Vo veku 74 rokov zomrel spisovateľ, lekár, politik a bývalý minister kultúry z rokov vrcholného mečiarizmu 1994 – 1998 Ivan Hudec.
Na Ivana Hudeca nebude slovenská kultúra veľmi spomínať, patril k popredným tváram HZDS, keď krajina zápasila o svoju identitu a miesto v Európe, Hudec patril ku garnitúre, ktorá Slovensko po roku 1989 neblaho poškodila, zvlášť to platilo v rokoch 1994 až 1998, Hudec sám bol bývalým komunistom. S jeho menom sa budú spájať protesty predstaviteľov slovenskej kultúry, ktorým prekážalo zneužívanie politickej moci v tomto čase.
Ivan Hudec sa narodil 10. júla 1947 v Nitre. V rokoch 1962 až 1966 študoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Po maturite pokračoval v štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK), úspešne ho ukončil v roku 1972.
Dlhé roky pracoval ako lekár
Pôsobil na viacerých pracoviskách ako praktický lekár, pedagóg, vedecký i riadiaci pracovník. V rokoch 1972 – 1973 bol lekárom v Žiline, v období rokov 1973 – 1975 pracoval v Nemocnici L. Dérera v Bratislave na Kramároch. Stal sa odborným asistentom na Katedre radiodiagnostiky LF UK (1975 – 1978), bol pracovníkom Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie v Bratislave (1978 – 1982).
V rokoch 1982 – 1985 bol primárom Okresného ústavu národného zdravia v Čadci, napokon vykonával funkciu námestníka riaditeľa v Diagnosticko-liečebnom ústave (1985 – 1990). Publikoval viac ako 50 odborných prác doma i v zahraničí, okrem iného vypracoval metodiku počítačového zberu dát pre rádiodiagnostiku, organizačné postupy na určenie výkonov praktického lekára.
Pôsobil v divadle, písal romány
Už počas štúdia na LF UK bol spoluzakladateľom študentského divadielka malých javiskových foriem – bratislavského Divadla u Rolanda, kde pôsobil ako autor, režisér, herec a organizátor. Spoločne s Petrom Belanom spoluautorsky pripravil 11 hier, z nich bola najúspešnejšia hra Ostrovy (1974, knižne vyšla až v roku 1992 spolu s ďalšími dvoma hrami pod názvom Triptych o Ďzure, Ostrovoch a Dravcovi). Neskôr sa dramatickej tvorbe venoval iba príležitostne.
Ako prozaik knižne debutoval románom Hriešne lásky osamotených mužov (1979), nasledovali zbierky poviedok Bozk uličníka (1981), román Ako chutí zakázané ovocie (1981), historický román Pangharty (1985), románová novela Čierne diery (1985), ďalšia zbierka poviedok Záhadný úsmev štrbavého anjela (1987) a tiež novela Experiment "láska" (1989).
Spoločne s Petrom Valom napísali dramatickú trilógiu z veľkomoravského obdobia Knieža (1986), Bratia (1988), Kráľ Svätopluk (1990).
Je autorom historizujúcej grotesky Praotec Samo (1990), kníh Biela pani, mŕtvy pán… (s Petrom Jarošom, 1992) či Báje a mýty starých Slovanov (1994). Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom či ukrajinskom preklade. Ako kultúrny a politický publicista popri príspevkoch v periodikách napísal knižku politických komentárov Slovensko vlasť moja (1994).
Po roku 1989 prešiel do politiky
V prvých slobodných voľbách v júni 1990 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady, kandidoval za Komunistickú stranu Slovenska, ktorá sa pretransformovala na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Za SDĽ sa uchádzal o hlasy voličov aj v roku 1992, v Národnej rade (NR) SR však pôsobil ako nezávislý poslanec a podporoval vládne Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara.
V predčasných voľbách v roku 1994 už kandidoval za HZDS. V tretej vláde premiéra Mečiara sa stal ministrom kultúry, funkciu vykonával počas celého volebného obdobia – od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998. Zároveň pôsobil na postoch predsedu Rady vlády SR pre masmédiá, člena Rady vlády pre národnosti a člena Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.
Poslancom za v tom čase už opozičné HZDS bol aj v ďalšom volebnom období (1998 – 2002). Pôsobil ako externý kultúrny radca vyššieho územného celku Trenčianskeho samosprávneho kraja. Vykonával aj súkromnú lekársku prax a bol majiteľom vydavateľstva Print-Servis (1992 – 2012). Žil v Bratislave, bol ženatý, má tri deti: dcéry Alexandru, Barbaru a syna Gregora (1975). (tasr, fed)
V pravnianskej doline začali Zimné slávnosti Hornonitria otvorením vernisáže výstavy tradičných odevov zo zbierok Bibiány Krpelanovej a kraslíc šikovných regionálnych majsteriek z tohto regiónu.
Milovníci umenia obdivovali unikátne kroje i krásu pestrofarebných kraslíc. Vernisáž výstavy odštartovala sériu pripravovaných podujatí v pravnianskej doline. Tradičné podujatie postupne ponúkne aj programy speváckych skupín, folklórnych kolektívov, spevácku súťaž aj ľudových umelcov, jarmok tradičnej ľudovoumeleckej výroby.
https://vimeo.com/674338262
Ľudmila Húsková, riaditeľka RKC v Prievidzi: „Zimné slávnosti Hornonitria sú cyklom viacerých podujatí venovaných popularizácií – prejavov tradičnej ľudovej kultúry. Výstava sa volá Zo šuplotky. Je to taký miestny názov šuflíka. Symbolizuje to, že tie kroje sú vytiahnuté zo zbierok.“
Návštevníci sa kochali aj nádherou kraslíc ľudovoumeleckých majsteriek.
Bibiána Šimová, Nedožery- Brezany: „Dcéra sa venuje zbieraniu krojov od roku 2013 a na tejto výstave sú prezentované kroje z regiónu Hornej Nitry. Sú to kroje pracovné, slávnostné, svadobný kroj je tam z Nedožier a v druhej časti výstavy sú prezentované kroje takzvané biele z Čavoja, dievčenský kroj z Valaskej Belej, zo Zliechova.“
Výstava bude sprístupnená verejnosti do 11. marca 2022.
Je to taký hazard, že nikto, kto o pôrode niečo vie, nemôže naň nikdy pristúpiť, hovorí primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín Peter Kaščák o pôrodoch v domácom prostredí.
Je v súčasnosti útlm pôrodnosti?
- Dlhodobo vieme, koľko sa rodí v Trenčíne detí už od päťdesiatych rokov. Najviac sa rodilo v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia, potom došlo k veľmi významnému poklesu po revolúcii a najmenej pôrodov bolo v roku 2003. Minulý rok sme sa postupne dostali cez hranicu 2500 pôrodov, v roku 2020 ich bolo 2517. Naša klinika je dlhodobo tretia najväčšia na Slovensku.
https://vimeo.com/674574351
Tretia najväčšia v čom?
- V počte pôrodov. Počtom sme tretí najväčší na Slovensku, len dve bratislavské pôrodnice sú počtom pôrodov väčšie. Tento rok bude však menej pôrodov ako minulý rok. Je to logické. Samozrejme, ponúka sa otázka, či to súvisí s covidom alebo nie a boli také názory aj anekdotické, že ľudia sú doma, bude viac detí.
A váš pohľad je aký?
- Už úplne v prvej vlne na začiatku boli ľudia vystrašení, samozrejme. Keď je niekto vystrašený, bojí sa, tak nemá chuť zrovna plodiť deti a milovať sa. Ten strach vami prenikne celými. Aj v druhej vlne, keď chorobnosť bola vysoká, tak plánované tehotnosti, ako keď niekto rozmýšľa, že máme jedno dieťa, rozmýšľame, že by sme mali druhé, tak veľa ľudí to odloží do bezpečnejších dôb. Keď je lepšie, keď pominie nejaká hrozba epidémie. Tehotné ženy sa aj boja, že ochorejú na covid.
Ďalším veľmi významným faktorom je, že hlavne v prvej a druhej vlne sa úplne zastavila liečba neplodnosti, pretože to nie je akútna medicína. Mnohým párom dnes sa nedarí otehotnieť a tá podpora a možnosti v tomto smere boli na nejakú dobu úplne zastavené.
Detí bude menej, ale nielen kvôli covidu. V ideálnom veku sú práve tie ženy z konca tisícročia od 90. rokov, kedy na Slovensku bol najväčší pokles pôrodnosti. Logicky ten nižší počet žien nedokáže mať toľko detí, aby sme stále v pôrodnosti len rástli.
Aký máte názor na domáci pôrod? Odporučili by ste ho?
- Žiadny odborník dnes nebude odporúčať pôrod doma. To je hazard taký, že nikto, kto o pôrode niečo vie, nemôže naň nikdy pristúpiť. Je to taká mediálna téma, trend, ale my vieme na základe štatistík, koľko je pôrodov doma a je ich menej ako jedno percento. To nie je významná položka a v tomto našom regióne je to ešte menej.
Ale vždy také ženy boli a aj budú také ženy, ktoré chcú rodiť doma a povedia, že však aj v minulosti sa rodilo doma a bolo to bežné. Áno, bolo to bežné, ale treba si otvoriť aj druhú stránku a pozrieť sa, aká bola úmrtnosť detí a žiaľ, aj žien. A nielen úmrtnosť, ale aj chorobnosť, koľko krvi stratili tie ženy po pôrode a v akom stave boli dovážané do nemocníc.
Celý rozhovor si vypočujte 10. februára na našej stránke www.terajsok.sk.
V pravnianskej doline začali Zimné slávnosti Hornonitria otvorením vernisáže výstavy tradičných odevov zo zbierok Bibiány Krpelanovej a kraslíc šikovných regionálnych majsteriek z tohto regiónu.
Milovníci umenia obdivovali unikátne kroje i krásu pestrofarebných kraslíc. Vernisáž výstavy odštartovala sériu pripravovaných podujatí v pravnianskej doline. Tradičné podujatie postupne ponúkne aj programy speváckych skupín, folklórnych kolektívov, spevácku súťaž aj ľudových umelcov, jarmok tradičnej ľudovoumeleckej výroby.
https://vimeo.com/674338262
Ľudmila Húsková, riaditeľka RKC v Prievidzi: „Zimné slávnosti Hornonitria sú cyklom viacerých podujatí venovaných popularizácií – prejavov tradičnej ľudovej kultúry. Výstava sa volá Zo šuplotky. Je to taký miestny názov šuflíka. Symbolizuje to, že tie kroje sú vytiahnuté zo zbierok.“
Návštevníci sa kochali aj nádherou kraslíc ľudovoumeleckých majsteriek.
Bibiána Šimová, Nedožery- Brezany: „Dcéra sa venuje zbieraniu krojov od roku 2013 a na tejto výstave sú prezentované kroje z regiónu Hornej Nitry. Sú to kroje pracovné, slávnostné, svadobný kroj je tam z Nedožier a v druhej časti výstavy sú prezentované kroje takzvané biele z Čavoja, dievčenský kroj z Valaskej Belej, zo Zliechova.“
Výstava bude sprístupnená verejnosti do 11. marca 2022.
Štandard pokračuje v sledovaní diania okolo vývoja na Ukrajine od pondelka 7. februára tu.
13:36 Lukašenko: Vojna potrvá maximálne tri alebo štyri dni
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil, že ak vypukne vojna, „bude trvať maximálne tri alebo štyri dni“. Podľa Lukašenka totiž na Ukrajine nie je nikto ochotný bojovať. Povedal to v rozhovore s moderátorom ruskej štátnej televízie odvysielanom v sobotu. Bieloruský autoritatívny líder vyjadril presvedčenie, že Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) preukázala v Kazachstane schopnosť rýchleho nasadenia.
„Kým oni (NATO) sa budú stále pripravovať na vyslanie niektorých vojakov sem, my už budeme stáť pri Lamanšskom prielive a oni to vedia,“ vyhlásil Lukašenko v čase, kedy sa v Bielorusku uskutočňujú rozsiahle rusko-bieloruské vojenské cvičenia.
Vojenské cvičenie bieloruskej a ruskej armády v bieloruskom výcvikovom priestore Brestskyj. Foto: TASR/AP
11:50 Kremeľ neočakáva, že rokovania Putina s Macronom budú prelomové
Kremeľ neočakáva, že príde k prelomu počas pondelkových rokovaní ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, ktorý navštívi Moskvu. Očakáva však, že francúzsky prezident príde na rokovaniach s návrhmi na zníženie napätia v Európe. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovali agentúry Reuters a TASS.
Podľa Peskova bude rokovaniam Putina s Macronom dominovať téma situácie týkajúcej sa Ukrajiny.
"Samozrejme, situácia je veľmi zložitá na to, aby sme mohli očakávať, že počas rokovaní príde k rozhodujúcemu prelomu... Vieme a sám Macron to povedal Putinovi, že príde s určitými nápadmi, ako nájsť možné spôsoby zníženia napätia v Európe, pričom má v pláne sa s týmito nápadmi podeliť s Putinom," uviedol Peskov s tým, že o výsledku rokovaní budú na tlačovej konferencii informovať samotní prezidenti.
Peskov tiež spresnil, že rokovania prezidentov sa začnú okolo 17.00 h moskovského času (15.00 h SEČ). Zároveň pripomenul, že osobnému stretnutiu prezidentov predchádzali tri telefonické rozhovory.
"Preto očakávame veľmi vecnú a dlhú diskusiu, ktorá bude objemná z hľadiska obsahu i času," uviedol Peskov.
Hovorca Kremľa zároveň povedal, že nie je možné hovoriť o zmierňovaní napätia, pokiaľ Západ stále hovorí o hroziacom útoku Ruska na Ukrajinu.
Peskov uviedol, že Moskva nedostala v posledných dňoch žiadne nové informácie týkajúce sa bezpečnostných záruk žiadaných Ruskom a že západné krajiny "radšej o tejto téme nehovoria".
09:25 Korčok odlieta na dvojdňovú návštevu Ukrajiny
V napätej situácii je dôležité prejaviť solidaritu Ukrajine, nášmu bezprostrednému susedovi. Vyhlásil to v pondelok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v súvislosti s dvojdňovou návštevou tejto východoeurópskej krajiny.
Korčok na sociálnych sieťach pred odletom zverejnil fotografiu, na ktorej je zachytený spolu s rezortnými partnermi zo Slavkovského formátu - českým ministrom Janom Lipavským a rakúskym ministrom Alexandrom Schallenbergom - na palube českého vládneho špeciálu.
"Dnes navštívime východ krajiny, konkrétne Stanicu Luhanskú - mestečko na línii kontaktu v Luhanskej oblasti, aby sme sa oboznámili so situáciou priamo na mieste. Zajtra bude naša návšteva pokračovať rokovaniami v Kyjeve," dodal šéf slovenskej diplomacie.
05:17 Scholz pred schôdzkou s Bidenom: USA sú najdôležitejším spojencom Nemecka
Nemecký kancelár Olaf Scholz pred pondelkovým stretnutím s americkým prezidentom Joeom Bidenom zdôraznil jednotu so Spojenými štátmi v kríze okolo Ukrajiny. Cieľom jeho návštevy v Bielom dome je posilnenie transatlantického partnerstva, uviedol Scholz v rozhovore pre denník Washington Post.
"Spojené štáty sú najdôležitejším spojencom Nemecka a Európy. Sme spoločne s NATO a je absolútne nevyhnutné, aby existovala silná jednota medzi všetkými dôležitými partnermi, transatlantickými stranami," povedal kancelár v interview, ktoré zverejnili v nedeľu večer.
"Intenzívne sme sa snažili vyslať Rusku jasný signál, že zaplatí vysokú cenu, ak zasiahne na Ukrajine," citovala Scholza agentúra DPA. Kancelár tiež vyzdvihol Bidenovu angažovanosť v tejto kríze a na bilaterálnych rokovaniach s Ruskom, ktoré označil za veľmi náročné.
V súvislosti s kritikou nemeckého postoja v ukrajinskej kríze Scholz povedal: "Sme najsilnejším hospodárskym podporovateľom Ukrajiny. A budeme ním aj naďalej." Kancelár však znova obhajoval rozhodnutie Berlína nedodávať Ukrajine zbrane.
Nemecko je kritizované aj pre plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2), ktorý má prepravovať ruský zemný plyn do krajiny cez Baltské more, čím obíde Ukrajinu. Americká vláda opakovane zdôraznila, že v prípade ruského vpádu na Ukrajinu by tento projekt nepokračoval. Ponechala však otvorené, či takýto záväzok dáva aj Berlín, pripomína DPA
Scholz v reakcii na otázku, či by Nemecko v prípade ruskej invázie zastavilo uvedenie plynovodu do prevádzky, odpovedal: "Sme pripravení podniknúť všetky potrebné kroky spoločne s našimi spojencami." Konkrétny prísľub ohľadom plynovodu však nedal.
Biden prijme nemeckého kancelára v pondelok popoludní v Bielom dome v rámci rokovaní o deeskalácii krízy na Ukrajine spôsobenej hromadením ruských vojsk pozdĺž jej hranice.
Scholz sa tento týždeň stretne aj s lídrami pobaltských štátov v Berlíne a počas februára plánuje tiež návštevu Ukrajiny i Ruska.
Nemecký kancelár Olaf Scholz debatuje s novinármi na palube lietadla Airbus A340, ktorí s ním letia s ním do Washingtonu. Foto: TASR/DPA.
00:08 Macron hovoril s Bidenom o Ukrajine pred cestou do Ruska
Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril v nedeľu o ukrajinskej kríze s americkým náprotivkom Joeom Bidenom pred tým, ako sa v pondelok stretne s ruským lídrom Vladimirom Putinom. S odvolaním sa na prezidentské kancelárie v Paríži a Washingtone o tom informovala agentúra AFP.
Obaja prezidenti "diskutovali o pokračujúcich diplomatických a odrádzajúcich snahách v reakcii na pokračujúce posilňovanie vojenských kapacít Ruska pri hraniciach Ukrajiny", uviedol Biely dom. Macron a Biden podľa vyhlásenia potvrdili svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny.
Telefonát, ktorý trval 40 minút, bol podľa Elyzejského paláca súčasťou koordinácie pred tým, ako Macron v pondelok pocestuje do Moskvy a v utorok do Kyjeva, kde bude rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Francúzsky líder naznačil, že bude "hovoriť o podmienkach deeskalácie" krízy.
Predstavitelia USA uvádzajú, že Kremeľ umiestnil 110.000 vojakov neďaleko hranice Ukrajiny, spravodajské služby však nedospeli k záveru v tom, či sa prezident Putin rozhodol skutočne podniknúť vpád do susednej krajiny.
Počas víkendu Macron viedol tiež rozhovory s britským premiérom Borisom Johnsonom, generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom i lídrami pobaltských krajín.
Macron naposledy hovoril s Bidenom minulú stredu, keď sa dohodli na koordinácií reakcií na hromadenie ruských jednotiek pri ukrajinskej hranici.
Francúzsky prezident pre týždenník Le Journal du dimanche upozornil, že od Ruska "nezískame jednostranné gestá". Podľa jeho slov je potrebné "byť veľmi realistický", vyhnúť sa zhoršeniu situácie a následne "budovať mechanizmy a vzájomné gestá dôvery".
Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP
NEDEĽA
21:39 V Poľsku pristáli ďalšie lietadlá s americkými vojakmi a technikou.
Ďalšie, v poradí druhé, lietadlo s americkými vojakmi a vojenským vybavením pristálo v nedeľu večer na letisku Jasionka pri poľskom meste Rzeszów. Informovala o tom v nedeľu poľský spravodajský web tvn24.pl.
Toto lietadlo typu Boeing C-17 Globemaster pristálo v Jasionke v nedeľu po 19.00 h.
Predtým, krátko pred 14.00 h, pristálo na letisku v Podrzeszówe americké lietadlo Boeing C-17 Globemaster III, ktorým z leteckej základne Dover v štáte Delaware odletela do Poľska skupina vojakov 82. výsadkovej divízie.
Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v prejave na letisku v Podrzeszówe uviedol, že títo americkí vojaci sú vojakom poľskej armády dobre známi.
"Veľakrát spolu cvičili. Viackrát sa zúčastnili misií. Slúžili bok po boku v mnohých krajinách po celom svete," dodal.
Oznámil vtedy, že ďalšie lietadlá s americkými vojakmi "pristanú v najbližších hodinách".
Dodal, že vojaci "budú pôsobiť v juhovýchodnej časti našej krajiny, teda na východnom krídle Severoatlantickej aliancie, na východnej hranici Poľskej republiky".
Blaszczak v súvislosti s presunom amerických síl zdôraznil, že "toto je najlepšia odpoveď" na hrozby, ktoré postihujú východné krídlo NATO. Dodal, že ide aj dôkaz, že k spojeneckým záväzkom sa pristupuje veľmi vážne.
"Odstrašenie a solidarita sú najlepšou odpoveďou na agresívnu politiku Moskvy, na agresívny pokus o obnovu ruského impéria," povedal šéf poľského ministerstva národnej obrany.
Poznamenal, že "toto je odpoveď", ktorá bola pripravená počas rokovaní, vrátane bilaterálnych.
Vysvetlil, že mal príležitosť niekoľkokrát hovoriť s ministrom obrany USA Lloydom Austinom a absolvoval aj mnoho ďalších stretnutí - podobne ako aj prezident Andrzej Duda, najvyšší veliteľ poľských ozbrojených síl.
"Toto je najlepšia reakcia na hrozby, toto je jediná metóda na zaistenie bezpečnosti pre Poľsko, ale aj pre ostatné krajiny Severoatlantickej aliancie na východnom krídle NATO," zdôraznil Blaszczak.
V sobotu ráno pristálo na letisku v Jasionke jedno malé lietadlo s americkými vojakmi z 82. výsadkovej divízie. Major Przemyslaw Lipczyňski z 18. mechanizovanej divízie poľskej armády v sobotu informoval, že lietadlom prileteli členovia prípravnej skupiny a časť velenia vojakov, ktorí budú dislokovaní v Poľsku.
Agentúra Reuters priniesla správu, že americká armáda potvrdila, že do Poľska pricestoval veliteľ 82. výsadkovej divízie generál Christopher Donahue.
Deň predtým - v piatok - pristálo na letisku v Jasionke osem amerických lietadiel, ktorými priletel tím poverený úlohou zabezpečiť logistickú podporu pre vojakov dislokovaných v Poľsku.
Pentagón vo svojom vyhlásení z 2. februára oznámil dočasné zvýšenie počtu amerických vojakov v Európe s cieľom posilniť východné krídlo NATO z dôvodu koncentrácie ruských jednotiek na ukrajinskej hranici. Spresnil, že do Poľska pôjde 1700 vojakov, do Nemecka 300 a z Nemecka do Rumunska sa ich presunie asi tisícka.
Web TVN24.pl pripomenul, že v USA bolo v posledných týždňoch do stavu vysokej pripravenosti na nasadenie v Európe uvedených 8500 vojakov.
Západ obviňuje Rusko z prípravy možnej invázie na Ukrajinu, pri ktorej hraniciach Moskva sústredila údajne už viac ako 100.000 vojakov.
Moskva plány na vpád na Ukrajinu popiera s tým, že si chce len zaistiť vlastnú bezpečnosť, a z agresívneho správania obviňuje - naopak - alianciu NATO.
17:28 Kyjev: Šance na diplomatické riešenie sú vyššie, než je hrozba ďalšej eskalácie
Šance na diplomatické vyriešenie narastajúceho napätia medzi Ruskom a Ukrajinou sú vyššie, než je možnosť prípadného útoku. Uviedla to v nedeľu kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, píše agentúra AFP.
