predložených obvinení je Porošenko (56) podozrivý z toho, že v rokoch 2014 a 2015 počas výkonu funkcie prezidenta pomohol samozvaným subjektom Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika pri predaji uhlia za 1,5 miliardy hrivien (48,8 milióna eur) Kyjevu. V prípade uznania viny by mu za vlastizradu hrozilo až 15 rokov väzenia.

Okresný súd v Kyjeve 6. januára nariadil v tejto kauze zadržanie majetku bývalého prezidenta. Toto opatrenie sa týka jeho bytov v mestách Vinnycia a Kyjev, usadlosti v Kozyne, pozemkov, ako aj akcií súkromných spoločností.

Agentúra UNIAN pripomenula, že exprezident vopred previedol svoj najcennejší obchodný majetok – vrátane spoločnosti na výrobu cukroviniek Rošen (Roshen Confectionery Corp.) – na svojho najstaršieho syna.

Predtým boli - v rámci toho istého trestného konania - o podozrení v rovnakej veci upovedomení aj poslanec frakcie Opozičná platforma - Za život Viktor Medvedčuk, ktorý má blízky vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a bývalý ukrajinský minister energetiky Volodymyr Demčyšyn.

Porošenko sa na Ukrajinu vrátil zo zahraničia 17. januára, keď sa konalo aj prvé zasadnutie súdu, ktorý rozhodoval o jeho prípadnom vzatí do väzby.  

Pod okresným súdom v Kyjeve, ktorý v kauze rozhodoval, v stredu vypukli potýčky zhromaždenými aktivistami a políciou, ktorá na ich rozohnanie použila slzotvorný plyn. Dôvody, pre ktoré došlo k potýčkam, nie sú zatiaľ známe.

(tasr)

Minúta  |  

Obávajú sa problémov. Americkí operátori odložili na niektorých letiskách spustenie služby 5G

Americké mobilné siete AT&T a Verizon sa dohodli na odložení spustenia svojej novej služby 5G na niektorých letiskách. Tá mala byť zapnutá v stredu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Na odloženie spustenia služby 5G tlačili letecké spoločnosti v Spojených štátoch. Tie v nedávnom liste zaslanom americkým leteckým úradom tvrdili, že spustenie mobilných telefónnych služieb 5G môže narušiť navigačné systémy lietadiel, predovšetkým tie, ktoré sa používajú v zlom počasí.

Letecké spoločnosti chceli, aby 5G signál nezasahoval do zóny približne troch kilometrov od letiskových dráh. Obchodné združenie zastupujúce priemysel bezdrôtových komunikácií v Spojených štátoch (CTIA) však už skôr uviedlo, že 5G služby sú bezpečné a obvinilo letecký priemysel z vyvolávania strachu a skresľovania faktov.

Spoločnosť AT&T uviedla, že „dočasne“ odkladá spustenie na „obmedzenom počte veží okolo niektorých letísk“. Dodala však, že regulačné orgány mali „dva roky“ na to, aby naplánovali spustenie služby 5G, a nalieha na Federálny úrad pre letectvo (FAA), aby tak učinil čo najskôr. V podobnom tóne bolo i vyhlásenie spoločnosti Verizon.

Americký prezident Joe Biden poďakoval obom spoločnostiam za odloženie spustenia služby, čo podľa neho ovplyvní len asi desatinu infraštruktúry potrebnej na prevádzkovanie služby 5G.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.