Mikas hodil koalícii záchranné koleso. Núdzový stav môžu predĺžiť aj pozitívni poslanci

Vládnemu kabinetu premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) donedávna hrozil jeden z najväčších trapasov v protipandemickom boji. A to ten, že zvláštny lockdown nariadený od 19. decembra po ešte zvláštnejšom období všeobecnej neistoty prestane platiť už zhruba v polovici zamýšľaného obdobia. Ergo 29. decembra a nie 10. januára.

Dôvodom je fakt, že v tento predsilvestrovský dátum končí 45-dňový núdzový stav, o ktorom vláda rozhodla ešte v stredu 11. novembra a za ktorého je možné zasahovať do základných práv občanov v takej miere, v akej sme toho boli posledné mesiace svedkami.

Pred sviatkami to nevyšlo

Nakoľko pri možnosti opätovného predĺženia núdzového stavu na ďalšie obdobie existujú veľké nejasnosti, koalícia ich chcela vyriešiť novelou ústavného zákona o bezpečnosti štátu, na ktorej schválenie je potrebný súhlas 90 poslancov parlamentu.

Vôľa na tento krok existovala už pred Vianocami, no tam to, žiaľ pre vládny štvorlístok, aj skončilo. Na odhlasovanie zmien v praxi totiž nemala koalícia zo zdravotných dôvodov dostatočný počet poslancov. A to hneď dvakrát.

„Sme, samozrejme, k dispozícii do 29. decembra kedykoľvek prísť, ak bude pandemická situácia taká, že kolegovia budú zdravotne v poriadku a budeme môcť zákon schvaľovať,“ avizoval toho času podpredseda Národnej rady Gábor Grendel (OĽaNO).

Situácia je ale v tomto ohľade naďalej nepriaznivá a krehkú ústavnú väčšinu stále ohrozujú pozitívne covidové testy niektorých poslancov, ktorí by sa mali zdržovať v prísnej karanténe, a tým pádom sa nemôžu zúčastniť mimoriadnej schôdze, ktorá sa uskutoční už dnes, v pondelok.

Pomocná ruka

Zdanlivo bezvýchodiskovú situáciu sa ale podujal vyriešiť hlavný hygienik Ján Mikas. Jeho Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) totiž v nedeľu vydal vyhlášku, ktorá pozitívnym, no bezpríznakovým poslancom a ostatným vysokým predstaviteľom štátu, umožňuje prísť do práce.

Zo znenia predpisu vyplýva, že účelová legislatívna zmena, ktorá stavia poslancov nad radových občanov, bola motivovaná tým, že ich neprítomnosť na hlasovaní by mohla „vážne ohroziť zabezpečenie chodu štátu“, a že výkon ich práce je „nevyhnutný pri riešení mimoriadnych úloh“.

Pre pozitívnych zákonodarcov však budú platiť sprísnené hygienické opatrenia. Mali by sa v parlamente pohybovať čo najmenej, používať dezinfekciu, respirátor typu FFP2 a mať nasadené rukavice.

Priveľký hazard?

S kritikou sa pritom už dlhšie stretáva novela o predĺžení núdzového stavu ako taká, nakoľko v podstate bezhranične umožňuje naťahovať stav, v ktorom sú obmedzené základné práva a slobody obyvateľstva a oklieštená demokracia. Pričom je podľa mnohých skeptikov otázne, či je Covid-19 tak závažný problém, aby sa tak mohlo diať.

Na vady tejto nesmierne dôležitej zmeny začiatkom mesiaca upozornil napríklad aj ústavný právnik Peter Kresák. Novela podľa neho výrazne rozširuje zásahy do základných práv a slobôd tým, že sa zavádza nútený pobyt a zvyšuje možnosť obmedzenia pohybu a pobytu ľudí. „Vláda tak môže akýmkoľvek spôsobom a formou rozšíriť toto obmedzenie. Je to nezodpovedné a neodôvodnené,“ vyhlásil.

Nepozdáva sa mu tiež, že do novely sa vkladá text o možnom predlžovaní núdzového stavu, ktorý bol vyhlásený ešte pred účinnosťou novely. „Spätne sa tak bude môcť predlžiť už existujúci núdzový stav, hraničí to s retroaktivitou. Nie je to právne čisté,“ dodal Kresák.

Skeptickí nie sú len mnohí odborníci, ale aj opozícia. „Je neprijateľné, aby mohla vláda ľubovoľne predlžovať núdzový stav vždy o 40 dní. Jedného dňa by ľudia napokon zistili, že pri nebezpečnej ústavnej väčšine tejto vlády by celé jedno volebné obdobie strávili v núdzovom stave,“ uviedol poslanec a líder hnutia Hlas-SD Peter Pellegrini.