"Z úprimného posúdenia situácie vyplýva, že šanca na nájdenie diplomatického riešenia na deeskaláciu je stále značne vyššia, než je hrozba ďalšej eskalácie," uviedol vo vyhlásení Zelenského poradca Mychajlo Podoľak.
Rusko podľa jeho slov odkedy vlani na jar začalo posilňovať jednotky na ukrajinských hraniciach, pravidelne vykonáva rozsiahle rotácie svojich vojakov, manévre a rozmiestňovanie zbraní s cieľom "zaistiť neustály silný psychologický nátlak". "Pre naše spravodajské služby a naše ozbrojené sily nie sú tieto aktivity Ruska nijakým prekvapením," dodal.
Poznamenal tiež, že západné krajiny podporujúce Ukrajinu dostali od Kyjeva "značné množstvo" informácií o ruských vojenských aktivitách. Konštatoval, že len Kremeľ pozná odpoveď na to, ako dlho budú takéto kroky Moskvy trvať a čo je ich zámerom.
"Úlohou Ukrajiny i našich partnerov je byť pripravení na akýkoľvek scenár, čo plníme na 100 percent," zdôraznil.
K vyjadreniam Podoľaka prišlo po tom, čo Washington odhadol, že Rusko má k dispozícii približne 70 percent bojovej sily, o ktorej sa domnieva, že by ju potrebovalo na rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.
Dvaja americkí predstavitelia pod podmienkou anonymity pre agentúru Reuters uviedli, že počet ruských vojakov pozdĺž hranice s Ukrajinou sa zvyšuje takým tempom, že do polovice februára by sa im mohlo podariť zhromaždiť až 150 000 vojakov.
Rusko už na hraniciach s Ukrajinou zhromaždilo 110 000 vojakov, avšak americké tajné služby zatiaľ s istotou nepotvrdili, že by ruský prezident Vladimir Putin urobil konečné rozhodnutie týkajúce sa prípadného útoku. Moskva popiera, že by plánovala inváziu na Ukrajinu.
12:38 Rusko v prípade konfliktu zrejme zastaví transport plynu cez Ukrajinu
Európa má čoraz väčšie obavy o dodávky energií z Ruska v prípade, že Moskva napadne Ukrajinu a zastaví vývoz zemného plynu ako odvetu za americké a európske sankcie.
To poukazuje na riziko závislosti Európy na ruských dodávkach, ktoré sa podieľajú zhruba tretinou na jej spotrebe plynu. A zároveň, úroveň zásob komodity na kontinente je už teraz nízka. A hoci USA sľúbili, že pomôžu zvýšením vývozu skvapalneného zemného plynu (LNG), ich produkčné kapacity sú obmedzené.
Európe tak hrozí možná kríza, keďže spotreba plynu je počas zimy vysoká, pričom Rusko jej dodáva menej suroviny ako po iné roky a výroba obnoviteľnej energie je zatiaľ nedostatočná. Ceny energií tak vyleteli strmo nahor, čo už pocítili domácnosti aj podniky.
Otázkou tak je, čo sa stane s dodávkami plynu do Európy, ak napätie medzi Ruskom a Ukrajinou prerastie do vojny a Západ uvalí na Moskvu sankcie. Preruší Rusko transport plynu? pýta sa agentúra AP.
Podľa viacerých expertov je úplné zastavenie dodávok nepravdepodobné, pretože by to bolo vzájomne deštruktívne.
Ruskí predstavitelia nenaznačili, že by v prípade nových sankcií zvážili zastavenie dodávok. Moskva je závislá od exportu energií, a hoci práve podpísala dohodu o plyne s Čínou, Európa je kľúčovým zdrojom jej príjmov. Európa je zase závislá od Ruska, takže akékoľvek západné sankcie pravdepodobne nebudú cieliť priamo na dodávky energií z Ruska.
Experti sa domnievajú, že Rusko zrejme zadrží transport plynu cez Ukrajinu. Rusko v minulom roku dodalo do Európy 175 miliárd metrov kubických (m3) plynu, z toho takmer štvrtinu cez ukrajinské potrubia. V prevádzke by tak zostali plynovody vedúce cez Baltické more a cez Poľsko.
"Myslím si, že v prípade čo i len menej závažného ruského útoku na Ukrajinu, Rusi takmer určite prerušia tranzit plynu cez Ukrajinu," povedal bývalý americký diplomat Dan Fried, ktorý je koordinátorom pre sankcie na ministerstve zahraničných vecí.
Rusko by potom mohlo ponúknuť ako náhradu dodávky plynu cez nový plynovod Nord Stream 2, ak Nemecko schváli jeho prevádzku.
Prerušenie dodávok plynu cez iné, ako ukrajinské plynovody je menej pravdepodobné: "Ak by zašli príliš ďaleko, roztržka s Európu by už bola nenapraviteľná a nadbytočnú ropu a plyn budú musieť niekde predať," skonštatoval Fried.
Kľúčoví producenti LNG plynu v USA už vyvážajú rekordné množstvá do celého sveta a Európe by tak mohli pomôcť len trocha.
"Hovoríme o malom zvýšení objemu exportu z USA, zatiaľ čo diera v dodávkach, ktorú by Európa potrebovala vyplniť, ak by ich Rusko zastavilo, alebo keby Európa odrezala Rusko, by bola oveľa väčšia," povedal Ross Wyeno, hlavný analytik pre LNG v S&P.
Americká administratíva hovorila s producentmi plynu na celom svete o tom, či môžu zvýšiť výrobu prepravu do Európy. Pracuje tiež na identifikácii dodávok zemného plynu zo severnej Afriky, Blízkeho východu, Ázie a USA.
Za ostatný mesiac smerovali dve tretiny amerického exportu LNG do Európy. Niektoré lode naplnené LNG, ktoré mierili do Ázie, sa otočili do Európy, pretože tamojší kupci ponúkli vyššie ceny, uviedla S&P.
Ale aktuálne nie je na celom svete dosť skvapalneného plynu na vyriešenie prípadného úplného prerušenia ruských dodávok do Európy. A produkciu nemožno zvýšiť cez noc. Vybudovanie exportných terminálov stojí miliardy dolárov a tie súčasné v USA fungujú na maximum.
Ak by Rusko prestalo posielať len plyn, ktorý prechádza cez Ukrajinu, na nahradenie týchto dodávok by bolo potrebných približne 1,27 tzv. nákladovej lodnej kapacity LNG denne. Rusko by tiež mohlo presmerovať časť dodávok cez iné plynovody, čím by sa znížila potreba dodatočného LNG na približne polovicu, odhaduje Luke Cottell, senior analytik LNG v S&P.
Rusko už pritom dodáva Európe menej plynu. Moskva si síce plní svoje dlhodobé kontrakty na dodávky plynu do Európy, ale predáva menej na spotovom trhu a neplní zásobníky, ktoré vlastní v Európe, vysvetľujú odborníci. To prispelo k zdraženiu zemného plynu. V decembri 2021 sa jeho ceny v Európe vyšplhali až na 166 eur za megawatthodinu, čo bolo viac ako osemnásobok ich úrovne na začiatku roka 2021. Ceny už klesli pod 80 eur za kilowatthodinu, keďže prichádza viac LNG.
Spotrebitelia však pociťujú krízu vo vyšších účtoch za elektrinu a plyn. Európske vlády preto zavádzajú dotácie a daňové úľavy, aby zmiernili finančný tlak na domácnosti.
A zároveň, keď USA zvýšili vývoz LNG, zvýšili sa aj domáce ceny zemného plynu. V poslednom januárovom týždni stúpli o viac ako 30 percent, aj keď mala na to vplyv najmä blížiaca sa zimná búrka. Ale ak bude vláda tlačiť na zvýšenie vývozu LNG z USA, domáce ceny pravdepodobne opäť stúpnu.
Desať demokratických senátorov na čele s Jackom Reedom z Rhode Islandu a Angusom Kingom z Maine nedávno vyzvalo ministerstvo energetiky, aby preskúmalo vplyv vyššieho exportu na domáce ceny a pozastavilo schvaľovanie navrhovaných terminálov. Vyhlásili, že aj keď chápu "geopolitické faktory, administratíva musí zvážiť aj potenciálne zvýšenie nákladov pre americké rodiny".
TASR o tom informuje na základe správ AP.
SOBOTA
22:28 Moskva žiada USA o komentár k omylom vydanému titulku o vpáde Ruska na Ukrajinu
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v sobotu kritizovala rezort diplomacie USA za mlčanie v kauze agentúry Bloomberg, ktorá v sobotu na svojom webe zverejnila a neskôr bez vysvetlenia stiahla titulok o vpáde Ruska na Ukrajinu.
Zacharovová na svojom konte na sociálnej sieti Telegram naliehala na ministerstvo zahraničných vecí USA, aby zverejnilo správu o všetkých "fejkoch Bloombergu", "keď už" nedávno komentovalo kauzu ruskej spravodajskej spoločnosti RT, aj keď pre svoje obvinenia nemalo dôkazy.
"O Bloombergu je faktov viac ako dosť, ale štátny departement mlčí," upozornila Zacharovová, ktorá súčasne kritizovala to, že Washington finančne podporuje aj nemecký kanál Deutsche Welle financovaný i z nemeckého štátneho rozpočtu.
"Toto hovorí samé za seba - stroj NATO na propagandu ide na plný plyn," deklarovala Zacharovová.
Agentúra TASS pripomenula, že Bloomberg v sobotu na svojej webovej stránke zverejnil titulok "Rusko napadlo Ukrajinu".
Príspevok na webe "visel" viac ako 20 minút, kým ho odstránili a kým agentúra uznala chybu a ospravedlnila sa. Vysvetlila, že sa pripravovali "titulky pre rôzne scenáre" a zmienka o údajnej ruskej agresii sa dostala na verejnosť omylom.
Tento lapsus vyvolal v Rusku veľkú nevôľu a ostré reakcie. Mnohí politici zdôraznili, že takáto publikácia mohla mať veľmi tragické dôsledky.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov síce uviedol, že "sotva mohlo ísť o provokáciu", zároveň však poukázal na to, že tento incident "ukazuje, aké nebezpečné je napätie podnecované Západom".
OSN v súvislosti s prípadom vyzvala zainteresované strany, aby sa vyhli akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli viesť k eskalácii situácie súvisiacej s Ukrajinou, uviedol pre TASS zástupca hovorcu generálneho tajomníka OSN Farhan Haq.
19:05 V uliciach Charkiva sa konal pochod za jednotu Ukrajiny
Za účasti asi 5 000 ľudí sa v sobotu v Charkive, ležiacom na severovýchode Ukrajiny pri hranici s Ruskom, konal pochod za jednotu Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Ukrinform s tým, že pochod ulicami mesta sa zaobišiel bez incidentov.
Jeho účastníci mali v rukách transparenty s heslami na podporu jednoty Ukrajiny a jej vedenia, na podporu vlastenectva, ale s nápisom "Stop ruskej agresii".
Na poriadok a bezpečnosť v meste počas konania pochodu dozerali policajti, kynológovia so psami i dobrovoľníci.
Spoluorganizátor podujatia Konsťantyn Nemičov v rozhovore s novinármi uviedol, že išlo "o pokojné zhromaždenie bez politických výziev". Kritizoval, že charkivská radnica sa ho pokúsila zakázať s odvolaním sa na epidémiu choroby COVID-19 a riziko pravdepodobných provokácií. Nemičov ocenil, že súd napokon tento pochod povolil, pretože "ide o realizáciu práva ľudí na prejavenie svojho názoru".
K špecifickej role Charkiva sa koncom januára v rozhovore pre The Washington Post vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keď nevylúčil ruskú okupáciu Charkiva v hroziacom konflikte.
18:20 Weimarský trojuholník zasadne v utorok v Berlíne, témou bude bezpečnosť v Európe
Stretnutie lídrov Francúzska, Nemecka, a Poľska v rámci formátu tzv. Weimarského trojuholníka sa uskutoční budúci utorok 8. februára v Berlíne. Témou ich rokovaní bude bezpečnosť v strednej a východnej Európe. Pre agentúru PAP to v sobotu povedal šéf poľskej prezidentskej kancelárie Pawel Szrot.
"Prezident Andrzej Duda sa nasledujúci utorok stretne s (francúzskym) prezidentom (Emmanuelom) Macronom a (nemeckým) kancelárom (Olafom) Scholzom vo formáte Weimarského trojuholníka," uviedol Szrot.
Pre agentúru Reuters Szrot predtým uviedol, že táto schôdzka je "súčasťou diplomatického úsilia na zmiernenie napätia po tom, čo Rusko neďaleko Ukrajiny zhromaždilo približne 100 000 vojakov".
18:05 Zelenskyj: Vyvíjame diplomatické úsilie na obnovenie mieru
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu s predsedom Európskej rady Charlom Michelom telefonicky diskutoval o situácii okolo Ukrajiny a spôsoboch jej deeskalácie v rámci existujúcich formátov na rokovania. Informovala o tom agentúra Ukrinform s odvolaním sa na oznámenie na Zelenského konte na sociálnej sieti Twitter.
"Vyvíjame diplomatické úsilie na obnovenie mieru. Pokračujeme v interakcii takmer vo všetkých oblastiach. Som vďačný Európskej únii za pokračujúcu podporu Ukrajiny," dodal Zelenskyj.
O situácii na ukrajinskej hranici hovorili v sobotu aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý má na 7. februára naplánovanú návštevu Ruska a o deň neskor zavíta do Kyjeva.
Stoltenberg v sobotu vo svojom tvíte napísal, že počas rozhovoru ocenil Macronovo nasadenie pre prístup, ktorý NATO zvolilo voči Rusko a ktorý je založený na dialógu a odstrašovaní. "Jednota NATO je v tejto kritickej chvíli kľúčová," uviedol generálny tajomník NATO.
Podľa Elyzejského paláca Macron počas rozhovoru zdôraznil potrebu "pokračovať v úsilí o zníženie napätia v regióne prostredníctvom dialógu". Poukázal tiež na dôležitosť dodržiavania "základných princípov európskej bezpečnosti a suverenity štátov".
Rozhovor so Stoltenbergom v sobotu absolvovala aj britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Spoločne konštatovali jednotu členov NATO a varovali pred "obrovskou cenou", ktorú bude musieť Rusko zaplatiť v prípade, že podnikne inváziu na Ukrajinu.
13:30 V Poľsku pristáli americkí vojaci, ktorí posilnia východné krídlo NATO
Do Poľska prileteli v sobotu americkí vojaci, ktorí v čase rastúceho napätia pri ukrajinsko-ruských hraniciach posilnia východné krídlo Severoatlantickej aliancie (NATO). TASR o tom informovala na základe správy agentúry PAP.
Neďaleko obce Jasionka na juhovýchode Poľska pristálo osem lietadiel s vojakmi, vojenskou výbavou a príslušenstvom. Poľské ministerstvo obrany očakáva, že do krajiny priletí celkovo 1 700 príslušníkov ozbrojených síl z 82. výsadkovej divízie zo základne Fort Bragg v Severnej Karolíne, vysvetľuje PAP.
Zo strany USA ide o reakciu na kroky Ruska, ktoré pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestnilo desaťtisíce svojich vojakov a od Západu žiada splnenie bezpečnostných záruk, píše PAP s tým, že v Poľsku sa momentálne nachádza zhruba 4 500 amerických vojakov.
12:05 Korčok navštívi Ukrajinu, vycestuje na Donbas i do Kyjeva
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS) vycestuje začiatkom týždňa (7. – 8. februára) na Ukrajinu. Spolu s rezortnými partnermi zo Slavkovského formátu – českým ministrom Janom Lipavským a rakúskym ministrom Alexandrom Schallenbergom – sa má oboznámiť s aktuálnou situáciou v krajine aj v súvislosti s pretrvávajúcim napätím pozdĺž ukrajinskej hranice. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Ministri navštívia 7. februára kontaktnú líniu na Donbase, kde budú informovaní o situácii v zóne konfliktu, ktorý sa nedarí vyriešiť od roku 2014. Stretnutia s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny v Kyjeve 8. februára poskytnú podľa MZVEZ SR priestor na oboznámenie sa s ich hodnotením aktuálneho vývoja.
"Vyjadrujeme nádej a očakávanie, že súčasné napätie sa podarí znížiť diplomatickými rokovaniami. Slovensko v tejto súvislosti víta oživenie Normandského formátu a pevne verí, že rokovania sa v najbližšej dobe uskutočnia na adekvátnej politickej úrovni a prinesú potrebné konkrétne výsledky," uviedlo ministerstvo. Dodalo, že SR plne podporuje politickú nezávislosť Ukrajiny a jej územnú celistvosť v medzinárodne uznaných hraniciach.
9:24 Američania sa nádejajú, že po stretnutí Si Ťin-pchinga s Putinom sa zmierni postoj Ruska k Ukrajine
Spojené štáty si myslia, že čínsky vodca Si Ťin-pching mal na svojom nedávnom stretnutí v Pekingu presvedčiť svojho ruského kolegu Vladimira Putina, aby deeskaloval situáciu okolo Ukrajiny. Tento názor novinárom vyjadril v piatok námestník ministra zahraničných vecí pre záležitosti východnej Ázie a Tichomoria Daniel Kritenbrink. Informovala o tom agentúra TASS.
"Myslím si, že je fér povedať, že stretnutie medzi prezidentom Putinom, prezidentom Si Ťin-pchingom a spoločné vyhlásenie Ruska a Číny odzrkadľujú prístup, ktorý obe krajiny už nejaký čas zastávajú, konkrétne priblížiť sa k sebe. Myslím si, že je však dôležité poznamenať, že stretnutie prichádza v čase, keď Rusko priamo ohrozuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny,“ povedal počas špeciálneho telefonického brífingu venovanom nadchádzajúcej návšteve amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena v tichomorskej oblasti.
"Stretnutie malo Číne poskytnúť príležitosť povzbudiť Rusko, aby pokračovalo v diplomacii a deeskalácii na Ukrajine. To je to, čo svet očakáva od zodpovedných mocností," povedal. „Ak Rusko ďalej napadne Ukrajinu a Čína sa bude pozerať iným smerom, naznačuje to, že Čína je ochotná tolerovať alebo mlčky podporovať ruské snahy nútiť Ukrajinu k poslušnosti,“ uviedol americký predstaviteľ. „Zameriavame sa na spoluprácu so spojencami a partnermi vrátane oblasti Indo-Pacifiku, aby sme rozhodne reagovali, ak Rusko napadne Ukrajinu,“ dodal.
PIATOK
21:21 Ukrajinskí vojaci cvičili so strelami z USA, dodávky vojenskej pomoci pokračujú
Ukrajinskí vojaci v piatok cvičili na vojenskej základni Javoriv na západe Ukrajiny a používali protitankové strely, raketomety a ďalší vojenský materiál, dodaný Spojenými štátmi v rámci bezpečnostného balíka za 200 miliónov dolárov. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Vojaci, niektorí v bielom maskovacom oblečení, odpaľovali rakety alebo len stáli a pozorovali akciu, popritom vojenské vozidlá jazdili cez zasneženú krajinu.
Ukrajina dostala od USA plné lietadlá vojenskej pomoci, pretože sa pripravuje na prípadný útok. Rusko totiž v posledných týždňoch zhromaždilo pri ukrajinských hraniciach desaťtisíce vojakov. Moskva popiera, že plánuje vpád na Ukrajinu.
"Tieto zbrane pomôžu zastaviť vojenské vozidlá, poškodia ich a v mestskom prostredí umožnia zničiť budovy, kde sa skrýva nepriateľ," vysvetlil hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády Andrij Besťuk.
"Ak chceš mier, priprav sa na vojnu," povedal jeden vojak, ktorý mal zakrytú tvár a svoje meno neuviedol.
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v piatok večer oznámil, že prílet nasledujúceho lietadla s americkými zbraňami očakávajú už čoskoro.
19:00 Pobaltské štáty majú obavy z rozmiestňovania ruských vojsk v Bielorusku
Nedávne rozmiestnenie ruských jednotiek v Bielorusku vyvoláva "veľké znepokojenie" u susedných pobaltských štátov. Povedala to v piatok litovská premiérka Ingrida Šimonytéová po stretnutí s predsedami vlády Estónska a Lotyšska. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Nasadenie ruských jednotiek v Bielorusku na takzvané cvičenia nás veľmi znepokojuje. Musíme byť pripravení reagovať na úrovni Európskej únie. Musíme vyslať odkaz Rusku, že cena za ďalšiu agresiu by bola veľmi vysoká," povedala počas tlačovej konferencie Šimonytéová.
18:40 Do Nemecka prileteli prví americkí vojaci, ktorí posilnia východné krídlo NATO
Do Nemecka prileteli zo Spojených štátov prví americkí vojaci, ktorí v čase rastúceho napätia okolo Ukrajiny posilnia východné krídlo Severoatlantickej aliancie (NATO). V piatok to oznámilo velenie americkej armády v Európe (US EUCOM). TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Vojaci z 18. výsadkového zboru dnes prišli do Wiesbadenu," uviedol hovorca US EUCOM vo vyhlásení s tým, že americké sily zriadia v Nemecku veliteľstvo na podporu zhruba 1 700 výsadkárov, ktorí budú nasadení v Poľsku.
"Toto sú prví z vojakov, ktorí prídu do Európy po oznámení Pentagónu o presune ďalších síl zo Spojených štátov do Európy na podporu našich spojencov v rámci NATO," píše sa ďalej vo vyhlásení.
18:35 Prezidentka: SR je pripravená podporiť Ukrajinu aj jej prakticky pomôcť
Slovensko je pripravené podporiť Ukrajinu nielen na politickej a diplomatickej úrovni, ale aj v podobe praktickej spolupráce reagujúcej na ďalší vývoj krízy. Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o tom v piatkovom telefonickom rozhovore uistila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Hlavy štátov hovorili aj o konkrétnych formách pomoci, najmä v oblasti energetiky.
"Veľmi dobre si uvedomujem, že v napätí a neistote z najbližšej budúcnosti sa ľuďom na Ukrajine žije ťažko. Naša podpora je však pre nich dôležitý signál, že v tejto pohnutej situácii nie sú sami," napísala Čaputová na sociálnej sieti. Prezident Ukrajiny zároveň vyjadril vďaku za podporu, ktorej sa krajine v týchto dňoch dostáva. Verejné vyjadrenie podpory Ukrajine od partnerov vrátane Slovenska podľa neho pomáha znižovať napätie v ich spoločnosti.
Prezidentka opätovne zdôraznila, že Slovensko, podobne ako zvyšok EÚ a Severoatlantickej aliancie, rešpektuje právo každého štátu slobodne si vybrať svoju budúcnosť a svoje smerovanie. "Táto jednota postojov – nás, západných partnerov Ukrajiny – spolu so skutočnosťou, že odmietame rokovať o Ukrajine bez jej účasti, je pre nášho najväčšieho suseda v týchto časoch životne dôležitá," podotkla Čaputová.
17:30 Johnson a Scholz telefonovali o Ukrajine, chcú vyslať jasný signál Rusku
Západní spojenci musia vyslať Rusku "jasné a konzistentné" posolstvo o dôsledkoch prípadnej invázie na Ukrajinu. Počas piatkového telefonátu sa na tom zhodli britský premiér Boris Johnson a nemecký kancelár Olaf Scholz. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Predseda vlády (Johnson) a kancelár Scholz zdôraznili, že je potrebné, aby spojenci odovzdali Rusku jasný a konzistentný odkaz o dôsledkoch ďalšej ruskej invázie na Ukrajinu," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré zverejnil úrad britského premiéra.
