Matej Gašparovič

Najskôr krátka poznámka. Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky nie je napriek názvu štátnym orgánom. Ide o združenie, ktoré vytvorili "osobnosti verejného, kultúrneho a spoločenského života, ktoré nepracujú ako aktívni novinári ani vydavatelia a nezastupujú nijakú politickú stranu," ako to sami píšu. Z rozhodnutia tohto orgánu pre Štandard nevyplýva žiadna sankcia, boli sme "iba" napomenutí, či už by sme s nimi komunikovali alebo nie, svoje rozhodnutie by prijali. Keď nás oslovili, s istým váhaním sme vedeniu tejto nevládnej organizácie odpísali, najmä z úcty, že jej prvým predsedom bol dnes už nebohý Miroslav Cipár, ktorý nám bol blízky.

Štandardné by samozrejme bolo, keby sa údajne poškodené ICJK kvôli nášmu textu obrátilo na súd, čo sme aj očakávali. Keď sme ich námietky ukázali dvom renomovaným právnym kanceláriám v Bratislave, na prípadný súd sa tešili. Možno aj preto vedenie Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ďalej ICJK) zvolilo iný prístup a dalo podnet na Tlačovo-digitálnu radu. Hlavou však potom všetkom nekrútime menej, ale viac. V nasledujúcom texte prinášame vysvetlenie prečo.

Rada reagovala na náš kritický komentár o podivných investigatívnych textoch ICJK, ktorými centrum diskreditovalo ideových súperov svojich vlastných sponzorov a napádali medzinárodné konzervatívne organizácie, ktoré sú v spore s medzinárodnou sieťou Open Society Foundation. Konzervatívna obrana európskych hodnôt bola v týchto údajne investigatívnych textoch uvádzaná ako radikalizmus.

V našom článku sme opísali konflikt záujmov v textoch ICJK o „ultrakonzervatívnych“ organizáciách. Poľská organizácia Ordo Iuris, o ktorej veľmi kriticky píše medzinárodný tím novinárov, sa totiž v Poľsku súdi s nadáciou Georgea Sorosa Batory Foundation, ktorá podľa poľských konzervatívcov netransparentne rozdeľuje nórske fondy. Sorosova Open Society Foundation pritom patrí medzi donorov investigatívneho centra.