Kancelária sídliaca na londýnskej ulici Downing street 10 v texte ďalej uviedla, že obaja lídri sa zhodli aj na dôležitosti dialógu s Ruskom a dohodli sa, že sa budú snažiť využiť všetky dostupné diplomatické prostriedky na ukončenie súčasného napätia. V opačnom prípade sú v hre sankcie.
16:40 Do Poľska už prúdi americké armádne vybavenie
Do Poľska už začalo prúdiť americké vojenské vybavenie. Uviedol to v piatok tamojší minister obrany Mariusz Blaszczak, ktorý spresnil, že ide o súčasť príprav na príchod zhruba 1 700 amerických vojakov z 82. výsadkovej divízie. Informovali o tom agentúry PAP a Reuters.
"Toto je jasný signál spojeneckej solidarity," napísal Blaszczak na sociálnej sieti Twitter a zverejnil fotografie vojakov, ktorí vykladajú vybavenie z amerického transportného lietadla typu C-130 Hercules.
Súkromná spravodajská televízia TVN24 zachytila vykladanie dvoch amerických lietadiel na letisku Rzeszów-Jesionka. Vysielateľ uviedol, že doteraz v krajine pristálo už šesť amerických transportných lietadiel.
Podľa Reuters zatiaľ nie je jasné, kedy presne americkí vojaci prídu a kde budú sídliť. Operačné stredisko poľského ministerstva obrany odkázalo agentúru na americkú armádu, ktorá na žiadosť o poskytnutie dodatočných informácií nereagovala. Americká armáda už má v Poľsku asi 4 500 vojakov. Väčšinou sú rozmiestnení na západe krajiny.
16:24 Poľsko pošle zbrane na Ukrajinu v najbližších dňoch
Poľsko pošle prvú dodávku obranných zbraní Ukrajine už nasledujúci týždeň, pretože silnejú obavy z útoku Ruska na bývalú sovietsku republiku, vyhlásil v piatok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Informácie priniesla tlačová agentúra PAP.
"Posielame na Ukrajinu zbrane na obranu, desaťtisíce delostreleckých nábojov... mínometov a granátometov, takže naši ukrajinskí susedia sa môžu brániť sami," povedal Morawiecki.
Doplnil, že počas svojej nedávnej návštevy Kyjeva jasne videl vôľu a odhodlanie Ukrajiny brániť sa vlastnými silami, ale takisto zaznamenal, že "niekedy chýba výzbroj...", preto "musí byť na našej strane rýchlosť a efektivita".
"Vidíme ten silnejúci tlak a agresiu Ruska a sme si vedomí, že tí, čo sa chcú brániť sami, musia mať na svoju obranu prostriedky," dodal poľský premiér.
Videoplatforma YouTube zablokovala v piatok niekoľko kanálov prepojených s ukrajinskými separatistami. Urobia tak práve v období, keď prudko stúplo napätie medzi Moskvou a Západom, ktorý sa obáva ruského vpádu do bývalej sovietskej republiky. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Separatistické oblasti na východe Ukrajiny hraničiace s Ruskom vedú ozbrojený konflikt s ukrajinskou armádou odvtedy, čo Rusko v roku 2014 obsadilo ukrajinský Krymský polostrov.
Nedostupných na webe YouTube je niekoľko kanálov vedených separatistickými úradmi v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR) a Doneckej ľudovej republike (DĽR).
LĽR na svojej oficiálnej spravodajskej webovej stránke uviedla, že jej kanály boli zablokované "bez vysvetlenia".
Kanál Luhanského informačného strediska bol v piatok neprístupný a odkazová služba oznamovala, že "bol zastavený za porušovanie smerníc platných pre užívateľov YouTubu".
Rovnaký odkaz malo aj niekoľko ďalších separatistických kanálov vrátane tých, čo patria ministerstvu informácií a "ľudovým milíciám" v meste Doneck, bašte týchto proruských separatistov v DĽR.
Spoločnosť YouTube sídliaca v kalifornskom Silicon Valley sa zatiaľ k situácii nevyjadrila.
12:55 Von der Leyenová: Vpád Ruska na Ukrajinu by viedol k robustným sankciám
Európska únia pripravila "robustný a komplexný" balík sankcií pre prípad, ak dôjde k novej agresii Ruska voči Ukrajine. Uviedla to predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, informuje spravodajca TASR v Bruseli na základe správ agentúry Reuters a týždenníka Politico.
Šéfka EK v rozhovore pre denníky Handelsblatt a Les Echos zverejnenom v piatok uviedla, že medzi možné finančné a ekonomické sankcie voči Moskve patrí obmedzenie prístupu ruských podnikov k zahraničnému kapitálu a prísna kontrola vývozu tovarov, najmä technického charakteru. Išlo by napríklad o high-tech komponenty, ktoré Rusko nemôže jednoducho nahradiť, najmä v oblasti umelej inteligencie a moderných zbraňových systémov, kvantových počítačov, laserov a vesmírnej technológie.
Sankčný balík by sa týkal aj kontroverzného plynovodu Nord Stream 2, ktorý spája Rusko s Nemeckom. Spustenie tohto plynovodu do prevádzky závisí od krokov Ruska.
"Samozrejme, že osoby blízke (ruskému prezidentovi) Vladimirovi Putinovi a oligarchovia môžu byť výrazne ovplyvnené," uviedla Von der Leyenová.
12:33 Rusko a Čína kritizovali vplyv USA vo svete a zaviazali sa k užšej spolupráci
Rusko a Čína v spoločnom vyhlásení vyzvali Severoatlantickú alianciu (NATO), aby sa ďalej nerozširovala, kritizovali "nepriaznivý" vplyv USA v ázijsko-tichomorskej oblasti a avizovali užšiu spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky. TASR o tom v piatok informovala na základe správ agentúr AFP a TASS.
Peking a Moskva vydali toto rozsiahle spoločné vyhlásenie počas samitu ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom v Pekingu pri príležitosti otvorenia zimných olympijských hier.
Vlády oboch krajín vyjadrili znepokojenie ohľadom trojstranného bezpečnostného paktu AUKUS medzi Austráliou, USA a Britániou, rozširovania NATO a vplyvu USA v ázijsko-tichomorskej oblasti, pričom Rusko podporilo politiku jednotnej Číny a odmietlo nezávislosť Taiwanu.
Obe krajiny kritizovali rastúci vplyv Západu v ich okolí a zaviazali sa prehĺbiť vzájomnú spoluprácu s cieľom "udržať rovnováhu síl" vo svete. Alianciu vyzvali, aby ku geopolitickým otázkam nepristupovala "s mentalitou studenej vojny."
Peking a Moskva však vyslovili podporu summitom G20, ktoré sú podľa nich "dôležitým fórom pre medzinárodnú hospodársku spoluprácu a protikrízové opatrenia."
Ruský energetický koncern Gazprom podpísal medzičasom zmluvu s čínskou štátnou ropnou spoločnosťou China National Petroleum Corporation (CNPC) o dodávke desiatich miliárd kubických metrov zemného plynu z ruského Ďalekého východu do Číny, informovala v piatok agentúra TASS.
Po tom, ako Rusko zhromaždilo v blízkosti hraníc Ukrajiny desaťtisíce vojakov, začali narastať obavy medzinárodného spoločenstva z toho, že Moskva sa chystá napadnúť svojho suseda.
Rusko tieto tvrdenia poprelo, žiada však od USA a NATO bezpečnostné záruky, v rámci ktorých požaduje aj to, aby sa Ukrajina nestala súčasťou NATO.
Čína často vystupuje proti "vonkajšiemu zasahovaniu" do riadenia iných krajín. Avšak v prípade Ruska, ktoré je jeho blízkym strategickým spojencom, sa vyjadruje umiernene, analyzuje AFP.
Putin je najprominentnejším hosťom zimných olympijských hier v Pekingu. USA, Británia, Austrália a ďalšie krajiny oznámili diplomatický bojkot olympiády. Čína sa stala terčom narastajúcej kritiky zahraničia v súvislosti s prenasledovaním Ujgurov a svojím konaním v Hongkongu.
11:50 Nemecký kancelár Scholz sa stretne s Putinom 15. februára
Nemecký kancelár Olaf Scholz navštívi 15. februára Rusko, aby sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Oznámil to v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR na základe správ svetových agentúr.
Agentúry TASS a AFP citujú Peskovove slová, že Putin a Scholz budú rokovať o "podstatných bilaterálnych otázkach".
Agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľa nemeckej vlády spresňuje, že predmetom rozhovorov má byť napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale tiež otázky týkajúce sa Číny.
Nemecko a Spojené štáty v súčasnosti konzultujú vypracovanie prípadných sankcií proti Rusku v prípade jeho vojenského útoku na susednú Ukrajinu.
Scholz sa má v pondelok stretnúť vo Washingtone s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Nemecký denník Süddeutsche Zeitung napísal ešte vo štvrtok, že Scholz by mal vycestovať 14. februára do Kyjeva a na ďalší deň do Moskvy. Informáciu o plánovanej návšteve Ukrajiny v piatok potvrdil Scholzov hovorca Wolfgang Büchner.
Olaf Scholz. Foto: TASR/DPA
09:41 Macron sa budúci týždeň stretne s Putinom aj Zelenským
Francúzsky prezident Emmanuel Macron navštívi budúci pondelok Rusko, kde sa stretne so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Z Moskvy odcestuje do Kyjeva, kde má v utorok na pláne rokovania so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Cieľom jeho cesty je snaha o deeskaláciu konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvolala na piatkové vyhlásenie Elyzejského paláca.
Prezidenti Francúzska a Ruska telefonicky hovorili vo štvrtok, pričom išlo už o tretí telefonát v priebehu týždňa. Témou ich rozhovorov boli otázky spojené s rokovaniami medzi Moskvou, Washingtonom a Severoatlantickou alianciou (NATO), ako aj bezpečnostné záruky, ktoré žiada Moskva v súvislosti s napätím okolo Ukrajiny. Macron opakovane telefonoval aj so Zelenským a s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Počas uplynulých rokov Macron opakovane zdôrazňoval, že Európa si musí ponechať otvorené komunikačné kanály s Ruskom a uprednostňovať dialóg pred priamou konfrontáciou.
03:47 Slovensko a Spojené štáty podpísali dohodu o obrannej spolupráci
Slovenská republika a Spojené štáty vo štvrtok večer (v noci na piatok SEČ) v americkom Washingtone podpísali dohodu o obrannej spolupráci (DCA). Signatárom za Slovensko bol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), za USA šéf diplomacie Antony Blinken. Zmluvu musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou SR.
"Bilaterálna spolupráca medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými je dlhodobo na vynikajúcej úrovni. Spolupráca v oblasti obrany s USA významne prispela k úspešnej transformácii a modernizácii Ozbrojených síl SR, špeciálne vzdušných síl a síl pre špeciálne operácie. Dnes dávame tejto spolupráci primeraný právny základ. Ide o vyjadrenie nášho spoločného záväzku, ako spojencov v rámci NATO, voči transatlantickej bezpečnosti," uviedol po podpisovej ceremónii Naď. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Zdôraznil tiež, že USA sú pre Slovensko strategickým spojencom nielen z obdobia modernizácie OS SR, ale už z čias formovania nezávislého Československa, či integrácie našej krajiny do NATO.
Pri podpise dohody bol aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. "Posilnenie obrannej spolupráce s hlavným garantom našej bezpečnosti, obzvlášť v čase prehlbujúcich sa neistôt a geopolitických pnutí, je pre Slovenskú republiku prirodzeným krokom. Navyše si treba uvedomiť, že tak robíme ako posledná krajina na východnej hranici EÚ a NATO," uviedol.
Prínos dohody pre obe krajiny vyzdvihol na podpisovej ceremónii aj Blinken. Zároveň sa ohradil voči dezinformáciám okolo dohody s tým, že dokument je založený na vzájomnej spolupráci a rešpekte a reprezentuje záujmy oboch vlád.
"Táto dohoda uľahčuje našim ozbrojeným silám koordináciu spoločného obranného úsilia, ako je vykonávanie spoločných vojenských cvičení. Vytvorí pravidelnejšie konzultácie medzi našimi krajinami o hrozbách pre našich občanov, medzinárodný mier a bezpečnosť," povedal.
Jaroslav Naď a Antony Blinken si podávajú ruky počas podpisu obrannej zmluvy medzi USA a Slovenskom vo Washingtone. Foto: TASR/AP
Dohoda by mala umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná, alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.
Predstavitelia vlády deklarovali, že dohoda neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR. Opozícia zmluvu kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová uzavretie dohody podporuje. V snahe zmierniť obavy časti verejnosti doložila k splnomocneniu na podpis interpretačné vyhlásenie. Obsahuje výklad častí zmluvy vyvolávajúcich najviac otáznikov. Vlastnú interpretačnú doložku má aj americká strana, podľa prezidentky je obsahovo v súlade so slovenskou.
Ako informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, rokovanie vo Washingtone bolo venované nielen obrannej spolupráci, ale aj aktuálnym otázkam vývoja vo východnej časti Európy a pokračujúcemu dialógu s Ruskom ohľadom bezpečnosti v Európe. Obe strany vyzdvihli intenzívne konzultácie americkej administratívy s európskymi partnermi a spojencami vo vzťahu k diplomatickému úsiliu a nachádzaniu politických riešení aktuálnych bezpečnostných výziev.
03:12 Fiala so Zemanom hovorili na stretnutí o Ukrajine
Český premiér Petr Fiala sa vo štvrtok stretol na zámku v Lánoch s prezidentom Milošom Zemanom. Diskutovali aj o situácii na Ukrajine. Informoval o tom spravodajský server Novinky.cz.
"Pán prezident zastáva názor, že je potrebné zachovať zdržanlivosť, že ide zatiaľ o konflikt slovný v tej rétorickej rovine a verí v mierové riešenie situácie," povedal Fiala po stretnutí k názoru českej hlavy štátu k napätiu medzi Ukrajinou a Ruskom.
Zeman sa doteraz k tejto situácii nevyjadril, aj keď vláda opakovane vyjadruje Ukrajine podporu a už jej schválila materiálnu pomoc v podobe delostreleckých granátov, pripomenuli Novinky.
ŠTVRTOK
23:00 Macron usiluje o zmierenie napätia, telefonoval s Putinom aj Zelenským
Ruský prezident Vladimir Putin a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron hovorili vo štvrtok počas telefonického rozhovoru o otázkach spojených s rokovaniami medzi Ruskom, Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou (NATO), ako aj o bezpečnostných zárukách, ktoré žiada Moskva v súvislosti s napätím okolo Ukrajiny. Kremeľ uviedol, že prezidenti si počas rozhovoru vymenili svoje názory na súčasnú situáciu.
"Pokračuje predmetný dialóg o situácii okolo Ukrajiny a otázkach týkajúcich sa ruskej iniciatívy na vytvorenie dlhodobých právnych bezpečnostných záruk," uviedol Kremeľ vo vyhlásení. Ruský prezident poukázal na provokačné konanie a vyhlásenia ukrajinskej vlády, ktoré sú podľa neho v rozpore s minskými dohodami. Macron s Putinom spolu za uplynulý týždeň telefonovali už tretíkrát.
S Macronom dnes telefonoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. S Emmanuelom Macronom sa dohodli na väčšom presadzovaní mierového procesu vo vyostrujúcom sa konflikte Ukrajiny s Ruskom. Zelenskyj o tom informoval na Twitteri.
22:00 Pentagon: Domnievame sa, že Rusko vytvorí veľmi živé propagandistické video a zaútočí na Ukrajinu
Rusko má v pláne vymyslieť si zámienku pre napadnutie Ukrajiny, tvrdia to predstavitelia amerických tajných služieb. Pravdepodobne pôjde o video zachytávajúce zinscenovaný útok. Vo štvrtok to uviedli vysokopostavení predstavitelia Bieleho domu, informovali o tom viaceré svetové agentúry.
"Máme informáciu, že Rusko si zrejme bude chcieť vymyslieť zámienku na napadnutie... Domnievame sa, že Rusko vytvorí veľmi živé propagandistické video, ktoré môže zahŕňať telá a hercov, ktorí budú vykreslení ako trúchliaci, a obrazy zničenej oblasti," uviedol hovorca amerického Pentagónu John Kirby.
Podľa Washingtonu by Rusko takto mohlo zinscenovať útok ukrajinskej armády alebo tajnej služby "na ruské zvrchované územie alebo na ruskojazyčné obyvateľstvo".
"S istotou nevieme, či toto je cesta, ktorú si (Rusko) vyberie, vieme však, že je to možnosť, o ktorej sa uvažuje," uviedol pre médiá Jonathan Finer - zástupca poradcu pre národnú bezpečnosť. Washington tieto konkrétne obvinenia podľa nemenovaného amerického predstaviteľa zverejňuje preto, aby Rusko "odradil" od podobných plánov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však vo štvrtok uviedol, že americké tajné služby neinformujú o podobných plánoch Ruska prvýkrát, pričom tieto varovania sa v minulosti nenaplnili.
"Niečo podobné už zaznelo aj predtým, ale nič také sa nestalo," uviedol Peskov.
Napätie medzi Ruskom a Západom v súvislosti so situáciou na Ukrajine stúpa už niekoľko týždňov. Washington obviňuje Moskvu z toho, že pripravuje vojenskú inváziu na Ukrajinu. Rusko popiera tvrdenia, že plánuje inváziu, a naopak žiada od Západu bezpečnostné záruky.
19:55 Stretnutie čínskeho a ruského ministra zahraničných vecí
Čína a Rusko počas štvrtkového stretnutia ministrov zahraničných vecí oboch krajín skoordinovali svoje pozície týkajúce sa napätia okolo Ukrajiny. Čína vyjadrila "pochopenie a podporu" ruskej bezpečnostnej pozície s ohľadom na vzťahy Ruska so Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou (NATO), uvádza sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí, ktoré bolo publikovaná po stretnutí šéfa čínskej diplomacie Wanga I s jeho ruským náprotivkom Sergejov Larvovom v Pekingu.
Sergej Lavrov Wang I. Foto: TASR/AP
17:00 Kancelár Scholz sa stretne s Putinom aj Bidenom. Predtým bude hovoriť s Macronom a Dudom
Nemecký kancelár Olaf Scholz v najbližších dňoch postupne navštívi najvyšších predstaviteľov Spojených štátov, Ukrajiny a Ruska. Vo štvrtok o tom informovali viaceré nemecká médiá.
Scholz sa v pondelok 7. februára vo Washingtone stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Po návšteve Washingtonu zavíta do Kyjeva na rokovanie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, má k tomu dôjsť14. februára, hneď na to v utorok 15. februára bude nemecký kancelár v Moskve.
Ešte predtým sa v Berlíne uskutoční stretnutie hláv štátov Weimarského trojuholníka, na ktorom budú lídra Nemecka, Francúzska a Poľska rokovať o situácií na Ukrajine. Kancelár Olaf Scholz sa tam stretne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, aj poľským prezidentom Andrzejom Dudom.
16:30 Nemci a Rusi si robia napriek. V Berlíne vypli RT a Rusi zase zrušili Deutsche Wellev Rusku
Moskva vo štvrtok vydala zákaz vysielania pre nemeckú stanicu Deutsche Welle (DW). Ruské ministerstvo zahraničia nariadilo zatvorenie kancelárie v Moskve a odobratie akreditácií novinárom. Okrem toho "ukončí" satelitné a káblové vysielanie na ruskom území. Ide o reakciu Ruska na zákaz vysielania nemeckojazyčného kanálu ruskej stanice RT v Nemecku (RT DE).
Kremeľ vo štvrtok zákaz vysielania pre RT DE označil za porušenie slobody prejavu a ruský rezort diplomacie avizoval, že ešte vo štvrtok oznámi odvetné opatrenia, ktoré zavedie voči nemeckým novinárom a médiám pôsobiacim v Rusku, ako aj internetovým platformám, ktoré zastavili vysielanie kanála.
DW je nemecká verejnoprávna rozhlasová a televízna spoločnosť určená na vysielanie v zahraničí. Deutsche Welle je k dispozícii v 32 jazykoch. Satelitná televízia spoločnosti DW pozostáva z kanálov v nemčine, angličtine, španielčine a arabčine. DW je členom ARD, celonemeckého zväzku verejnoprávnych audiovizuálnych inštitúcií.
15:58 Stoltenberg: Rusko rozmiestnilo v Bielorusku najviac vojakov od studenej vojny
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg vyjadril vo štvrtok znepokojenie nad tým, že Rusko pokračuje v rozmiestňovaní svojich vojsk v okolí Ukrajiny, ako aj nad tým, že Rusko v Bielorusku rozmiestnilo najviac vojakov a vojenskej techniky za posledných 30 rokov. TASR prevzala správu od agentúry AP.
"Počas uplynulých dní sme videli výrazný presun ruských vojenských jednotiek do Bieloruska. Ide o najväčšie rozmiestnenie ruských vojsk v tejto krajine od studenej vojny," uviedol Stoltenberg.
Podľa šéfa NATO je pravdepodobné, že počet ruských vojakov rozmiestnených v Bielorusku sa vyšplhá na 30-tisíc, pričom sa ráta aj s podporou špeciálnych jednotiek, moderných stíhačiek, balistických striel krátkeho doletu typu Iskander či ruských systémov protivzdušnej obrany S-400.
"Ide teda o širokú škálu moderných vojenských spôsobilostí. To všetko bude spojené s každoročným ruským vojenským cvičením jadrových síl, ktoré sa má uskutočniť tento mesiac," uviedol Stoltenberg.
Generálny tajomník NATO zároveň vo štvrtok prijal stredajšie rozhodnutie amerického prezidenta Joea Bidena vyslať na základne do Poľska a Nemecka približne 2-tisíc amerických vojakov a ďalších tisíc premiestniť z Nemecka do Rumunska.
"Sme odhodlaní nájsť politické riešenie tejto krízy, ale musíme byť pripravení na najhoršie," uviedol Stoltenberg.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu sa vo štvrtok nachádza v Minsku, kde dohliada na prípravy rozsiahleho spoločného rusko-bieloruského vojenského cvičenia, ktoré sa uskutoční medzi 10. a 20. februárom.
Šojgu sa počas návštevy Bieloruska stretol aj s tamojším prezidentom Alexandrom Lukašenkom, podľa ktorého je cieľom týchto manévrov "posilniť hranice s Ukrajinou".
Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
12:27 Minsk obvinil Kyjev z narušenia hranice pomocou dronov. Ukrajina to popiera
Bieloruské ministerstvo obrany odovzdalo vo štvrtok vojenskému atašé ukrajinského veľvyslanectva protestnú nótu v súvislosti s incidentom, pri ktorom údajne došlo k narušeniu bieloruských hraníc bezpilotným zariadením vyslaným z Ukrajiny.
Ukrajina medzičasom poprela použitie bezpilotného lietadla v danom priestore a takéto obvinenie označila za "provokáciu". Podľa agentúry TASS to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.
Ako informovala agentúra TASS, bieloruské úrady podľa vlastných tvrdení zaznamenali posledný incident tohto druhu 24. januára, keď bieloruský vzdušný priestor narušilo bezpilotné lietadlo z Ukrajiny. Následne bolo jednotkami bieloruskej protivzdušnej obrany donútené pristáť.
Bieloruský rezort diplomacie tvrdí, že dron bol vypustený z územia Ukrajiny "s cieľom vykonávať nelegálne prieskumné aktivity nad vojenským cvičiskom Brescki".
Bieloruské ministerstvo obrany konštatovalo, že protestná nóta bola Ukrajine odovzdaná v súvislosti s množiacimi sa prípadmi narúšania štátnej hranice Bieloruskej republiky Ukrajinou - incident z 24. januára bol tretí od novembra roku 2021.
09:51 Ukrajine hrozí vysídlenie až dvoch miliónov ľudí, varuje nórska organizácia
Humanitárna organizácia Nórska rada pre utečencov (NRC) vo štvrtok varovala, že v prípade eskalácie konfliktu na východnej Ukrajine hrozí vysídlenie až dvom miliónom ľudí z okolia frontovej línie. Informovala o tom agentúra AFP.
Vyhlásenie NRC súvisí s obavami, že súčasné hromadenie ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach je prípravou na útok voči Ukrajine, čo však Kremeľ popiera.
Nórska organizácia varovala, že "až dvom miliónom ľudí, ktorí žijú v okruhu 20 kilometrov na oboch stranách kontaktnej línie, by hrozilo násilie a vysídlenie, ak by konflikt eskaloval".
"Životy a bezpečnosť miliónov ľudí na východnej Ukrajine visia na vlásku, zatiaľ čo čakáme na politický zlom pri riešení súčasnej patovej situácie," uviedol po návšteve tohto regiónu generálny tajomník NRC Jan Egeland.
"Nesmieme podceňovať ľudské utrpenie v prípade obnovenia konfliktu, čo by malo za následok zvýšenie civilných obetí, masívne vysídľovanie a prudký nárast humanitárnych potrieb," dodal.
NRC so sídlom v Osle uviedla, že vnútorne vysídlených je na Ukrajine už v súčasnosti vyše 850-tisíc osôb a tri milióny obyvateľov sú závislé od dodávok humanitárnej pomoci.
09:37 Biely dom: Nebudeme už hovoriť o bezprostredne blížiacej sa ruskej invázii
Uviedla to hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Podľa americkej administratívy totiž takéto vyjadrenia naznačovali, že USA vedia, kedy sa Rusko pre inváziu na Ukrajinu rozhodne.
Podľa niektorých amerických médií stoja za zmenou i nezhody s ukrajinskou stranou. Zatiaľ čo Američania hovorili, že Rusi môžu prekročiť ukrajinské hranice každým dňom, Kyjev odmietol bezprostrednú hrozbu vypuknutia vojny.
08:45 USA rozmiestňovaním ďalších vojakov prispievajú k eskalácii v Európe, uviedol Peskov
Rozmiestnením dodatočného kontingentu amerických vojakov a ich redislokáciou v Európe Spojené štáty prispievajú k zhoršovaniu napätia na európskom kontinente. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to povedal v noci na štvrtok v rozhovore pre televíziu CNN v reakcii na oznámenie Pentagónu, že vyšle do Európy ďalších vojakov.
Zo strany USA ide o reakciu na kroky Ruska, ktoré pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestnilo desaťtisíce svojich vojakov a od Západu žiada splnenie bezpečnostných záruk.
Peskov pre CNN uviedol, že nasadením ďalších vojakov "Spojené štáty de facto pokračujú v eskalácii napätia v Európe". Zdôraznil, že tieto kroky USA sú "najlepším dôkazom toho, že my, Rusko, máme zjavný dôvod na obavy".
Prezident USA Joe Biden v stredu oficiálne schválil vyslanie 3 000 amerických vojakov do Poľska, Nemecka a Rumunska. Americké ministerstvo obrany oznámilo, že táto misia sa uskutočňuje v rámci podpory krajín NATO vo východnej Európe.
Hovorca Pentagónu John Kirby spresnil, že zo Spojených štátov do Poľska a Nemecka bude presunutých asi 2 000 vojakov. Do Rumunska pôjde približne 1 000 vojakov doteraz dislokovaných v Nemecku.
Táto rotácia sa podľa Kirbyho odohrá v najbližších dňoch, ale jednotky na mieste určenia nezostanú nastálo. Zdôraznil tiež, že tieto sily nepôjdu na Ukrajinu, ktorá sa cíti byť ohrozená ruskými jednotkami rozmiestnenými v blízkosti svojich hraníc.
"Tieto (americké) jednotky nebudú bojovať na Ukrajine, ale budú zabezpečovať robustnú ochranu našich spojencov v rámci NATO," povedal Kirby s tým, že presun jednotiek odsúhlasilo Nemecko aj Poľsko. Dodal, že Spojené štáty sú v prípade potreby ochotné vyslať do Európy ďalšie jednotky.
02:31 Chorvátsky prezident Milanovič: Neexistuje stabilita Európy bez Ruska
Stabilita Európy, západnej Európy a Európskej únie neexistuje bez Ruska a je nutné dohodnúť sa ním, vyhlásil v utorok chorvátsky prezident Zoran Milanovič. Zároveň obvinil Západ z podnecovania vojny. Vyjadril však vieru v to, že vojna nevypukne. Citovala ho chorvátska tlačová agentúra HINA.
"Nechcem ani to, aby bol zabitý jediný Ukrajinec, jediný Rus. A už vôbec nie Chorváti," povedal Milanovič novinárom. "Neexistuje stabilita Európy, západnej Európy ani Európskej únie bez stability Ruska. Treba sa s Ruskom dohodnúť," zdôraznil Milanovič.
Milanovič sa vyjadril aj k postoju Británie voči Ukrajine. "Všetko, čo robí, je väčšinou motivované jeho politickou situáciou doma," povedal o britskom premiérovi Borisovi Johnsonovi.
V Británii pribúdajú výzvy, aby Johnson odstúpil, pričom dôvodom sú večierky v jeho sídle na Downing Street v Londýne počas prísneho pandemického lockdownu, pripomína HINA.
Milanovič obvinil Britániu zo "štvania" a povedal, že tlačenie Ukrajiny do konfrontácie s Ruskom je "nezodpovedné".
"Ukrajine neprinesie šťastie, ak bude počúvať Londýn. Ten ju tlačí do veľmi nebezpečného dobrodružstva a prezident (Volodymyr) Zelenskyj si to uvedomuje. To, čo v posledných niekoľkých dňoch počúvam z Kyjeva, je veľmi citlivé a zodpovedné voči vlastnému štátu," uviedol chorvátsky líder.
Milanoviča doma kritizovali, keď nedávno vyhlásil, že Ukrajina nepatrí do NATO, že je skorumpovaná a že chorvátskych vojakov tam nebudú zabíjať. Kyjev si po týchto výrokoch predvolal na konzultácie chorvátskeho veľvyslanca, pripomína HINA.
Milanovič sa v stredu obhajoval, že je priateľom Ukrajiny. Rozprával však aj o vážnych problémoch, ktoré Ukrajinu trápia, pretože nenapreduje k členstvu v EÚ a stagnuje, pričom sa podľa jeho slov stala rukojemníkom Londýna a Washingtonu.
Povedal tiež, že EÚ vysiela Ukrajine zmätočné odkazy. "Stáť solidárne pri Ukrajine a vravieť ‚podporujeme vás, bojujete s Ruskom‘ je nezodpovedné, podlé," dodal Milanovič.
Podľa neho by nikto nemal šíriť "štvavé reči", že Rusko zajtra zaútočí na Ukrajinu. "Ak na ňu zaútočí, potom si človek musí položiť otázku, kto je za to zodpovedný," dodal.
STREDA
22:31 Asi 43 percent Ukrajincov je pripravených na boj v rôznych formách
V prípade invázie Ruskej federácie na Ukrajinu je približne 43 percent Ukrajincov pripravených zapojiť sa do boja v rôznych formách, vyplýva z prieskumu Nadácie Iľku Kučeriva-Demokratické iniciatívy a Ukrajinského centra ekonomických a politických štúdií O. Razumkova. Informovala o tom v stredu agentúra Ukrinform.
Analytička spomínanej nadácie Maria Zolkinová počas verejnej diskusie "Ukrajina v roku 2022: aké očakávania spájajú Ukrajincov s civilizovaným svetom" spresnila, že 10,5 percenta Ukrajincov by bolo pripravených vstúpiť do ozbrojených síl a ísť na front, deväť percent by sa pridalo k dobrovoľníckym silám a ďalších 23 percent by bolo pripravených poskytnúť všetku možnú nevojenskú pomoc (peniaze, prácu, darovať krv a pod.).
"Celkovo 43 percent opýtaných je pripravených na aktívnu vojenskú alebo nevojenskú účasť. Zároveň 22,5 percenta opýtaných neverí, že dôjde k novej invázii. To znamená, že ukrajinská spoločnosť má určitú úroveň znepokojenia. Avšak 20 percent ľudí, ktorí sú pripravení aktívne vstúpiť do ozbrojených síl alebo dobrovoľníckych práporov, je veľmi vážne číslo, prinajmenšom to svedčí o vážnom šírení takýchto aktívnych nálad. Navyše 23 percent je ochotných pomôcť na dobrovoľníckej báze," dodala Zolkinová.
Celoštátny prieskum sa konal od 17. do 22. decembra 2021 vo všetkých regiónoch Ukrajiny okrem Krymu a okupovaných území Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti. Na prieskume sa zúčastnilo 2018 respondentov vo veku 18 a viac rokov. Štatistická chyba nepresiahla 2,3 percenta.
Miestni obyvatelia počas vojenského výcviku neďaleko Kyjeva v nedeľu 30. januára 2022. Foto: TASR/AP
21:13 Rusko zvyšuje pripravenosť jednotiek pri Ukrajine, tvrdí satelitná firma z USA.
Nové satelitné zábery naznačujú, že Rusko zvyšuje celkovú pripravenosť svojich ozbrojených síl vyslaných do Bieloruska, na Krym a do západného Ruska tým, že tam presúva ďalšie posádky a vojakov. V stredu to oznámila súkromná americká spoločnosť Maxar Technologies, ktorá sa zameriava na výrobu radarov a satelitov a na pozorovanie Zeme.
Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters, ktorá pripomenula, že nemá možnosť nezávisle preveriť zábery tejto spoločnosti.
Zábery boli urobené od 19. januára do 1. februára, spresnila firma Maxar Technologies.
Zhromažďovanie vojakov pri hraniciach Ukrajiny vyvoláva obavy, že Moskva zrejme plánuje útok, čo Rusko popiera. Tvrdí, že vojaci a ťažké zbrane presúvané do Bieloruska, severne od Ukrajiny, sú určené na spoločné vojenské cvičenia.
Maxar v oznámení napísala, že Rusko síce v posledných niekoľkých mesiacoch vyslalo k Ukrajine vojenskú výzbroj a jednotky, ale na mnohých lokalitách ich umiestnenia boli pozorované len malé počty vojakov alebo nových ubytovacích jednotiek. To naznačovalo, že niektoré jednotky boli predsunuté alebo vyslané vopred.
Táto situácia sa však začala meniť: "Počas posledných niekoľkých týždňov boli v Bielorusku pozorované nové významné rozmiestnenia vojakov," citovala firmu Maxar televízia CNN.
Na snímke ruské a bieloruské tanky počas spoločného vojenského cvičenia na bieloruskom území. Foto: TASR/AP
"Vojenské stany/prístrešky pre vojakov bolo vidieť doslova v každej lokalite nasadenia v Bielorusku, na Kryme a v západnom Rusku... to naznačuje, že sa zvýšil stupeň ich celkovej pohotovosti," opísal Maxar. "Navyše, na mnohých cvičiskách bol pozorovaný vojenský výcvik (vrátane ostrej delostreleckej paľby)," doplnila firma.
Riaditeľ poradenskej služby Rochan so sídlom v Poľsku Konrad Muzyka povedal, že vlastnou analýzou zistil zvýšenie počtu vojakov v posádkach, ktoré boli predsunuté k hraniciam Ukrajiny, a predovšetkým na Kryme. Ten Rusko anektovalo v roku 2014.
Podľa názoru analytika sa okrem rusko-bieloruských cvičení tento mesiac budú konať aj manévre vojakov na Kryme a v západnom Rusku.
"Najväčšou otázkou je, čo sa stane potom. Vrátia sa domov? Alebo sa presunú na dočasné zhromaždisko? Samotné vojenské cvičenie im poskytuje skvelú príležitosť zamaskovať presuny na zhromaždiská," dodal Muzyka, ktorého citovala agentúra Reuters.
Bieloruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že ruské ozbrojené sily po cvičeniach odídu z Bieloruska.
20:06 Francúzsko: Macron bude s Bidenom hovoriť o Ukrajine, cestu do Ruska nevylučuje
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu uviedol, že bude "v najbližších hodinách“ hovoriť so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom o kríze v oblasti ukrajinsko-ruských hraníc. Informovala o tom agentúra AFP.
"Nič nevylučujem," povedal Macron, čím odkazoval na možnosť odcestovať do Ruska v snahe nájsť diplomatické riešenie krízy. Dodal, že každá takáto návšteva bude závisieť od "pokroku našich diskusií v najbližších hodinách".
18:46 Stoltenberg víta rozmiestnenie amerických vojakov vo východnej Európe
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v stredu privítal rozhodnutie Spojených štátov poslať dodatočné vojenské jednotky do Nemecka, Poľska a Rumunska v čase zvýšeného napätia s Ruskom v súvislosti s rozmiestňovaním ruskej armády pri ukrajinských hraniciach. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Je to silný signál záväzku Spojených štátov, ktorý dopĺňa ďalšie nedávne príspevky USA k našej spoločnej bezpečnosti," uviedol Stoltenberg vo vyhlásení.
"Rozmiestnenia vojsk sú obranné a proporcionálne a vysielajú jasný odkaz, že NATO urobí všetko potrebné na ochranu a obranu všetkých spojencov," dodal generálny tajomník.
Americké ministerstvo obrany v stredu oficiálne oznámilo, že vyšle ďalších vojakov do východnej Európy. Tisíc vojakov aktuálne rozmiestnených v Nemecku pôjde do Rumunska a ďalších zhruba 2000 vojakov sa z USA presunie do Poľska. Okrem toho Spojené štáty pošlú ďalšiu eskadru do Nemecka. Hovorca Pentagónu John Kirby zároveň dodal, že USA sú v prípade potreby ochotné vyslať na starý kontinent ďalšie jednotky. V stave pohotovosti je podľa neho zhruba 8 500 vojakov na základniach v Spojených štátoch.
16:05 Biden už čoskoro vyšle vojakov do Poľska a do Rumunska
Americký prezident Joe Biden vyšle ešte tento týždeň približne 2-tisíc vojakov zo základne Fort Bragg v Severnej Karolíne do Poľska. Časť pechotnej eskadry Stryker v počte asi tisíc vojakov sa presunie z Nemecka do Rumunska. Informovala o tom v stredu agentúra AP, ktorej to potvrdil vysoký predstaviteľ americkej administratívy. Ten podľa AP hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, pretože tento krok ešte nebol oficiálne oznámený.
Ako prvá o údajnom presune amerických vojakov do východnej Európy v stredu informovala televízia CNN, ktorá uviedla, že Joe Biden už formálne schválil ďalšie rozmiestnenie jednotiek vo východnej Európe a že ministerstvo obrany USA (Pentagón) ešte v stredu oznámi, že vojaci budú rozmiestnení už "v najbližších dňoch".
Americká televízia NBC v tejto súvislosti oslovila ďalší nemenovaný zdroj z prostredia Washingtonu.
"Na pokyn prezidenta (Bidena) a podľa odporúčania ministra (obrany) Lloyda Austina Pentagón premiestni niektoré americké jednotky v Európe ďalej na východ a zároveň vyšle jednotky umiestnené v USA do Európy," povedal vysoký predstaviteľ americkej administratívy pre NBC.
Túto informáciu potvrdil ďalší nemenovaný zdroj aj agentúre Reuters. Ten povedal, že asi 2-tisíc amerických vojakov poletí z USA do Poľska, zatiaľ čo asi tisíc vojakov, ktorí sú teraz v Nemecku, pôjde do Rumunska.
Americké ministerstvo obrany potom oficiálne oznámilo, že vyšle ďalších vojakov do Európy. "Tisíc vojakov aktuálne rozmiestnených v Nemecku pôjde do Rumunska v nasledujúcich dňoch. Ide o časť pechotnej eskadry Stryker, ktorá sa pripojí k zhruba 900 americkým jednotkám, ktoré už v Rumunsku sú... Ďalších zhruba 2-tisíc vojakov z USA presunieme do Poľska. Ďalšia jednotka pôjde do Nemecka," potvrdil hovorca ministerstva obrany John Kirby.
"Súčasná situácia si vyžaduje, aby sme posilnili obranné pozície na východnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO). Prezident USA Biden sa vyjadril jasne, že Spojené štáty budú reagovať rozhodne na hrozbu pre európsku bezpečnosť," vyhlásil Kirby a zdôraznil, že nepôjde o "permanentné rozmiestnenie" vojsk v spomínaných štátoch a že vojaci nepôjdu na Ukrajinu, ktorá sa cíti byť ohrozená ruskými jednotkami rozmiestnenými v blízkosti hraníc.
"Tieto (americké) jednotky nebudú bojovať na Ukrajine, ale budú zabezpečovať robustnú ochranu pre našich spojencov v rámci NATO," povedal hovorca Pentagónu a dodal, že presun jednotiek odsúhlasilo Nemecko aj Poľsko.
John Kirby zároveň dodal, že Spojené štáty sú v prípade potreby ochotné vyslať do Európy ďalšie jednotky.
"Americká armáda má v stave pohotovosti ďalších 8 500 vojakov (na území USA). Tieto jednotky zatiaľ neplánujeme vyslať, avšak v prípade potreby sú pripravené posilniť sily rýchleho nasadenia NATO (NRF)," spresnil Kirby.
15:37 Kaczyňski: Rozhodnosť Západu znižuje riziko rusko-ukrajinskej vojny
Čím viac rozhodnosti Západ prejaví v prebiehajúcom rusko-ukrajinskom konflikte, tým menšia je pravdepodobnosť vojny, vyhlásil v stredu líder vládnej poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski v interview pre tlačovú agentúru PAP.
Kaczyňski povedal, že situácia okolo Ukrajiny je pre Západ veľmi ťažkou skúškou, a poznamenal, že ak sa Západ prejaví v konflikte ako tá slabšia strana, Rusko to bude vnímať ako "zelenú" pre svoj ďalší expanzionizmus (rozpínanie na úkor iného geografického priestoru či štátu).
"Západ, vrátane Poľska, stojí pred veľmi dôležitou skúškou. Ak v nej zlyhá, otvorí to cestu ďalšiemu ruskému expanzionizmu. Čím ráznejší bude Západ vo svojom postoji, tým menšie sú šance na vojnu," citovala PAP Kaczyňského.
K nedávnemu tvrdeniu ukrajinského ministra obrany, že ozbrojený konflikt Ukrajiny a Ruska postihne Poľsko výrazne viac než ostatné krajiny, Kaczyňski povedal, že Poľsko sa pravdepodobne stane cieľom utečencov.
Vysvetlil, že na Rusko, ruského prezidenta Vladimira Putina a oligarchov je potrebné uvaliť sankcie, a to nielen ekonomické, ale aj osobné. "Obávajú sa možnosti, že na Putina budú uvalené sankcie," dodal Kaczyňski.
Jaroslaw Kaczynski. Foto: TASR/AP
13:56 Le Drian nateraz nevidí na ruskej strane zámer podniknúť inváziu na Ukrajinu
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian si myslí, že v tejto fáze nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko chcelo skutočne spustiť útok voči Ukrajine.
O Le Drianovom vyhlásení v rozhovore pre televíziu France 2 informovala v stredu agentúra Reuters.
Le Drian v rozhovore označil celkovú situáciu za veľmi vážnu - pripomenul desaťtisíce ruských vojakov, ktorí sa sa nachádzajú v blízkosti ukrajinských hraníc, i fakt, že v blízkosti hraníc Ukrajiny sa očakávajú vojenské manévre za účasti ruských a bieloruských jednotiek.
Na základe toho sú tu - podľa Le Driana "všetky podmienky na inváziu". Upozornil súčasne, že "k dnešnému dňu nemáme žiadne informácie o želaní" ruského prezidenta Vladimira Putina začať ofenzívu voči Ukrajine.
Francúzsky minister tiež poznamenal, že prioritou by teraz mala byť práca na znižovaní napätia v regióne.
Vyjadril tiež názor, že počas posledného stretnutia politických poradcov krajín normandského formátu - Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka - sa "dosiahol mierny pokrok", pričom dodal, že existuje potenciál pre úspešný vývoj.
Uviedol, že dohoda v záležitosti Ukrajiny je možná. "Podmienky sú známe, treba len politickú vôľu, aby sme sa vyhli najhoršiemu," konštatoval Le Drian.
Reuters poznamenal, že ruský prezident Vladimir Putin v utorok obvinil Západ, že zámerne vytvoril scenár, ktorý má Rusko vlákať do vojnového konfliktu, a ignoruje obavy Ruska o svoju bezpečnosť v súvislosti s Ukrajinou.
Rusko, ktoré neďaleko svojich hraníc s Ukrajinou zhromaždilo desaťtisíce vojakov, stále popiera tvrdenia, že má v pláne podniknúť inváziu na Ukrajinu.
12:34 Peskov: Moskva nemá nič spoločné s únikom dokumentov USA a NATO denníku El País
Moskva nemá nič spoločné so zverejnením údajných odpovedí USA a NATO na ruské návrhy bezpečnostných záruk, ktoré sa v stredu objavili na stránkach španielskeho denník El País. Vyhlásil to v stredu v Moskve hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
Agentúra TASS uviedla, že pravosť týchto dokumentov zatiaľ žiadna zo strán - USA ani NATO - oficiálne nepotvrdila.
Peskov síce odmietol zverejnený materiál komentovať, ale dodal, že v Kremli text denníka El País videli.
Noviny El País v stredu zverejnili dokument obsahujúci odpoveď Spojených štátov a Severoatlantickej aliancie na bezpečnostné návrhy Ruska, ktorý má názov "Dokumenty poskytnuté NATO a Spojenými štátmi v reakcii na dohodu navrhnutú Ruskou federáciou dňa 17. decembra 2021". Odpoveď NATO obsahuje štyri strany textu, americká má päť strán.
Na margo možných dohadov Peskov vyhlásil, že Rusko v tejto fáze nemá záujem zverejňovať priebeh rokovaní so Spojenými štátmi a NATO o bezpečnostných zárukách.
"Aspoň v tejto fáze nechceme o ničom verejne diskutovať," zdôraznil.
Dodal, že bezpečnostné obavy Ruska "môže znížiť to, čo je uvedené v dvoch dokumentoch" zaslaných Moskvou Washingtonu a aliancii NATO ako návrhy bezpečnostných záruk. "Sú maximálne konkrétne, tam nie je žiadna všeobecná fráza," zdôraznil Peskov s tým, že "všetko treba chápať tak, ako je tam napísané, žiadne dvojaké interpretácie".
Dmitrij Peskov a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
11:24 Španielsky El País zverejnil odpovede USA a NATO na ruské návrhy
Španielsky denník El País tvrdí, že sa dostal k dvom dôverným dokumentom obsahujúcim reakciu USA a NATO na požiadavky Ruska týkajúce sa bezpečnostných záruk. Informovali o tom v stredu viaceré ruské spravodajské weby.
Podľa agentúry TASS sú oba dokumenty v angličtine, odpoveď Washingtonu má päť strán, reakcia NATO štyri.
Spojené štáty vo svojej odpovedi deklarujú, že sú pripravené zvážiť dohody s Ruskom, ktoré by boli v záujme oboch krajín. USA - podobne ako aj NATO - však zdôrazňujú, že stoja za politikou "otvorených dverí", ktorú v súčasnosti uplatňuje NATO.
Severoatlantická aliancia - podľa textu zverejneného denníkom El País - nie je pripravená pristúpiť ani na iniciatívy, ktoré by mohli znížiť jej schopnosť chrániť svoje členské krajiny.
Washington je súčasne ochotný diskutovať o "interpretáciách" tzv. princípu nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý schválila Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Práve naň sa Rusko odvolávalo vo svojich návrhoch.
Spojené štáty vo svojej odpovedi varujú, že ďalšie hromadenie ruskej armády alebo agresia voči Ukrajine povedú k odvetným krokom zo strany Washingtonu a jeho spojencov. V odpovedi sa poznamenáva, že v súčasnosti USA a NATO, reagujúc na kroky Ruskej federácie, konajú len s "obmedzenou" silou a "úmerne" situácii.
Podľa agentúry TASS Spojené štáty a NATO vo svojich odpovediach ponúkli Rusku "zmysluplný dialóg" o kontrole zbrojenia a opatreniach na predchádzanie incidentom medzi oboma stranami. Výmenou za to požadujú urýchlenú deeskaláciu na Ukrajine a stiahnutie ruských jednotiek a tzv. mierových síl z Krymu, Podnesterska, Južného Osetska a Abcházska, ktoré sa tam nachádzajú bez súhlasu legitímnych vlád Ukrajiny (Krym), Moldavska (Podnestersko) a Gruzínska (Južné Osetsko a Abcházsko).
Navrhovaný dialóg o kontrole zbrojenia by mal zahŕňať aj diskusie o počte rakiet a predchádzaní vojenských incidentov a vzájomnom monitorovaní vojenských cvičení.
Podľa dokumentov zverejnených denníkom El País Spojené štáty deklarovali pripravenosť diskutovať s Ruskom aj o možnosti inšpekcií zariadení protiraketovej obrany v Rumunsku a Poľsku - výmenou za inšpekcie ruských zariadení.
USA vo svojej odpovedi - podľa El País - dodali, že túto otázku by "mali konzultovať so spojencami v NATO vrátane Rumunska a Poľska".
Aliancia okrem toho vyzvala Rusko na spoločné konzultácie o znižovaní rizika vo vesmíre a naliehala na Moskvu, aby sa zdržala testovania protidružicových zbraní.
Odpoveď aliancie NATO - podľa agentúry Interfax - obsahuje aj už medializovaný návrh na znovuotvorenie zastupiteľstiev v Bruseli a Moskve na uľahčenie dialógu.
TASS pripomenula, že Rusko vznieslo svoje bezpečnostné požiadavky voči USA a NATO v polovici decembra. Žiadalo, aby aliancia odmietla prijímanie nových členov, predovšetkým Ukrajiny, a aby nerozmiestňovala svojich vojakov na území krajín, ktoré do aliancie NATO vstúpili po roku 1997.
Washington a NATO odovzdali svoje odpovede Moskve koncom januára.
Spojené štáty vtedy zároveň požiadali Rusko, aby nezverejňovalo obsah americkej odpovede, informoval podľa TASS denník The Washington Post. Moskva s tým síce súhlasila, ale ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov deklaroval, že by považoval za správne, aby verejnosť poznala obsah americkej odpovede.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok povedal, že ruské úrady analyzujú reakcie Spojených štátov a NATO, ale "už je jasné, že základné ruské obavy boli (v týchto odpovediach) ignorované". Hovorca Kremľa uviedol, že Putin na návrhy Západu odpovie, keď to uzná za vhodné.
10:16 Rusko a Bielorusko pokračujú v spoločných manévroch, Ukrajina cvičila pri Kryme
Rusko a Bielorusko pokračujú v spoločných cvičeniach Spojenecké odhodlanie, ktoré sa konajú na piatich cvičiskách v Bielorusku. Podľa rozhlasovej stanice Echo Moskvy o tom v stredu informovalo ruské ministerstvo obrany. V tejto fáze manévrov armády oboch krajín cvičia obranu a boj proti nelegálnym ozbrojeným skupinám.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu nedávno povedal, že na konanie týchto cvičení upozornila ruská armáda ďalšie štáty z vlastnej iniciatívy a v rámci transparentnosti.
Kumulácia ruských jednotiek pri hraniciach s Ukrajinou aj spoločné vojenské cvičenia v Bielorusku však v Kyjeve i na Západe vyvolávajú obavy z možnej eskalácie "zamrznutého" konfliktu v Donbase na východe Ukrajiny, ktorý ovládajú proruskí separatisti.
Agentúra TASS v stredu informovala, že v blízkosti administratívnych hraníc Krymu sa odohralo cvičenie ukrajinskej armády, v rámci ktorého sa nacvičoval nástup do palebných pozícií a mierenie na ciele nepriateľa pomocou viacnásobných odpaľovacích raketových systémov Uragan. Cvičenia sa uskutočnili v podmienkach, ktoré sa čo najviac približovali bojovým.
TASS pripomenul, že ukrajinská armáda koncom januára uskutočnila taktické cvičenie s použitím húfnic Msta-B, ktoré sa konalo v Chersonskej oblasti neďaleko hraníc s Krymom.
09:54 Ruskí intelektuáli vyzývajú Kremeľ, aby sa vyvaroval vojny proti Ukrajine
Viac ako 2-tisíc ruských intelektuálov, vedcov, umelcov a aktivistov za ľudské práva už podpísalo výzvu adresovanú Kremľu, aby sa vyvaroval "nemorálnej, nezodpovednej a zločinnej" vojny proti Ukrajine.
Toto vyhlásenie Kongresu ruských intelektuálov bolo zverejnené cez víkend, keď Rusko pokračovalo v hromadení vojakov - v súčasnosti sa odhaduje na viac ako 100-tisíc - v blízkosti ukrajinských hraníc.
Jeho signatári upozorňujú, že sa objavujú správy o intenzívnom nábore žoldnierov v Rusku a prevoze pohonných hmôt a vojenskej techniky na územie Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde proruskí separatisti vyhlásili svoje samozvané republiky. Signatári listu v súvislosti s týmto vývojom poznamenávajú, že v reakcii naň "Ukrajina intenzívne zbrojí, NATO posiela ďalšie sily do východnej Európy. Napätie neustupuje, ale naopak len rastie."
Signatári listu zdôrazňujú, že "Rusko nepotrebuje vojnu s Ukrajinou a Západom".
"Nikto nás neohrozuje, nikto na nás neútočí. Politika založená na presadzovaní myšlienky takejto vojny je nemorálna, nezodpovedná a zločinná a nemožno ju vykonávať v mene národov Ruska. Takáto vojna nemôže mať legitímne ani morálne ciele. Diplomacia krajiny nemôže zaujať iné stanovisko ako kategorické odmietnutie takejto vojny," píše sa vo výzve Kremľu.
"Vojna nielenže nezodpovedá záujmom Ruska, ale prináša aj hrozbu pre jeho samotnú existenciu," upozorňujú autori vyhlásenia s tým, že "občania Ruska sa stávajú rukojemníkmi zločinného avanturizmu, ktorý mení zahraničnopolitickú líniu Ruska", pričom žijú nielen v neistote, či sa nezačne veľká vojna, ale pozorujú aj prudký rast cien a pokles hodnoty národnej meny.
Kritizujú tiež, že štátna televízia v Rusku "prezentuje len jeden uhol pohľadu, a to uhol pohľadu zástancov vojny".
"Ozývajú sa odtiaľ priame vojenské hrozby, srší agresia a nenávisť voči Ukrajine, Amerike a západným krajinám", pričom vojna je "prezentovaná ako prijateľný a nevyhnutný vývoj udalostí," deklarujú autori výzvy.
Podľa nich sa provládne médiá snažia ľudí "oklamať, skorumpovať, vnútiť im myšlienku svätej vojny so Západom namiesto rozvoja krajiny a zvyšovania životnej úrovne jej občanov".
"O cene (za to) sa nehovorí, no sú to obyčajní ľudia, ktorí ju budú musieť zaplatiť – obrovskú a krvavú cenu," varujú signatári.
Upozorňujú tiež, že "šialené činy politického vedenia krajiny, ktoré nás tlačia do tohto bodu, nevyhnutne povedú k vytvoreniu masového protivojnového hnutia v Rusku", pričom dodávajú, že každý zo signatárov "sa prirodzene stáva jeho súčasťou".
"Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili vojne a v prípade potreby ju zastavili," uvádza sa v texte vyhlásenia Kongresu ruských intelektuálov.
Rusko pritom stále popiera, že hromadenie jeho jednotiek pri hranici s Ukrajinou je predohrou invázie.
Ruský prezident Vladimir Putin však požaduje záruku, že NATO neumožní budúce členstvo Ukrajiny. Vyhlásil tiež, že Rusko je pripravené prijať bližšie nešpecifikované vojensko-technické opatrenia, ak sa NATO priblíži k jeho hraniciam.
Na snímke ruské a bieloruské tanky počas spoločného vojenského cvičenia na bieloruskom území. Foto: TASR/AP
UTOROK
20:03 Zelenskyj: Konflikt s Ruskom by znamenal vojnu v Európe v plnom rozsahu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok po rokovaní s britským premiérom Borisom Johnsonom v Kyjeve povedal, že vojenský konflikt s Ruskom by sa týkal nielen Ukrajiny, ale viedol by k rozsiahlej vojne v Európe. Informovala o tom spravodajská televízia Sky News.
"Musíme byť pripravení na zlé veci... Musíme brániť našu krajinu a chrániť našu kultúru, jazyk a tradície... Rusi by nás mali počúvať. Mali by počúvať a pochopiť, že vojna je niečo, čo v skutočnosti nikto nepotrebuje. Ale zároveň sme nikoho nepozvali, aby nás prišiel navštíviť so zbraňou v ruke," povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii po boku britského premiéra Johnsona. Podľa neho sú Ukrajinci pripravení "bojovať do samého konca". Prezident zároveň varoval, že prípadný vojenský konflikt by zasiahol celý kontinent.
"V prípade silnej eskalácie proti nášmu štátu dôjde k tragédii. Hovorím to veľmi otvorene. Toto nebude vojna Ukrajiny a Ruska. Toto bude európska vojna. Plnohodnotná vojna," vyhlásil predstaviteľ Kyjeva.
Zelenskyj zároveň poďakoval Británii za podporu v "ťažkých časoch". Spojené kráľovstvo a Ukrajina sa podľa neho dohodli, že budú spolupracovať na posilnení schopnosti Ukrajiny brániť sa voči prípadnej ruskej agresii. Zároveň spresnil, že počas rokovania diskutovali o možných krokoch, ktoré majú odradiť Ruskú federáciu od útoku.
"Sme vďační Británii za podporu, ktorú potvrdzuje aj rozhodnutie britskej vlády zaviesť voči Rusku sankcie v prípade agresie voči Ukrajine," dodal prezident. Zelenskyj zároveň povedal, že Ukrajina zodpovedne pristupuje k minskej dohode o ukončení vojny na východe Ukrajiny, ale nesúhlasí s Ruskom v postupe, akým má byť dohoda implementovaná.
Britský premiér Boris Johnson počas tlačovej konferencie v Kyjeve povedal, že Rusko sa snaží zmeniť bezpečnostnú architektúru Európy.
"Ide tu o celú európsku bezpečnostnú architektúru, pretože nepochybujte o tom, čo sa tu podľa mňa snaží dosiahnuť (ruský) prezident Putin. Myslím si, že sa nás snaží prinútiť, aby sme zmenili spôsob, akým sa pozeráme na európsku bezpečnosť tým, že priložil zbraň k hlave Ukrajiny a zastrašuje ju," povedal Johnson a dodal, že Kyjev má morálne i zákonné právo brániť sa.
19:27 Putin: Ukrajina je nástrojom USA. Spojené štáty a NATO odignorovali zásadné obavy Ruska
Spojené štáty a Severoatlantická aliancia (NATO) odignorovali vo svojej odpovedi týkajúcej sa bezpečnostných záruk hlavné požiadavky Ruska. V utorok to vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, podľa ktorého je Ukrajina pre USA "nástrojom", pomocou ktorého sa snažia spomaľovať rozvoj Ruska, informovala agentúra TASS.
"Podotýkam, že pozorne analyzujeme písomné odpovede USA a NATO, ktoré sme dostali 26. januára. No už teraz je jasné... že boli odignorovaná zásadné ruské obavy," uviedol Putin na tlačovej konferencii po stretnutí s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
Podľa Putina neboli zohľadnené tri kľúčové požiadavky Moskvy – o nerozširovaní NATO, o nerozmiestňovaní útočných zbraňových systémov v blízkosti ruských hraníc a o tom, aby sa vojenská infraštruktúra Európskej únie vrátila k stavu, v ktorom bola v roku 1997, teda v čase, keď Rusko a NATO podpísali tzv. zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti.
Ruský prezident pritom poukázal na princíp "nedeliteľnosti bezpečnosti", ktorý podľa neho hovorí aj o tom, že "nemožno dopustiť, aby niekto posilnil svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných krajín".
Podľa Putina Rusko súhlasí s tým, že každá krajina má právo "vybrať si svoj vlastný systém bezpečnosti". "No Spojené štáty sa nestarajú iba o bezpečnosť Ukrajiny, aj keď to tak môže byť... no niekde v pozadí je aj ich hlavná úloha – spomaľovanie rozvoja Ruska," vyhlásil šéf Kremľa s tým, že Ukrajina je iba nástrojom USA na dosiahnutie tohto cieľa.
Podľa Putina sa chce Rusko vyhnúť negatívnemu vývoju udalostí na Ukrajine, avšak na to je potrebné, aby sa bral ohľad na záujmy všetkých zúčastnených strán, píše agentúra RIA Novosti.
"Je potrebné nájsť spôsob zabezpečenia záujmov a bezpečnosti všetkých účastníkov tohto procesu – aj Ukrajiny, aj európskych krajín a Ruska. No to je možné dosiahnuť iba pri serióznom a premyslenom postoji k dokumentom, ktoré sme predložili. Dúfam, že tento dialóg bude pokračovať," uviedol Putin.
Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
19:07 Johnson: Ruská invázia na Ukrajinu by bola pohromou, sankcie budú okamžité
Britský premiér Boris Johnson v utorok varoval, že prípadná ruská invázia na Ukrajinu by viedla k pohrome a že v prípade vojenskej agresie začnú sankcie voči Rusku platiť okamžite. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AFP a Reuters.
"Ruská invázia na Ukrajinu by bola politickou a humanitárnou katastrofou a podľa môjho názoru by to bola pre Rusko aj svet vojenská katastrofa," povedal Johnson na tlačovej konferencii v Kyjeve.
Britský premiér vyzval Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z oblastí pri ukrajinských hraniciach a aby nezhody neriešilo vojenskou cestou.
"Je životne dôležité, aby Rusko ustúpilo a zvolilo si cestu diplomacie. Verím, že je to stále možné," povedal Johnson po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Predstaviteľ Londýna zároveň varoval Moskvu, že v prípade vpádu na územie susednej krajiny Británia zavedie tvrdé sankcie.
"Je dôležité, aby v Moskve pochopili, že spôsob, akým tieto sankcie aplikujeme, bude automatický. V momente, keď dôjde k ďalšiemu vpádu na suverénne ukrajinské územie, začnú tieto sankcie platiť... Predkladáme novú legislatívu, (ktorá) nám umožní veľmi priamym spôsobom zasiahnuť strategické obchodné záujmy Ruska," spresnil Johnson.
18:50 Európska komisia predložila návrh núdzovej makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu
Európska komisia predložila návrh nového programu núdzovej makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške až 1,2 miliardy eur. Ako informuje oficiálna stránka výkonného orgánu Európskej únie, tieto prostriedky pomôžu Ukrajine riešiť jej hospodárske a politické problémy a zároveň posilnia snahy Ukrajiny o budovanie štátu.
„EÚ v týchto ťažkých časoch stojí pri ukrajinskom ľude. Komisia dnes spravila ďalší krok v súvislosti s balíkom pomoci vo výške 1,2 miliardy eur, o ktorom som informovala minulý týždeň,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Rýchle prijatie tohto návrhu Radou Európskej únie a Európskym parlamentom umožní Komisii okamžite vyplatiť Ukrajine prvú časť prostriedkov vo výške 600 miliónov eur. Ak EÚ posúdi, že Ukrajina dosiahla pozitívne výsledky pri implementácii dohodnutých krátkodobých politických opatrení, Komisia uvoľní aj druhú časť financií.
EÚ v ostatných rokoch poskytla Ukrajine výraznú pomoc. Od roku 2014 dostal Kyjev od únie a európskych finančných inštitúcií viac ako 17 miliárd eur v podobe grantov a pôžičiek.
18:38 Okolo 16-tisíc ruských občanov v Donbase si podalo prihlášku do Jednotného Ruska
Približne 16-tisíc obyvateľov samozvanej Doneckej aj Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, ktorí majú ruské občianstvo, si podalo žiadosť o členstvo v ruskej vládnucej politickej strane Jednotné Rusko.
Oznámil to Viktor Vodolackij, prvý podpredseda výboru ruskej Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu) pre komunikáciu s krajanmi. V utorok ho citovala ruská štátna tlačová agentúra TASS.
Separatistickú Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR), ktoré sa nachádzajú vo východoukrajinskom regióne Donbas, neuznáva žiadny člen OSN. Títo separatisti, podporovaní Ruskom, vedú s Kyjevom konflikt, ktorý si od roku 2014 vyžiadal vyše 13.000 životov.
"Obyvatelia Donbasu sa chcú zúčastňovať na ruskom politickom živote," povedal Vodolackij s tým, že "obrovský počet" prihlášok bol odovzdaný v rostovskej pobočke strany Jednotné Rusko.
Vodolackij tiež oznámil, že v najbližších dňoch podnikne pracovnú cestu do LĽR, ktorá dostane 860 straníckych členských preukazov, čím sa tam zvýši počet členov strany na približne tisíc.
Jednotné Rusko už predtým zjednodušilo prijímaciu procedúru pre obyvateľov Donbasu s ruským občianstvom – teraz sa takéto prihlášky prijímajú okamžite, bez šesťmesačného štatútu podporovateľa.
Strana Jednotné Rusko začala prijímať prihlášky v DĽR a LĽR vlani v polovici júla. Koncom novembra dostalo stranícke preukazy prvých sto ruských občanov žijúcich v Donbase, píše agentúra TASS.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal 24. apríla dekrét, ktorý umožňuje obyvateľom Donbasu získať ruské občianstvo zjednodušenou procedúrou. O rok neskôr Putin zrušil štátny poplatok za vydanie ruského pasu. V septembri 2021 mohli obyvatelia Donbasu s ruským občianstvom prvýkrát voliť v ruských parlamentných voľbách, dodáva TASS.
18:05 Ruská armáda podnikla vojenské cvičenie v Podnestersku
Ruská armáda zorganizovala vojenské cvičenie v moldavskej odštiepeneckej oblasti Podnestersko, ktorá susedí s Ukrajinou. V utorok to oznámilo ruské ministerstvo obrany, informovala agentúra Reuters.
Operačná skupina ruských síl v Podnestersku (OGRF) nacvičovala streľbu na ciele, ktoré napodobňovali postupujúcu pechotu. Vojaci tiež nacvičovali zaujatie palebných pozícií a streľbu z granátometov. Reuters pripomína, že cvičenie sa uskutočnilo na pozadí hromadenia ruských jednotiek v blízkosti Ukrajiny a nárastu vojenskej aktivity Moskvy, ktorá v západných štátov vyvoláva obavy, že Rusko plánuje inváziu na Ukrajinu. Kremeľ to odmieta.
Rusko má v Podnestersku zhruba 500 až 750 vojakov a ďalších zhruba 450 príslušníkov mierových síl. Ruské jednotky sú v separatistickom regióne rozmiestnené od roku 1992, keď Podnesterci viedli krátku vojnu s Moldavskom a vyhlásili nezávislosť.
Podnestersko je naďalej medzinárodne neuznaný, ale inak de facto samostatný štát v Moldavsku na území s ruským obyvateľstvom. Rozprestiera sa na ľavom brehu rieky Dnester, má rozlohu 4163 štvorcových kilometrov a vyše 465.000 obyvateľov.
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorný Karabach, hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním.
17:58 Blinken vyzval Rusko na okamžitú deeskaláciu napätia na Ukrajine
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyzval v utorok počas telefonického rozhovoru so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom Rusko na "okamžitú" deeskaláciu napätia a stiahnutie vojsk z blízkosti ukrajinských hraníc, informovali agentúry AFP a TASS.
Blinken "zdôraznil, že ďalšia invázia na Ukrajinu bude mať rýchle a vážne následky, a vyzval Rusko, aby sa snažilo o diplomatickú cestu", uviedol americký rezort diplomacie vo vyhlásení.
Blinken počas rozhovoru tiež upozornil na zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a na právo všetkých nezávislých krajín rozhodovať samostatne o svojej vonkajšej politike.
"Ak (ruský) prezident Putin neplánuje vojnu ani zmenu režimu, minister (Blinken) povedal Lavrovovi, že teraz je čas na stiahnutie vojsk," uvádza sa vo vyhlásení. Rozhovor Blinkena s Lavrovom sa podľa neho uskutočnil "v nadväznosti na písomnú odpoveď USA na Ruskom žiadané bezpečnostné záruky".
"Minister zahraničných vecí zdôraznil, že USA sú spolu so svojimi spojencami a partnermi pripravené pokračovať na bilaterálnej báze vo výmene názorov s Ruskom v súvislosti s bezpečnostnými otázkami, ktoré vyvolávajú všeobecné znepokojenie," uviedlo americké ministerstvo.
Podľa Lavrova sa Spojené štáty pri diskusii o bezpečnostných zárukách venujú vážnym, avšak z pohľadu Ruska druhoradým otázkam.
Lavrov tiež v utorok oznámil, že Spojené štáty informovali o tom, že dostali odpoveď na svoju písomnú reakciu adresovanú Moskve, na základe nedorozumenia. Rusko totiž v utorok poprelo, že by Washingtonu nejakú odpoveď odovzdalo.
Šéf ruskej diplomacie zároveň dodal, že Rusko dokončuje svoje medzirezortné hodnotenie odpovede USA na Moskvou žiadané bezpečnostné záruky.
Antony Blinken a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
17:27 Kanada podporí tvrdé sankcie Západu, ak Rusko napadne Ukrajinu
Kanada je pripravená pripojiť sa k ostatným západným krajinám pri uvalení tvrdých sankcií na Moskvu, ak Rusko opätovne pošle vojakov na Ukrajinu. Uviedla to v utorok kanadská ministerka obrany Anita Anandová počas návštevy v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie.
Podľa tlačovej agentúry Reuters Anandová po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom uviedla, že jej krajina je pripravená podieľať sa na sankciách, ktoré by Západ uvalil na Rusko v prípade vojenskej intervencie na Ukrajine. Zdôraznila, že Ottawa je pripravená podporiť Kyjev a Severoatlantickú alianciu, a zopakovala plány Kanady na posilnenie svojej výcvikovej misie na Ukrajine.
Podľa jej slov má Kremeľ na výber – buď deeskaláciu súčasného napätia, alebo represívne opatrenia, ak sa situácia vyhrotí.
"Rusko stojí pred dôležitou voľbou. Môže sa rozhodnúť vyjednávať, aby deeskalovalo napätie, alebo čeliť tvrdým ekonomickým sankciám," povedala Anandová pred novinármi.
16:28 Johnson pricestoval do Kyjeva, s Putinom bude telefonovať v stredu
Telefonický rozhovor britského premiére Borisa Johnsona s ruským prezidentom Vladimirom Putinom presunuli na stredajšie popoludnie. V utorok to oznámil Johnsonov hovorca, informoval denník The Guardian. Rozhovor sa mal pôvodne konať v pondelok, avšak Johnson ho bol nútený zrušiť.
Britský premiér, ktorý medzičasom pricestoval do Kyjeva, kde sa má stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, musel v pondelok zrušiť telefonát s ruským prezidentom, aby mohol vystúpiť na pôde britského parlamentu v súvislosti s predbežnými výsledkami vyšetrovania možných porušení pandemických opatrení v premiérovom sídle na Downing Street 10, kde sa počas lockdownu konalo niekoľko večierkov.
Johnson následne v pondelok večer prisľúbil, že Putinovi zatelefonuje v utorok, avšak hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov poprel, že by v utorok Putin plánoval takýto rozhovor absolvovať. Peskov však v utorok nevylúčil, že rozhovor sa uskutoční neskôr v čase, na ktorom sa obe strany dohodnú, píše agentúra TASS.
Johnson pritom pôvodne plánoval hovoriť s Putinom ešte pred utorkovou návštevou Ukrajiny.
"Ako priateľ a demokratický partner bude Spojené kráľovstvo naďalej podporovať ukrajinskú suverenitu tvárou v tvár tým, ktorí sa ju snažia zničiť," uviedol Johnson po prílete do Kyjeva na sociálnej sieti Twitter.
Podľa denníka The Guardian sa po stretnutí Johnsona so Zelenským uskutoční o 18.45 miestneho času (17.45 SEČ) ich spoločná tlačová konferencia, po ktorej navštívi britský premiér v sprievode ukrajinského prezidenta aj Chrám svätej Sofie v Kyjeve.
Johnsona mala na ceste na Ukrajinu sprevádzať aj britská ministerka zahraničných vecí Lizz Trussová. Tá však v pondelok večer oznámila, že mala pozitívny test na koronavírus.
16:10 Pellegrini: Prezidentka svojím vyhlásením priliala olej do ohňa
Prezidentka SR Zuzana Čaputová svojím utorkovým vyhlásením priliala olej do ohňa a súhlasí s tým, aby boli na Slovensku posilnené vojenské jednotky NATO. Skonštatoval to predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Očakával, že sa prezidentka prikloní k vlastným občanom a záujmom Slovenska. Čaputová vo vyhlásení uviedla, že posilnenie obrany východnej hranice SR, ako aj celého tzv. východného krídla NATO spojeneckými silami je v našom vlastnom záujme.
"Žiaľ, pani prezidentka skôr obhajovala svoju pozíciu, možno majestát prezidentského paláca, ale vôbec sa neprihovorila ľuďom a neupokojila ich, že máme vládu, ktorá by bola schopná túto situáciu zvládnuť," poznamenal Pellegrini. Od vyhlásenia hlavy štátu očakával upokojenie situácie a uistenie o pripravenosti na migračnú krízu z Ukrajiny, na výpadky plynu a energie či kybernetické útoky.
Pellegrini zároveň na budúci týždeň predpokladá zaradenie obrannej dohody s USA do programu schôdze. Jeho poslanci za ňu v parlamente nezahlasujú. Zároveň povedal, že rešpektuje Slovensko ako súčasť Európskej únie a NATO, no Slováci by v prvom rade mali najprv riešiť seba, svoje záujmy, a potom iných. "Správajme sa ako suverénny štát s vlastným názorom."
Peter Pellegrini. Foto: TASR/Jaroslav Novák
16:05 Fico: Prezidentka a vládni politici sú pod vplyvom americkej administratívy
Prezidentka SR Zuzana Čaputová a vládni politici sú hlboko pod vplyvom americkej administratívy a ignorujú elementárne fakty. Vyhlásil to líder opozičného Smeru-SD Robert Fico. Reagoval tak na utorkové slová hlavy štátu v súvislosti s napätím na Ukrajine.
Čaputová podľa Fica pokračuje v rétorike strašenia a ignoruje názor verejnosti. "Mala by uvažovať o zreálnení svojich jednofarebných amerických postojov a venovať sa skutočným problémom Slovenska," povedal predseda Smeru-SD s tým, že problémom určite nie je hrozba Ruska, ale "nehorázne zdražovanie a neschopnosť slovenskej vlády".
Prezidentka v súvislosti s napätím na Ukrajine v utorok vyhlásila, že posilnenie obrany východnej hranice Slovenska, ako aj celého tzv. východného krídla NATO spojeneckými silami je v záujme SR. Súčasná situácia si podľa nej vyžaduje rozumné kroky a silné hodnotové postoje. Medzi legitímne práva Ruska podľa nej nepatrí to, že môže rozhodovať o osudoch iných bez ohľadu na ich záujmy.
15:00 Prezidentka: Posilnenie obrany na východnom krídle NATO je v našom záujme
Posilnenie obrany východnej hranice SR, ako aj celého tzv. východného krídla NATO spojeneckými silami je podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej v našom vlastnom záujme. Vyhlásila to v utorok v súvislosti s napätím na Ukrajine. Informovala, že SR diskutuje s Ukrajinou o tom, čo krajina momentálne potrebuje. Vyzvala tiež nestrácať súdnosť, zachovať pokoj a rozlišovať medzi faktami a propagandou.
"Medzi ruskými požiadavkami sú aj také, ktoré si zaslúžia pozorné vypočutie. Ako napríklad návrh na zákaz niektorých zbraňových systémov v Európe, a preto má zmysel s nimi ďalej viesť dialóg. Ale medzi legitímne práva Ruska nepatrí to, že môže rozhodovať o osudoch iných bez ohľadu na ich záujmy," povedala prezidentka. Aktuálna situácia si podľa nej vyžaduje rozumné kroky a silné hodnotové postoje.
Prezidentka odmieta požiadavku Ruska, aby sa krajiny mimo NATO vzdali prípadného vstupu do Aliancie a niektoré členské krajiny vrátane SR prijímali techniku a vojakov iba so súhlasom Ruska. "Konali by sme dnes sami proti sebe, keby sme ktorejkoľvek tretej krajine, Rusku alebo niekomu inému, dali právo vetovať záväzok, na ktorom je vystavaná bezpečnosť SR," vyhlásila prezidentka.
Vymedziť sa podľa prezidentky treba proti návratu k časom, keď si veľmoci delili kontinent na sféry vplyvu. "Najhoršie z toho vždy vzišli národy, ako je ten náš, ktoré stratili aj slobodu rozhodovania a zároveň sa ich územie stalo bojiskom mocenských záujmov iných," poznamenala. Slovensko má podľa nej v súčasnosti prostredníctvom členstva v Európskej únii a NATO takú slobodu rozhodovania nad vlastným osudom a vplyv na dianie v Európe ako nikdy predtým.
Za potrebné považuje prezidentka dôkladne si preveriť domáci krízový manažment a obranu. Hovorí, že konflikt si neželáme a nechceme, no nad jeho hrozbou netreba privierať oči. Upozornila na jeho možné dosahy na Slovensko, napríklad utečeneckú krízu. "Nemôžeme si dovoliť vystupovať ako nerozhodný alebo slabý článok na východnom krídle Aliancie. V situácii, ako je táto, potrebujeme v prvom rade podporovať jednotu a súdržnosť a, samozrejme, našu ochotu ďalej prispievať ku kolektívnej bezpečnosti," povedala.
Prezidentka vyzvala tiež na kritické rozlišovanie medzi faktami a propagandou. Pýta sa ľudí, či sú v tejto situácii ochotní uveriť tomu, že NATO alebo Ukrajina je agresor. Poukázala na to, že Rusko má pri hranici okolo 100 000 vojakov, kým Aliancia do 5 000 vojakov.
Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Martin Baumann
14:43 Morawiecki v Kyjeve: Byť susedom Ruska je ako žiť na úpätí sopky
Británia, Poľsko a Ukrajina pracujú na posilnení trojstrannej spolupráce, najmä v súvislosti s rastúcimi obavami z ruskej vojenskej intervencie na Ukrajine. Na spoločnej tlačovej konferencii v Kyjeve to v utorok potvrdili premiéri Ukrajiny a Poľska Denys Šmyhaľ a Mateusz Morawiecki. TASR čerpala tieto informácie z agentúr Reuters a PAP.
"Dúfam, že v najbližšej dobe budeme môcť oficiálne spustiť nový regionálny formát spolupráce Ukrajina-Poľsko-Británia, a to v kontexte ruskej agresie. Mali by sme podpísať trojstranný dokument o spolupráci s cieľom zvýšiť bezpečnosť v regióne," vyhlásil Šmyhaľ.
Morawiecki zdôraznil, že Poľsko pomôže Ukrajine dodávkami plynu, zbraní a pošle mu tiež humanitárnu a ekonomickú pomoc.
"Mať za suseda Rusko je ako žiť na úpätí sopky," zdôraznil Morawiecki. Dodal, že Varšava pošle Kyjevu delostreleckú muníciu, mínomety, prenosné systémy protivzdušnej obrany a sledovacie drony.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki (vľavo) a ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Foto: TASR/AP
Poľský premiér vyzval Nemecko, aby neuviedlo do prevádzky plynovod Nord Stream 2 (Severný prúd 2). "Spustením tohto plynovodu Nemecko nabíja pištoľ (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, ktorou bude môcť vydierať celú Európu," myslí si Morawiecki.
Ako ďalej oznámil, ministri zahraničných vecí spomínaných troch krajín pracujú na prehĺbení spolupráce vo viacerých oblastiach.
Nový formát trojstrannej spolupráce Ukrajiny, Poľska a Británie oznámil v utorok v parlamente ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ukrajinu v priebehu utorka navštívi aj britský premiér Boris Johnson.
13:04 Rusko poprelo, že by reagovalo na odpoveď USA týkajúcu sa bezpečnostných záruk
Rusko zatiaľ nepripravilo oficiálnu reakciu na americkú odpoveď na návrhy Moskvy týkajúce sa bezpečnostných záruk. Ako informovali agentúry Interfax a RIA Novosti, v Moskve sa v tomto duchu v utorok vyjadrili hovorca Kremľa Dmitrij Peskov i námestník ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško.
Obaja reagovali na medializované vyhlásenie amerického ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého USA dostali od Ruska odpoveď na svoju písomnú reakciu adresovanú Moskve.
"Nastal nejaký zmätok. Boli to iné úvahy, v trochu inej veci," reagoval hovorca Kremľa. Peskov poznamenal, že zatiaľ nie je známe, kedy bude pripravená oficiálna reakcia Ruska. Dodal, že to bude "vtedy, keď to prezident (Vladimir Putin) bude považovať za potrebné".
Nemenovaný diplomatický zdroj podľa RIA Novosti informoval, že Rusko pripravuje "konsolidovanú" odpoveď pre USA a NATO.
Zdroj súčasne potvrdil, že minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poslal západným kolegom - medzi nimi aj šéfovi americkej diplomacie Antonymu Blinkenovi - posolstvo, ktoré sa však týkalo princípu nedeliteľnosti bezpečnosti. "A to ešte nie je 'tá' odpoveď," spresnil zdroj.
Spojené štáty odovzdali Moskve svoju písomnú reakciu na jej návrhy bezpečnostných záruk ešte 26. januára. Minister Lavrov vtedy uviedol, že dokument z Washingtonu nereaguje na to hlavné - stanovisko Ruskej federácie k neprípustnosti ďalšieho rozširovania NATO na východ a rozmiestňovania útočných zbraní, ktoré by mohli ohroziť územie Ruska.
Washington a Brusel v posledných mesiacoch obviňujú Moskvu z prípravy invázie na Ukrajinu a posilňujú svoju prítomnosť vo východnej Európe. Rusko všetky tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje, že jednotky presúva v rámci svojho územia.
Agentúra AP pripomenula, že dohady okolo doručenia reakcie Moskvy sa objavili krátko po búrlivom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v New Yorku, na ktorom si Rusko a USA vymenili ostré obvinenia o zodpovednosti za eskaláciu súvisiacu s Ukrajinou.
12:21 Zelenskyj podpísal výnos o zvýšení obranyschopnosti ukrajinskej armády
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok podpísal dekrét o zvýšení počtu príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl o 100-tisíc v priebehu troch rokov a zvýšení platov vojakov. Informovala o tom agentúra Reuters.
V príhovore v parlamente Zelenskyj súčasne upozornil, že podpísanie výnosu neznamená, že bezprostredne hrozí vojna s Ruskom. "Tento dekrét (bol pripravený) nie preto, že čoskoro budeme mať vojnu... ale preto, aby čoskoro a v budúcnosti bol na Ukrajine mier," povedal Zelenskyj.
Zelenskyj vyzval zákonodarcov, aby zachovali pokoj a jednotu, nezasievali paniku a nezneužívali patovú situáciu s Ruskom na zisk politických bodov.
"Môžete byť v opozícii voči vláde, ale nemôžete byť v opozícii voči Ukrajine," zdôraznil.
"Môžete pohŕdať... vládou, prezidentom, ale nemôžete pohŕdať svoji vlastným ľudom, zasievať paniku, aby ste získali politické body, udržiavať ľudí v strachu," dodal.
Agentúra Reuters pripomenula, že hoci Rusko sústredilo v blízkosti ukrajinských hraníc desaťtisíce vojakov, Zelenskyj sa so Spojenými štátmi a ďalšími spojencami z NATO nezhoduje v názore, že môže na Ukrajinu zaútočiť kedykoľvek.
S prejavom v parlamente Zelenskyj vystúpil v deň, keď v Kyjeve prijme predsedov vlád Británie, Holandska a Poľska - členských štátov NATO. Ich návšteva sa uskutoční v rámci úsilia o zmiernenie napätia s Ruskom a posilnenie medzinárodnej podpory Kyjevu.
V ukrajinských ozbrojených silách pôsobí v súčasnosti takmer 250-tisíc ľudí, no Rusko má nad nimi prevahu, nielen početnú, ale aj pokiaľ ide o výzbroj.
Reuters konštatuje, že členské štáty NATO sa v posledných týždňoch zomkli okolo Ukrajiny, pričom Spojené štáty, Británia a Poľsko patria medzi krajiny, ktoré ponúkajú vojenskú pomoc a žiadajú prísne sankcie voči Moskve, ak Rusko na Ukrajinu zaútočí.
Moskva popiera akékoľvek plány na inváziu na Ukrajinu. Od Západu však požaduje rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane prísľubu, že Ukrajina nikdy nebude môcť vstúpiť do NATO.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
11:53 CNN: Biden chce veľvyslankyňu USA na Slovensku presunúť do Kyjeva
Americká veľvyslankyňa na Slovensku Bridget Brinková by sa mala stať novou ambasádorkou na Ukrajine. Podľa televízie CNN ju na tento post vybral prezident Joe Biden, avšak nomináciu zatiaľ oficiálne neoznámili, keďže Kyjev nepotvrdil jej schválenie.
Ako pripomenula CNN, schválenie veľvyslanca vládou cieľovej krajiny je súčasťou štandardného procesu a môže trvať niekoľko dní, ale aj týždňov. Zdroj blízky ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému televízii povedal, že Kyjev nomináciu Brinkovej v súčasnosti posudzuje.
Agentúra Bloomberg cituje dva nemenované zdroje, ktoré uviedli, že v čase rastúceho napätia medzi Ukrajinou a Ruskom chce mať americká vláda na veľvyslaneckom poste v Kyjeve kariérneho diplomata s bohatými skúsenosťami vo východnej Európe. Aj Bloomberg označuje Brinkovú za hlavnú favoritku na túto funkciu.
Brinková je veľvyslankyňou USA na Slovensku od júla 2019. Predtým pôsobila v Národnej bezpečnostnej rade Bieleho domu (NSC) a na zastupiteľských úradoch v Srbsku, Uzbekistane, Gruzínsku a ďalších krajinách.
Zastupiteľský úrad USA na Ukrajine v súčasnosti vedie chargé d'affaires Kristina Kvienová. Poslednú riadnu veľvyslankyňu na Ukrajine Marie Yovanovitchovú odvolal pred takmer tromi rokmi vtedajší šéf Bieleho domu Donald Trump po tom, čo ju jeho poradcovia opakovane obvinili z marenia Trumpovho úsilia o vyšetrovanie aktivít bývalého viceprezidenta a vtedajšieho prezidentského kandidáta Bidena a jeho syna na Ukrajine.
Americké ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň nariadilo odsun rodín svojich diplomatov z Ukrajiny. Zároveň umožnilo "dobrovoľne" opustiť krajinu zamestnancom zastupiteľského úradu, ktorí nie sú nevyhnutne potrební pre jeho fungovanie.
11:47 Proruské vedenie v Donbase si vyhradzuje právo požiadať Rusko o vojenskú pomoc
Proruské vedenie v Donbase v utorok upozornilo, že ak Západ bude pokračovať v dodávkach zbraní pre ukrajinskú armádu, vyhradzuje "si právo obrátiť sa na Ruskú federáciu a ďalšie krajiny so žiadosťou o vojenskú a vojensko-technickú pomoc". Podľa agentúry Interfax to vyhlásil predstaviteľ tzv. ľudových milícií samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Eduard Basurin s tým, že Kyjev "aktívne vytvára úderné skupiny pre útočné operácie v Donbase".
Agentúra Interfax pripomenula, že podľa správ z pondelka na Ukrajinu prileteli minimálne tri ďalšie vojenské dopravné lietadlá NATO. Podľa západných zdrojov ide o britské vojenské dopravné lietadlo Airbus A400M, ktoré vzlietlo z leteckej základne Brize Norton v Anglicku, a poľské CASA C-295M.
V Ľvove bolo zasa spozorované kanadské vojenské dopravné lietadlo C-17 Globemaster III.
Interfax dodal, že od druhej polovice januára už americké a britské dopravné lietadlá uskutočnili najmenej 15 letov na Ukrajinu s dodávkami zbraní a vojenského vybavenia.
Vojenské dopravné lietadlá Britského kráľovského letectva C-17A Globemaster III, ktoré štartujú z leteckej základne Brize Norton, vykonali od 17. januára najmenej deväť letov na Ukrajinu s dodávkami zbrani. Podľa Londýna dopravili do Kyjeva prenosné protitankové riadené strely NLAW.
Pokiaľ ide o Spojené štáty, Interfax informoval, že sa uskutočnili dva lety vojenských dopravných lietadiel Air Force C-17A Globemaster III, pričom jedno pristálo v Kyjeve a druhé vo Ľvove.
Okrem toho štyri dopravné lietadlá Boeing-747 prenajaté americkou armádou u spoločnosti National Airlines doviezli na Ukrajinu zásielky zbraní, vrátane prenosných protitankových raketových systémov Javelin.
Dvadsiateho januára priletelo do Ľvova s nákladom ukrajinské dopravné lietadlo An-124. Štartovalo z mesta Huntsville v štáte Alabama, v ktorého blízkosti sa podľa Interfaxu nachádza Redstone Arsenal - vojenské zariadenie armády Spojených štátov.
O deň neskôr dorazil do Kyjeva ukrajinský An-124 vypravený z poľského mesta Rzeszów. A 26. januára bol zaznamenaný let lietadla An-124 z bulharského mesta Burgas na Ukrajinu.
Kyjev tento týždeň očakáva prílet ďalších amerických lietadiel s vojensko-technickou pomocou, oznámil predtým ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.
05:06 USA nariadili rodinám vládnych pracovníkov, aby odišli z Bieloruska
Spojené štáty v pondelok v súvislosti s narastajúcimi obavami týkajúcimi sa hroziacej ruskej invázie na Ukrajinu nariadili rodinným príslušníkom amerických vládnych zamestnancov v Bielorusku, aby z krajiny odišli. Svojich občanov tiež varovali, aby tam necestovali vzhľadom na napätie medzi Washingtonom a Ruskom. Informovala o tom agentúra AFP.
"Vzhľadom na nárast nezvyčajných a znepokojivých ruských vojenských aktivít v blízkosti hraníc s Ukrajinou by si občania USA, ktorí sa nachádzajú v Bielorusku, alebo zvažujú, že tam vycestujú, mali uvedomiť, že situácia je nepredvídateľná a v regióne panuje zvýšené napätie," uviedlo ministerstvo zahraničných vecí USA vo vyhlásení. Američanov varovalo pred cestami do Bieloruska vzhľadom na "svojvoľné presadzovanie zákonov" a "riziko zatknutia".
K tomuto kroku prišlo niekoľko hodín po tom, čo Washington pohrozil zavedením sankcií voči bohatým ruským oligarchom v prípade, že Rusko napadne Ukrajinu.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová v pondelok obvinila Moskvu, že v priebehu niekoľkých týždňov plánuje rozmiestniť neďaleko bieloruskej hranice s Ukrajinou až 30.000 ruských vojakov. Už v súčasnosti je podľa USA v Bielorusku zhruba 5000 ruských vojakov.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia tieto obvinenia odmietol. Nijaký ruský predstaviteľ sa podľa jeho slov nevyhrážal Ukrajine napadnutím. Vojenské jednotky sú v Bielorusku za účelom spoločných cvičení, dodal.
Rusko zhromaždilo na hraniciach s Ukrajinou približne 100.000 svojich vojakov, čím vyvolalo obavy Západu z hroziaceho ozbrojeného konfliktu.
02:47 Pentagón: Rusko rozmiestnilo na hraniciach s Ukrajinou ďalších vojakov
Americké ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že Rusko počas uplynulého víkendu znova posilnilo vojenskú prítomnosť na hraniciach s Ukrajinou. Informovala o tom agentúra DPA.
"V priebehu víkendu boli rozmiestnené v Bielorusku a na hraniciach s Ukrajinou ďalšie ruské pozemné jednotky," povedal hovorca Pentagónu John Kirby vo Washingtone. Dodal, že okrem toho USA pozorujú narastajúce aktivity ruských námorných síl v Stredomorí a v Atlantickom oceáne. Nejde však o "nič nepriateľské", povedal Kirby. Zároveň ale poznamenal, že Rusko má viac plavidiel, vykonáva cvičenia na mori a jednoznačne pracuje na zlepšovaní svojich schopností.
V súvislosti s vyjadrením prezidenta Joea Bidena o plánoch na vyslanie dodatočných amerických vojakov do východoeurópskych členských štátov NATO Kirby priblížil, že jednou z možností je nasadenie vojakov, ktorí sa už v Európe nachádzajú namiesto toho, aby tam prileteli jednotky z USA či iných oblastí. V Európe sa bežne - nielen v krízových časoch - nachádzajú desaťtisíce amerických vojakov, pripomína DPA. Kirby nespresnil, kedy ani koľko vojakov by sa mohlo presunúť.
Spojené štáty v pondelok oznámili, že uvádzajú 8500 vojakov do stavu "zvýšenej pohotovosti" v dôsledku vývoja súvisiaceho s Ukrajinou. Podľa Bidena nejde zo strany USA o "provokáciu", ale o uistenie spojencov o americkej podpore. Zároveň uistil, že nemá v úmysle vyslať amerických vojakov alebo sily NATO na Ukrajinu.
00:34 Rusko zaslalo USA odpoveď na návrh o deeskalácii napätia ohľadom Ukrajiny.
Ruská vláda zaslala v pondelok Spojeným štátom písomnú odpoveď na ich návrh týkajúci sa deeskalácie napätia v súvislosti s Ukrajinou. Informovalo o tom tlačové oddelenie ministerstva zahraničných vecí USA, píše agentúra AFP.
Moskva tak odpovedala na list Washingtonu z minulého týždňa, v ktorom USA reagovali na návrhy dohôd o bezpečnostných zárukách, ktoré Rusko žiadalo.
Zástupca tlačového oddelenia rezortu zahraničia obsah odpovede zo strany Moskvy nezverejnil s tým, že "vyjednávať na verejnosti by bolo neproduktívne" a diskusiu o návrhu Ruska nechajú na samotnú Moskvu, uviedla agentúra AP.
Spojené štáty odpoveď Ruska obdržali len niekoľko hodín pred tým, ako sa v utorok uskutoční telefonický rozhovor šéfov diplomacie Ruska a USA Sergeja Lavrova a Antonyho Blinkena.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo 17. decembra 2021 návrhy dohôd o bezpečnostných zárukách, ktoré Moskva očakáva od Washingtonu a NATO. Obe dohody – so Spojenými štátmi a členmi Aliancie – zahŕňajú okrem iného prísľub nerozširovania NATO ďalej na východ, vrátane odmietnutia prijatia Ukrajiny do aliancie, ako aj zavedenie obmedzení týkajúcich sa nasadenia útočných zbraní, najmä jadrových. Spojené štáty a NATO odovzdali svoje odpovede na návrhy Ruska 26. januára.
PONDELOK
21:52 Telefonát Johnsona s Putinom sa možno uskutoční až v utorok
Plánovaný pondelkový telefónny rozhovor britského premiéra Borisa Johnsona s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa možno uskutoční až v utorok. Pre novinárov to uviedol Johnsonov hovorca Max Blain, ktorého citovala agentúra Bloomberg.
Johnson v pondelok na pôde britského parlamentu bránil vyše hodiny a pol svoju vládu v súvislosti s predbežnými výsledkami vyšetrovania možných porušení pandemických opatrení jej členmi počas viacerých večierkov, ktoré sa konali v čase lockdownu v premiérovom sídle na Downing Street 10.
Johnson ešte stále neurčil čas telefónneho rozhovoru s ruským prezidentom a po tom, ako mu parlament položil otázku, či bol telefonát zrušený, odpovedal, že s Putinom bude hovoriť "hneď, ako bude môcť".
Johnson pre novinárov uviedol, že Putinovi plánuje počas rozhovoru povedať, že všetci vrátane Ruska musia zvoľniť a "zostúpiť z okraja“.
Agentúra TASS pripomína, že kancelária britského premiéra v pondelok avizovala, že Johnson plánuje v pondelok telefonovať s Putinom a následne v utorok odcestuje na Ukrajinu, kde sa plánuje stretnúť s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Putin a Johnson naposledy telefonovali 13. decembra, pripomína TASS.
20:45 USA sú pripravené uvaliť sankcie na "vnútorný kruh" Kremľa
Spojené štáty sú pripravené uvaliť sankcie na "vnútorný kruh" Kremľa, ak Rusko zaútočí na Ukrajinu, uviedol v pondelok Biely dom.
"Jednotlivci, ktorých sme identifikovali, sa nachádzajú vo vnútornom kruhu Kremľa alebo v jeho blízkosti a zohrávajú úlohu pri rozhodovaní vlády," povedala podľa agentúry AFP novinárom hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.
"Vyvinuli sme špecifické sankčné balíčky pre ruské elity a ich rodinných príslušníkov," doplnila Psakiová.
20:42 Macron opäť telefonoval s Putinom, zvážia osobné stretnutie
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a šéf Kremľa Vladimir Putin spolu v pondelok večer opäť hovorili o Ukrajine. Išlo o druhý telefonát oboch štátnikov za uplynulé dni. Potvrdil to Kremeľ a neskôr aj Elyzejský palác. Správu priniesli agentúry AFP a TASS.
"Lídri si naďalej vymieňali názory na situáciu okolo Ukrajiny a na otázky spojené s dlhodobými právne záväznými bezpečnostnými zárukami pre Rusko," uviedol Kremeľ v tlačovom vyhlásení.
Moskva zároveň spresnila, že lídri oboch krajín zvážia osobné stretnutie.
Putin v piatok Macronovi povedal, že reakcie Spojených štátov a Severoatlantickej aliancie (NATO) na ruské návrhy týkajúce sa bezpečnosti neriešili hlavné obavy Moskvy. Ruský prezident tiež uviedol, že nechce, aby sa situácia ohľadom Ukrajiny vyhrotila.
Elyzejský palác po telefonáte lídrov uviedol, že pondelkový hovor nadväzoval na rozhovory, ktoré Macron uskutočnil so svojimi ruskými a ukrajinskými partnermi, a tento krok prichádza ako súčasť úsilia o deeskaláciu napätia. Paríž ďalej uviedol, že Macron a Putin privítali "pozitívny pokrok" po stredajších rozhovoroch v normandskom formáte (Francúzsko, Nemecko, Rusko a Ukrajina) a podporili ďalší dialóg o implementácii dohôd o prímerí na Ukrajine dohodnutých v roku 2015.
Relatívne zmierlivý tón Macrona voči Rusku je v kontraste s tvrdšou rétorikou francúzskych spojencov v NATO – Británie či Spojených štátov, poznamenala AFP. Rusko popiera, že plánuje napadnúť svojho východného suseda. Žiada však od USA a NATO bezpečnostné záruky vrátane toho, že Aliancia sa nebude rozširovať smerom na východ a Ukrajina sa nikdy nestane členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy
20:33 Orbán pred utorňajšou schôdzkou s Putinom konzultoval so Stoltenbergom.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok z Moskvy telefonicky konzultoval s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, uviedol pre agentúru MTI Orbánov hovorca Bertalan Havasi.
Podľa jeho slov premiér informoval šéfa NATO o tom, že v utorok bude rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Orbán so Stoltenbergom zhodnotili situáciu na rusko-ukrajinských hraniciach a vyjadrili sa za zníženie napätia a za snahu o riešenie sporov prostredníctvom dialógu.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó dodal, že Orbán už o návšteve Moskvy predtým hovoril aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorého krajina aktuálne predsedá Rade Európskej únie.
Šéf maďarskej diplomacie spresnil, že rokovania s Putinom v utorok sa budú týkať možného rozšírenia dlhodobej zmluvy Maďarska s Ruskom o nákupe zemného plynu, rozšírenia atómovej elektrárne v Paksi, dvojstrannej spolupráce v oblastiach potravinárstva, kozmonautiky, ale aj železničnej a leteckej dopravy.
20:21 Nebenzia: Západ nemá dôkazy o tom, že Rusko plánuje inváziu na Ukrajinu.
Západ nemá dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia, že Rusko v blízkom čase zaútočí na Ukrajinu. V pondelok to počas zasadnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) v New Yorku vyhlásil ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia, podľa ktorého paniku okolo Ukrajiny vyvolávajú tí, ktorí sa snažia rozvíjať tému "mýtickej hrozby" zo strany Ruska.
"Do vojenskej akcie Ruska proti Ukrajine ostáva (podľa Západu) niekoľko týždňov, ak nie dní. Pritom neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali také vážne obvinenia," uviedol Nebenzia, ktorého citovala agentúra TASS.
"Reči o prichádzajúcej vojne sú samy o sebe provokačné... Akoby ste chceli, aby sa to, čo si domýšľate, stalo skutočnosťou... My takú paniku nepotrebujeme, povedal pán Zelenskyj, potrebujú ju tí, ktorí rozvíjajú tému mýtickej ruskej hrozby," pokračoval ruský veľvyslanec, pričom odkazoval na slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten počas víkendu vyzval Západ, aby nevyvolával "paniku" v súvislosti so situáciou na ukrajinských hraniciach.
Agentúra TASS pripomína, že Nebenzia odišiel zo zasadnutia BR OSN pred vystúpením ukrajinského veľvyslanca pri OSN Serhija Kyslyciu. Podľa Nebenziu nešlo o "demarš" a zasadnutie musel opustiť pre naplánované stretnutie s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom.
O pondelkové zasadnutie BR OSN požiadali Spojené štáty pre obavy z ruskej invázie na Ukrajinu. Washington žiada, aby Moskva stiahla približne 100-tisíc ruských vojakov zhromaždených na hraniciach s Ukrajinou. Rusko odmieta tvrdenia, že plánuje inváziu, a naopak žiada, aby členovia Severoatlantickej aliancie (NATO) nerozmiestňovali svoje jednotky vo východnom krídle Aliancie a aby sa Ukrajina nikdy nestala členom NATO.
Na začiatku pondelkového zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN sa Rusko narýchlo pokúsilo verejnú schôdzku zrušiť. Desať z pätnástich členov rady však hlasovalo za jej pokračovanie.
Podľa Nebenziu plánuje Rusko taktiež zorganizovať zasadnutie BR OSN, a to 17. februára – teda v čase siedmeho výročia podpísania minskych dohôd.
18:52 A. Dynkin: Európska únia nebude schopná nájsť alternatívu k ruskému plynu
Európska únia (EÚ) nebude schopná nájsť skutočnú náhradu za ruský plyn, ak sa Moskva rozhodne znížiť alebo zastaviť dodávky, čo spôsobí veľkú energetickú krízu v Európe. Uviedol to prezident Ruského inštitútu pre globálnu ekonomiku a medzinárodné vzťahy Alexander Dynkin pre agentúru TASS v komentári ku správam, že Brusel rokuje o dodávkach plynu s USA, Katarom a Azerbajdžanom pre prípad, že sa Rusko rozhodne obmedziť alebo zastaviť svoje dodávky.
Poznamenal pritom, že USA mali už v minulosti dodať Európe skvapalnený zemný plyn, ale nedodali.
Zavedenie európskych sankcií voči Rusku zasiahne v prvom rade európske hospodárstvo, povedal Dynkin. „Ak bude vyhlásené moratórium na nákup uhľovodíkov z Ruska, spôsobí to vážnu krízu v Európskej únii,“ dodal.
17:29 Heger: Ak to bude potrebné, posilníme kapacity NATO na východnej hranici.
Ak bude v záujme bezpečnosti Slovenska a Európy potrebné posilniť vojenské kapacity NATO na našej východnej hranici, SR tak urobí. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽANO) na sociálnej sieti.
"V NATO platí: jeden za všetkých, všetci za jedného. To je záruka mieru v Európe," skonštatoval Heger s tým, že vojaci NATO na východnej hranici budú v súlade s bezpečnostnou a obrannou stratégiou. "Veď na to tie dokumenty máme, aby sme sa vedeli v medzinárodných hrozbách správne orientovať a adekvátne na ne reagovať," poznamenal.
Situácia na Ukrajine je už niekoľko týždňov krajne napätá, čo súvisí s presunmi ruských jednotiek k hraniciam s Ukrajinou i s početnými vojenskými cvičeniami ruskej armády. Vláda v Kyjeve i Západ sa obávajú, že táto eskalácia by mohla vyústiť do vpádu ruských jednotiek na ukrajinské územie. Moskva takýto úmysel popiera.
14:31 Putin sa vyjadrí k reakciám Západu na ruské návrhy, keď to uzná za potrebné
Ruský prezident Vladimir Putin bude komentovať odpovede Spojených štátov a NATO na návrhy Moskvy týkajúce sa bezpečnostných záruk, "keď to uzná za potrebné". Novinárom to povedal Putinov tlačový tajomník Dmitrij Peskov s tým, že "presný dátum nevie povedať."
Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo 17. decembra 2021 návrhy dohôd o bezpečnostných zárukách, ktoré Moskva očakáva od Washingtonu a NATO. Obe dohody – so Spojenými štátmi a členmi aliancie – zahŕňajú okrem iného prísľub nerozširovania NATO ďalej na východ, vrátane odmietnutia prijatia Ukrajiny do aliancie, ako aj zavedenie obmedzení týkajúcich sa nasadenia útočných zbraní, najmä jadrových.
Spojené štáty a NATO odovzdali svoje odpovede na návrhy Ruska 26. januára. Americká strana žiadala, aby sa texty týchto dokumentov nezverejňovali, no americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zverejnili ich základné ustanovenia.
Rusko následne konštatovalo, že Západ neurobil principiálne ústupky, avšak načrtol smery pre ďalšie rokovania.
TASS dodal, že v poslednom čase sa v západných krajinách, ale aj v Kyjeve, objavujú vyhlásenia o možnej ruskej invázii na Ukrajinu. Peskov aj v pondelok na brífingu opäť označil takéto informácie za ničím nepodložené eskalovanie napätia. Zdôraznil, že Rusko pre nikoho nepredstavuje žiadnu hrozbu. Zároveň nevylúčil možnosť provokácií druhej strany na "ospravedlnenie takýchto vyhlásení". V tejto súvislosti varoval, že pokusy o použitie sily na vyriešenie krízy na juhovýchode Ukrajiny by mohli mať veľmi vážne následky.
Hovorca Kremľa súčasne zdôraznil, že Európa si musí uvedomiť neprípustnosť zasahovania USA do svojich záležitostí. Podľa jeho slov "Anglosasi na európskom kontinente značne zvyšujú napätie". "My, Európania, máme o čom premýšľať, keď napríklad krajina, ktorá je mimo nášho kontinentu, u nás doma eskaluje napätie. Nie je to správne. A kým my, Európania, nepochopíme, že nám to všetkých škodí, sotva sa podarí napraviť túto situáciu," vyhlásil Peskov.
Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
14:12 Johnson bude hovoriť s Putinom, potom sa stretne so Zelenským
Britský premiér Boris Johnson plánuje v pondelok telefonicky rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o situácii v súvislosti s Ukrajinou. Novinárom to povedal hovorca úradu britského premiéra.
Agentúra TASS poznamenala, že Johnson odcestuje 1. februára na Ukrajinu, aby sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Johnsona bude počas návštevy sprevádzať britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.
Kremeľ v pondelok odsúdil plány Británie zaviesť sankcie voči Rusku, ktoré majú Moskvu odradiť od prípadnej invázie na Ukrajinu, a v tejto súvislosti pohrozil odvetnými krokmi.
13:46 Ukrajinský minister obrany: Prechod ekonomiky na vojnový stav nehrozí
Ukrajinská armáda je pripravená odraziť ozbrojenú agresiu Ruskej federácie a prechod ukrajinskej ekonomiky na vojnový stav nehrozí. Uviedol to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v rozhovore pre spravodajský server Levyj bereg (lb.ua) zverejnenom v pondelok.
"K dnešnému dňu sú zásoby pohonných hmôt doplnené, máme muníciu. Sme pripravení brániť sa. K dnešnému dňu neexistuje nijaká hrozba, ktorá by si vyžadovala prechod na vojnový stav. Toto vieme. Ak sa tak stane, včas prejdeme na úplne iný systém ekonomiky. Potom sa obmedzia všetky rozvojové programy a všetky financie sa minú na vojnu," povedal Reznikov v rozhovore, z ktorého citovala agentúra Ukrinform.
Reznikov ďalej zdôraznil, že aktuálnou úlohou je plánovať rozvoj pokojne, umiernene, bez paniky, a realizovať reformy tak, aby sa armáda v najbližších rokoch "stala neporaziteľnou".
13:24 Lavrov a Blinken budú spolu telefonáť. Kremeľ viní USA za eskláciu na Ukrajine
Ministri zahraničných vecí Ruska a Spojených štátov Sergej Lavrov a Antony Blinken absolvujú v utorok telefonický rozhovor. Podľa agentúry TASS o tom informovala hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová. Agentúra AFP dodala, že osobné stretnutie ministrov sa zatiaľ neplánuje.
Medzičasom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na brífingu v Moskve vyhlásil, že Rusko vyzýva Washington a jeho spojencov na európskom kontinente, aby "upustili od línie eskalácie napätia okolo Ukrajiny a zaujali konštruktívny postoj".
Peskov upozornil, že "hystéria, ktorú rozpútal Washington", vyvoláva hystériu aj na Ukrajine, "kde si ľudia už takmer balia kufre".
Túto "kampaň" zo strany Spojených štátov označil Peskov za veľmi škodlivú a apeloval na Washington a spojencov USA na európskom kontinente, aby "opustili túto líniu a zaujali konštruktívny, pokojný a rozvážny postoj".
Antony Blinken a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
Ako poznamenal TASS, táto Peskovova odpoveď je reakciou na žiadosť o komentár informácií zo západných médií, z ktorých niektoré tvrdia, že Biely dom je údajne nespokojný s postojom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v súvislosti s "hrozbou ruskej invázie" do jeho vlasti.
TASS napísal, že americká televízia CNN s odvolaním sa na zdroje z americkej administratívy informovala o rastúcom napätí vo vzťahoch medzi Washingtonom a Kyjevom.
Americký prezident Joe Biden a jeho poradcovia podľa CNN údajne nie sú spokojní s tým, že ukrajinské vedenie "bagatelizuje hrozbu" údajnej invázie z Ruska a tiež "bez väčšej vďaky" prijíma podporu zo strany Spojených štátov.
Kyjev sa zase domnieva, že Spojené štáty reagujú na súčasnú situáciu prehnane, pričom "zasievajú paniku a poškodzujú ekonomiku" Ukrajiny a odmietajú uvaliť na Rusko preventívne sankcie.
CNN ešte predtým s odvolaním sa na zdroj z ukrajinskej vlády uviedla, že štvrtkový telefonický rozhovor Bidena so Zelenským "nemožno označiť za konštruktívny".
Túto informáciu vyvrátili tlačový tajomník ukrajinského prezidenta Serhij Nykyforov i ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Aj samotný Zelenskyj povedal, že s americkým lídrom nemal nijaké nedorozumenie.
12:27 Kremeľ odsúdil avizované britské sankcie voči ruským spoločnostiam
Kremeľ v pondelok odsúdil plány Británie zaviesť sankcie voči Rusku, ktoré majú Moskvu odradiť od prípadnej invázie na Ukrajinu, a v tejto súvislosti pohrozil odvetnými krokmi. Informovala o tom agentúra AFP.
Hovorca Kremľa reagoval na nedeľňajšie vyhlásenie britskej ministerky zahraničných vecí Liz Trussovej, ktorá oznámila, že Londýn budúci týždeň predloží návrh nového zákona o sankciách. Avizovaný návrh rozšíri možnosť uvalenia sankčných opatrení tak, aby sa ich terčom mohla "akákoľvek spoločnosť, ktorá je zaujímavá pre Kremeľ a režim v Rusku".
"Toto vyhlásenie Londýna je veľmi znepokojujúce, a to nielen pre naše spoločnosti. Poukazuje na značnú mieru nepredvídateľnosti Londýna a je dôvodom na vážne obavy medzinárodných finančných štruktúr," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Avizované kroky Spojeného kráľovstva označil za "zjavný útok na podnikanie".
"Britský kabinet v podstate ohrozuje aj svoje veľké podniky," uviedol ďalej Peskov s tým, že Londýn svojimi krokmi "masívne zvyšuje napätie na európskom kontinente."
Dodal, že ak sa cieľom britských sankcií stanú ruské firmy, Moskva zareaguje zodpovedajúcimi "odvetnými opatreniami". "Tieto opatrenia budú vychádzať z našich vlastných záujmov," povedal Peskov bez ďalším podrobností.
12:13 Ukrajinská polícia tvrdí, že zmarila plány na destabilizáciu situácie v krajine
V Kyjeve v nedeľu zadržali skupinu ľudí, ktorí plánovali vyvolať masové nepokoje s použitím násilia. Odohrať sa mali 31. januára v blízkosti prezidentskej kancelárie za účasti asi 5-tisíc ľudí. Na brífingu v Kyjeve to v pondelok oznámili minister vnútra Denys Monastyrskyj a šéf Národnej polície Ihor Klymenko.
Ako informoval spravodajský web Hromadske radio, obaja predstavitelia bezpečnostných zložiek konštatovali, že zámerom bolo "podkopať a destabilizovať situáciu na Ukrajine".
Dodali, že akcia v Kyjeve mala byť prvá zo série zhromaždení, ďalšie sa mali odohrať v Sumskej, Černihivskej, Poltavskej a Čerkaskej oblasti.
Podľa Monastyrského malo byť v dave asi 1 500 provokatérov, ktorí mali vyvolávať bitky s policajtmi. Organizátori mali údajne aj pripravenú "umelú krv", ktorá sa mala vydávať za pravú. K dispozícii mali aj skupinu lekárov, ktorí mali natáčať "zranenia" účastníkov potýčok a poskytovať ich televíziám. Okrem toho sa útočníci chystali podpaľovať pneumatiky, používať dymovnice a ohňostroje a využívať rádiostanice na koordináciu davu.
Klymenko na tlačovej konferencii informoval, že polícia preveruje možné prepojenie zadržaných s Ruskom a militantmi v Donbase. Spresnil, že vyšetrovatelia sú v procese "identifikácie objednávateľov a tých, ktorí by z protestov profitovali". Dodal súčasne, "Vieme, kto má z takejto destabilizácie situácie" na Ukrajine prospech, dodal najvyšší policajný veliteľ.
Podľa Klymenka "pasívni" účastníci mali dostať od 800 hrivien (25 eur) za akciu, aktívnejší od 1 200 hrivien (37 eur) a tí najradikálnejší po 2 500 hrivien (76 eur). Celkovo plánovali organizátori na akciu vyčleniť milión hrivien (31 337 eur).
Protestné zhromaždenie, ktoré prerástlo do násilností, sa v Kyjeve pred budovou parlamentu odohralo aj 25. januára. Zranených bolo počas neho 21 ľudí.
Situácia na Ukrajine je už niekoľko týždňov krajne napätá, čo súvisí s presunmi ruských jednotiek k hraniciam s Ukrajinou i s početnými vojenskými cvičeniami ruskej armády. Vláda v Kyjeve i Západ sa obávajú, že táto eskalácia by mohla vyústiť do vpádu ruských jednotiek na ukrajinské územie. Moskva takýto úmysel popiera.
10:20 Prezidentka už poverila ministra obrany podpísaním obrannej dohody s USA
Prezidentka SR Zuzana Čaputová už poverila ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) podpísaním obrannej dohody s USA. Poverenie na základe návrhu vlády podpísala minulý piatok (28. 1.). TASR to potvrdil jej hovorca Martin Strižinec.
Prezidentka sa už skôr vyjadrila, že uzavretie dohody podporuje. Avizovala však, že zmluvu ratifikuje iba s interpretačnou doložkou o tom, ako SR zmluvu vykladá. Mala byť súčasťou splnomocnenia.
Uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany vlády SR a USA už odsúhlasila vláda. Po podpise dokumentu na základe splnomocnenia prezidentky ho musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou.
Zmluva by mala umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Predstavitelia vlády deklarovali, že dohoda neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR.
Opozícia zmluvu kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov.
Jaroslav Naď a Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Podpis dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými sa očakáva vo štvrtok 3. februára. Do USA preto vycestuje slovenská delegácia na čele s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽANO) a ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nominant SaS). TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
„Sme veľmi vďační všetkým zodpovedným ľuďom a politikom, ktorí si uvedomujú opodstatnenie a potrebu tejto dohody pre užšiu spoluprácu s naším strategickým partnerom v oblasti obrany a bezpečnosti. Je to zodpovedný krok a silný odkaz o smerovaní Slovenska,“ uviedol Naď.
Minister zároveň odmietol spájanie rokovaní a schvaľovania zmluvy s aktuálnou situáciou na hraniciach Ukrajiny a Ruskej federácie. „Súčasné znenie dohody o spolupráci v oblasti obrany je výsledkom niekoľkoročných expertných rokovaní oboch strán, ktorý pripravovali odborníci z viacerých rezortov viac ako štyri roky,“ vysvetlil.
NEDEĽA
23:00 Kanada dočasne sťahuje neesenciálnych pracovníkov z ambasády v Kyjeve
Kanada sa rozhodla dočasne stiahnuť zo svojho veľvyslanectva v Kyjeve tých kanadských zamestnancov, ktorí nie sú nevyhnutní pre chod tejto diplomatickej misie, a tiež zvyšných rodinných príslušníkov. Informovala o tom v nedeľu vláda v Ottawe.
Kanada však svoj tím zostávajúci na veľvyslanectve v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev posilní expertmi z oblastí ako napríklad reforma bezpečnostného sektoru, demokratické reformy, konzulárne služby a diplomacia. Títo predstavitelia budú spoločne sledovať a hodnotiť vývoj situácie a reagovať na ňu tak, aby Kanada Ukrajine pomohla, uviedla vláda.
Kanadská vláda zdôraznila, že jej prioritou je bezpečie Kanaďanov. Pracovníci ambasády sú však pripravení naďalej poskytovať konzulárne služby pre kanadským občanov.
"Kanadské veľvyslanectvo na Ukrajine zostáva otvorené," uviedla na webe vláda a uviedla telefónne číslo a e-mail, prostredníctvom ktorých môžu Kanaďania v núdzi žiadať o konzulárnu pomoc 24 hodín denne, sedem dní v týždni.
19:21 Kyjev vyzval Rusko, aby stiahlo vojakov z hraníc Ukrajiny
Kyjev v nedeľu vyzval Moskvu, aby stiahla svojich vojakov z hraníc Ukrajiny a pokračovala v dialógu so Západom, ak myslí zmiernenie napätia "vážne". Informovala o tom tlačová agentúra AFP. V tomto krízovom období stúpa napätie a obavy z toho, že Rusko podnikne inváziu na Ukrajinu.
"Ak to ruskí predstavitelia myslia vážne, keď hovoria, že nechcú novú vojnu, Rusko musí pokračovať v diplomatických rozhovoroch a stiahnuť vojenské sily, ktoré zhromaždilo popri hraniciach Ukrajiny a na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny," napísal na Twitteri ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Kremeľ rozmiestnil popri hraniciach Ukrajiny vyše 100-tisíc vojakov a ťažké zbrane, uvádza Západ. A obáva sa, že Kremeľ podnikne útok na Ukrajinu.
"Diplomacia je jediný zodpovedný prístup," doplnil Kuleba v tvíte.
Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP
Moskva popiera, že plánuje takúto inváziu. Vyhlásila, že nechce vojnu, ale snaží sa získať od USA a NATO bezpečnostné záruky, že sa vojenská aliancia nebude rozširovať ďalej na východ.
Medzi požadovanými zárukami sú v prvom rade tie, že NATO neprijme nových členov, predovšetkým Ukrajinu, a že Spojené štáty nebudú zriaďovať nové vojenské základne v bývalých sovietskych republikách.
Kuleba v sobotu v telefonáte so svojím francúzskym kolegom Jeanom-Yvesom Le Drianom upozornil, že je dôležité, aby všetci vrátane Západu zostali počas rokovaní s Moskvou "ostražití a pevní".
18:48 Maďarsko napriek patovej situácii s Ukrajinou nepotrebuje posily z NATO
Maďarsko nie je bezprostredne ohrozené v súvislosti s ukrajinskou krízou a na rozdiel od iných krajín si nenárokuje posilnenie zo Severoatlantickej aliancie. Vyhlásil to v nedeľu pre komerčnú spravodajskú rozhlasovú stanicu InfoRádió maďarský minister obrany Tibor Benkő.
"Z armádnych analýz vyplýva, že zhromažďovanie vojsk pri ukrajinských hraniciach nenasvedčuje tomu, že by Rusko chcelo zaútočiť na Ukrajinu," povedal šéf rezortu obrany.
Podľa jeho slov neustále prebiehajú rokovania v súvislosti s ukrajinskou krízou a výcvik v radoch maďarskej armády sa nelíši od toho bežného. Minister však poznamenal, že aj v budúcnosti treba rátať s prítomnosťou amerických vojakov na spoločných armádnych cvičeniach.
Jaroslav Naď a Tibor Benkõ. Foto: TASR/DUNA/MTI
17:13 Rezort zahraničia odporúča Slovákom zvážiť nevyhnutnosť cestovania na Ukrajinu
Vzhľadom na pretrvávajúce napätie na Ukrajine by mali občania SR obmedziť vstup do krajiny len na nevyhnutné cesty. Odporúča to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR na svojom webe. Slovákom nachádzajúcim sa na Ukrajine radí nezúčastňovať sa hromadných a protestných podujatí.
"Bezpečnostná situácia na celom území Ukrajiny je nepredvídateľná a môže sa veľmi rýchlo meniť," upozornil rezort.
MZVEZ zároveň odporúča necestovať do Doneckej a Luhanskej oblasti vo východnej časti Ukrajiny, na územie Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ. "V tejto súvislosti upozorňujeme, že ukrajinská strana povoľuje prejazd cudzincov medzi dočasne okupovaným územím Krymu a teritóriom Ukrajiny iba so špeciálnym povolením cez kontrolné priechody zriadené na tento účel," priblížilo MZVEZ.
12:10 Británia pripravuje nový zákon o sankciách voči Rusku
Britská vláda budúci týždeň predloží návrh nového zákona o sankciách, ktoré zasiahnu "oveľa širšiu škálu" ruských ekonomických cieľov, a to v rámci úsilia odradiť Moskvu od invázie na Ukrajinu. Oznámila to v nedeľu britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová, informuje agentúra AFP.
Podľa šéfky britskej diplomacie tento návrh zákona rozšíri sankčné nástroje Spojeného kráľovstva tak, aby sa cieľom opatrení mohla stať "akákoľvek spoločnosť, ktorá je zaujímavá pre Kremeľ a režim v Rusku".
"Putinovi oligarchovia sa nebudú mať kde schovať," vyhlásila Trussová pre televíziu Sky News v zmienke o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Vzťahy medzi Ruskom a Západom sú na najhoršej úrovni od studenej vojny. Moskva rozmiestnila desaťtisíce vojakov neďaleko hranice s Ukrajinou, čo vyvolalo obavy z invázie, vystrašilo členov NATO v regióne a viedlo alianciu k skúmaniu možností posilnenia svojich tamojších síl, pripomína AFP.
Britský premiér Boris Johnson v sobotu večer oznámil, že jeho krajina pripravuje pre NATO ponuku "veľkého" nasadenia vojakov, zbraní, vojenských lodí a lietadiel v Európe. Londýn by ju mohol oznámil už budúci týždeň.
Trussová v rozhovore pre Sky News varovala, že európski spojenci musia zostať jednotní voči Moskve a dať prednosť "obrane slobody a demokracie" pred "okamžitými finančnými problémami".
Poukázala na to, že Berlín zaujal "oveľa tvrdší postoj" v súvislosti s kontroverzným plynovodom Severný prúd 2 (Nord Stream 2), postaveným na prepravu ruského zemného plynu do Nemecka.
"Nemôžeme uprednostňovať krátkodobé ekonomické záujmy pred dlhodobým prežitím slobody a demokracie v Európe. To je ťažké rozhodnutie, ktoré musí každý z nás urobiť," dodala Trussová.
11:32 Stoltenberg: NATO neplánuje vyslať bojové jednotky na Ukrajinu
Severoatlantická aliancia (NATO) neplánuje vyslať bojové jednotky na Ukrajinu v prípade ruského vpádu do tejto krajiny, ktorá nie je členom NATO. Uviedol to v nedeľu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
"Nemáme plány na rozmiestnenie bojových jednotiek NATO na Ukrajine... zameriavame sa na poskytovanie podpory," povedal Stoltenberg pre britskú televíziu BBC po otázke, či by vylúčil nasadenie vojakov NATO na Ukrajine, ak by na ňu Rusko zaútočilo.
"Je veľký rozdiel medzi členom NATO a silným a vysoko ceneným partnerom ako Ukrajina. O tom niet pochýb," citovala vyjadrenie generálneho tajomníka agentúra Reuters.
Podľa BBC Stoltenberg tiež vyzval na "vyvážený prístup" v súvislosti s rastúcim napätím okolo Ukrajiny. Táto situácia predstavuje "skutočné nebezpečenstvo" a krajiny by sa mali naďalej snažiť o politické riešenie, zdôraznil.
Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
Rusko umiestnilo v oblastiach neďaleko ukrajinskej hranice okolo 100 000 vojakov spolu s tankami, delostrelectvom či raketami. Moskva popiera plány na inváziu do bývalej sovietskej republiky, žiada však od USA a NATO bezpečnostné záruky vrátane uistenia, že Ukrajina sa nestane členom Severoatlantickej aliancie.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu vyhlásil, že Ukrajina nie je pripravená na členstvo v NATO a "nijako by neprispela" k posilneniu bezpečnosti aliancie. Členstvo Ukrajiny by však narušilo vzťahy NATO s Ruskom, keďže by bolo "hrubým porušením záväzkov prijatých prezidentmi USA a ďalších členských štátov aliancie", povedal Lavrov podľa agentúry TASS v programe televízie Pervyj kanal.
02:59 Spojené kráľovstvo ponúkne NATO veľké vojenské nasadenie v Európe
Británia sa pripravuje ponúknuť Severoatlantickej aliancii (NATO) "veľké" nasadenie vojakov, zbraní, vojnových lodí a lietadiel v Európe. Oznámil to v sobotu večer britský premiér Boris Johnson v reakcii na narastajúce "ruské nepriateľstvo" voči Ukrajine, informovala tlačová agentúra AFP.
Ponuka, ktorá má byť predložená vojenskému vedeniu NATO na budúci týždeň v Bruseli, by mohla viesť k tomu, že Británia zdvojnásobí počet svojich približne 1 150 vojakov rozmiestnených vo východoeurópskych krajinách a do Estónska pošle "obranné zbrane", uviedol Downing Street.
"Tieto opatrenia by vyslali Kremľu jasný odkaz – nebudeme tolerovať vaše destabilizujúce aktivity a vždy budeme stáť po boku našich spojencov v NATO tvárou v tvár ruskému nepriateľstvu," uviedol Johnson vo svojom sobotňajšom vyhlásení.
"Našim ozbrojeným silám som nariadil, aby sa na budúci týždeň pripravili na rozmiestnenie po celej Európe, čím zabezpečíme, že budeme schopní podporiť našich aliančných spojencov na súši, na mori a vo vzduchu," dodal britský líder.
Boris Johnson medzi britskými vojakmi. Foto: TASR/AP
Johnson tvrdí, že ak si ruský prezident Vladimir Putin zvolí "krviprelievanie a ničenie" na Ukrajine, bude to "pre Európu tragédia", píše AFP. "Ukrajina sa o svojej budúcnosti musí rozhodnúť slobodne," poznamenal britský ministerský predseda.
Johnson v piatok oznámil, že v najbližších dňoch bude hovoriť s Putinom, pričom chce naliehať na deeskaláciu napätia v súvislosti s Ukrajinou. Premiér má na budúci týždeň navštíviť tento región.
Vzťahy medzi Ruskom a Západom sú najhoršie od studenej vojny; prispelo k tomu rozmiestnenie tisícok ruských vojakov na ukrajinských hraniciach a požiadavka Kremľa, aby sa Ukrajina nestala členom NATO.
Británia už má v Estónsku nasadených viac než 900 vojakov. Na Ukrajine ich má zhruba 100 v rámci výcvikovej misie, ktorá sa začala v roku 2015. V Poľsku má Británia približne 150-člennú motorizovanú jednotku. Na akciu je pripravená aj lietadlová loď HMS Prince of Wales, ktorá sa aktuálne nachádza v Arktíde.
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová a britský minister obrany Ben Wallace sa pripravujú na návštevu Moskvy, kde budú rokovať so svojimi ruskými rezortnými kolegami.
Wallace zároveň v najbližších dňoch vycestuje na stretnutia so spojencami do Maďarska, Slovinska a Chorvátska.
00:59 Rusko presunulo námorné cvičenie, ktoré sa malo konať pri pobreží Írska
Rusko v sobotu oznámilo, že zmení miesto konania avizovaného námorného cvičenia, ktoré sa malo uskutočniť pri pobreží Írska. Informovala o tom tlačová agentúra AP s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
Stalo sa tak po tom, ako Dublin vyjadril znepokojenie nad týmto zámerom v súvislosti s napätým sporom medzi Moskvou a Západom o rozširovanie Severoatlantickej aliancie (NATO) a obavami, že sa Rusko hodlá napadnúť Ukrajinu.
Cvičenie sa malo konať 3. až 8. februára zhruba 240 kilometrov od juhozápadného Írska v medzinárodných vodách, ale zároveň v rámci exkluzívnej ekonomickej zóny Írska, ktoré je členskou krajinou EÚ, ale nie členom NATO.
Ruské veľvyslanectvo v Írsku v sobotu zverejnilo list, v ktorom ruský veľvyslanec Jurij Filatov hovorí, že dané cvičenie bude premiestnené z írskej ekonomickej zóny "so zámerom neprekážať pri rybolovných činnostiach".
Minister zahraničných vecí Írskej republiky Simon Coveney tento týždeň vystúpil proti manévrom so slovami, že "toto nie je čas na zvyšovanie vojenskej aktivity a napätia v kontexte toho, čo sa deje s Ukrajinou a na nej".
Moskva spustila aj vojenské cvičenie s účasťou motorizovanej pechoty a delostrelectva i na juhozápade Ruska. Ďalšie cvičenie s účasťou letectva sa odohráva v Kaliningradskej oblasti pri Baltskom mori. V Čiernom mori a v Arktíde sú zasa nasadené desiatky ruských vojnových plavidiel.
Ruskí vojaci sú tiež na spoločnom cvičení v Bielorusku; Západ sa preto obáva, že Moskva by mohla začať útok proti Ukrajine zo severu, z územia Bieloruska. Ukrajinské hlavné mesto Kyjev leží iba 75 kilometrov od bieloruských hraníc.
SOBOTA
19:45 Rusi zaviedli recipročné sankcie voči predstaviteľom zo Západu
Opatrenia sú zamerané proti predstaviteľom bezpečnostných a zbrojárskych firiem, politikom EÚ a vybraným predstaviteľom, ktorí sa podieľali na kritike Ruska. Mená ani počet sankcionovaných ruské ministerstvo zahraničných vecí neupresnilo. (deutsche welle)
18:50 Ukrajinský prezident Zelenskyj kritizoval Ameriku za eskalovanie napätia
Správu priniesol denník Washington Post, 44-ročný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj síce víta ekonomickú pomoc pre svoju krajinu, ale súčasne s tým upozornil, že Spojené štáty a ich najbližší spojenci eskalujú napätie.
Zelenskému vadí, že západné krajiny začali sťahovať ľudí zo svojich ambasád v Kyjeve, kritizoval tiež návrh na ďalšie sankcie voči Moskve, neúmerne to podľa neho zväčšuje paniku.
Zelenský o svojich výhradách hovoril na tlačovke a zrejme aj počas telefonátu, ktorý mal v piatok s americkým prezidentom Bidenom. Podľa ukrajinského prezidenta nie je prítomnosť ruských vojakov na cvičení pri ukrajinských hraniciach dostatočným dôkazom o tom, že Rusi plánujú zaútočiť. "Sme vďační Spojeným štátom za ich neustálu podporu našej suverenity a teritoriálnej integrity. Ale ja som ukrajinský prezident, ja tu žijem a poznám hlbšie ako ktorýkoľvek iný prezident detaily situácie."
Iný komentár k situácii vyjadril ukrajinský minister zahraničných vecí. Dmytro Kuleba v sobotu vyhlásil, že pri rokovaniach s Moskvou je dôležité zostať "ostražití a pevní".
Kuleba sa v telefonáte s francúzskym kolegom Jeanom-Yvesom Le Drianom poďakoval Parížu za rozhodnutie neevakuovať rodiny svojho diplomatického personálu z Kyjeva, uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení. Obaja politici "zdôraznili, že je dôležité zostať pri kontaktoch s ruskou stranou ostražití a pevní a tiež ďalej presadzovať politické a diplomatické urovnanie" konfliktu Kyjeva s Moskvou, dodalo ukrajinské ministerstvo.
Kuleba a Le Drian zdôraznili, že je nutné "zdržať sa krokov, ktoré by vystupňovali strach" v ukrajinskej spoločnosti a "podkopali finančnú stabilitu" bývalej sovietskej republiky. Le Drian má 7. až 8. februára navštíviť Ukrajinu spolu s nemeckou kolegyňou Annalenou Baerbockovou. Kyjev oznámil, že Le Drian a Baerbocková plánujú cestu do oblasti frontovej línie na východe Ukrajiny, kde vládni vojaci takmer osem rokov bojujú proti separatistom podporovaným Ruskom.
17:50 Macron posiela niekoľko stoviek vojakov do Rumunska
Francúzsko plánuje vyslať do Rumunska niekoľko stoviek vojakov, a to v rámci prípadného posilnenia bezpečnosti na východnom krídle NATO. V sobotu to vyhlásila ministerka obrany Florence Parlyová. Francúzsko sa obáva, že Rusko podnikne útok na Ukrajinu. Prezident Emmanuel Macron nedávno vyhlásil, že Francúzsko je "pripravené pokračovať a v rámci NATO ísť na nové misie... predovšetkým v Rumunsku".
Parlyová pre rozhlasovú stanicu France Inter povedala, že vo štvrtok 27. januára navštívila Rumunsko, kde o tejto záležitosti diskutovala. Uviedla, že Rumunsko je "zóna vysokého napätia", preto ho treba "zaistiť" a upokojiť. "Čoskoro budeme mať s členmi NATO stretnutie," povedala a doplnila, že Paríž plánuje poslať do Rumunska "niekoľko stoviek mužov" v rámci "obrannej aliancie".
Emmanuel Macron. Zdroj: Macron/FB
16:55 Obyvatelia východu Ukrajiny ovládaného povstalcami môžu vstúpiť do ruskej armády
Ruský zákonodarca Viktor Vodolackij povzbudzuje obyvateľov oblastí ovládaných separatistickými povstalcami na východe Ukrajiny, aby vstúpili do ruskej armády. Je to znak, že Moskva sa stále snaží čo najviac tieto oblasti integrovať. Pritom v tomto období sa Západ obáva, že Rusko plánuje vpád na Ukrajinu, napísala v sobotu tlačová agentúra AP.
Vodolackij v sobotu povedal, že obyvatelia oblastí, ovládaných od roku 2014 proruskými povstalcami, sa obávajú útokov ukrajinských síl a že tí, ktorí majú ruské pasy, budú v ruskej armáde vítaní.
"Ak ruskí občania žijúci v týchto oblastiach (na východe Ukrajiny) chcú vstúpiť do ruských ozbrojených síl, Rostovský oblastný vojenský komisariát ich zaregistruje a povolá," uviedol pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS Vodolackij, podpredseda parlamentného výboru pre vzťahy so susedmi.
Rusko udelilo v spomínaných oblastiach pasy vyše 500-tisíc ľuďom. Vodolackij vyhlásil, že títo odvedenci budú slúžiť v Rusku – ale to necháva otvorenú aj možnosť, že budú začlenení do nejakých jednotiek pri budúcej invázii.
15:01 Rusko presunulo do Bieloruska prvú techniku na spoločné vojenské cvičenie
Rusko presunulo do Bieloruska prvú armádnu techniku na vojenské cvičenie, ktoré obe susedné krajiny plánujú na polovicu februára. Do Bieloruska dorazili protilietadlové systémy krátkeho dosahu typu Pancir-S, oznámilo v sobotu ruské ministerstvo obrany.
Predtým už do krajiny presunuli viaceré stíhacie lietadlá Suchoj Su-35. Na ceste do bývalej sovietskej republiky sa medzitým zrejme nachádzajú aj ruské systémy protivzdušnej obrany S-400, napísala agentúra DPA.
Moskva a Minsk plánujú od 10. do 20. februára spoločné vojenské cvičenie v Bielorusku, ktoré vyvolalo znepokojenie na Západe vzhľadom na súčasnú krízu okolo Ukrajiny. Manévre by mali prebiehať okrem iného v južnom Bielorusku, ktoré hraničí s Ukrajinou.
Ministerstvo zahraničných vecí USA vyjadrilo obavy, že Moskvy by mohla pod zámienkou vojenských cvičení umiestniť vojakov v Bielorusku a odtiaľ napadnúť Ukrajinu.
Alexander Lukašenko a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
12:24 Premiér Morawiecki navštívi Ukrajinu, uistil ju o podpore
Poľský premiér Mateusz Morawiecki navštívi v utorok (1. februára) Kyjev, kde sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a premiérom Denysom Šmyhaľom. Oznámil to v sobotu hovorca poľskej vlády, informuje tlačová agentúra PAP.
"Poľsko podporuje Ukrajinu v opatreniach zameraných na zabránenie agresii Ruska," uviedol hovorca Piotr Müller. "Urobíme všetko, čo bude v našich silách, na zachovanie mieru v Európe," vyhlásil.
Rusko rozmiestnilo neďaleko ukrajinskej hranice okolo 100 000 vojakov, čo vyvolalo obavy z invázie do susednej krajiny. Moskva takéto zámery popiera, žiada však od USA a NATO bezpečnostné záruky vrátane toho, že sa Ukrajina nestane členom Severoatlantickej aliancie.
Morawiecki uviedol, že Poľsko poskytne Ukrajine svoju podporu, ktorá bude "primeraná hrozbe". V rozhovore pre sobotňajšie vydanie španielskeho denníka El Mundo tiež povedal, že bezpečnosť Ukrajiny znamená bezpečnosť celej Európy.
"Nikto nevie, ako ďaleko môže ruský prezident Vladimir Putin zájsť, všetci však vieme, čoho je schopný," vyhlásil poľský premiér v interview. Podľa jeho slov je cieľom Putina zistiť, ako ďaleko môže zájsť, keďže už využil európsku nejednotu a prekročil iné hranice. Morawiecki uviedol, že útok voči Gruzínsku v roku 2008 a anektovanie ukrajinského Krymu v roku 2014 ukázali, že Rusko je pripravené porušiť princípy medzinárodnej politiky.
"EÚ a NATO musia urobiť všetko pre to, aby zabránili Vladimirovi Putinovi v podniknutí nových agresívnejších krokov," vyzval Morawiecki a zdôraznil, že Aliancia nie je zameraná proti žiadnemu štátu a nepredstavuje hrozbu pre Rusko.
"Našou jedinou požiadavkou je, aby Rusko rešpektovalo právo krajín a sebaurčenie," doplnil. "Ukrajinci si to zaslúžia práve tak ako Rusi."
Mateusz Morawiecki. Foto: TASR/Jaroslav Novák
10:27 Británia zvažuje vyslanie ďalších vojakov do východnej Európy
Vzhľadom na eskalujúcu situáciu okolo Ukrajiny zvažuje Británia vyslanie ďalších jednotiek, ktoré by posilnili obranu NATO, uviedli v noci na sobotu vládne zdroje v Londýne. Premiér Boris Johnson podľa nich cez víkend preskúma opatrenia "na zastavenie rastúcej ruskej agresie v regióne", informuje agentúra DPA.
Noviny The Times priniesli správu o tom, že možné je vyslanie ďalších britských vojakov do východnej Európy, no tiež ďalších vojenských lietadiel a lodí.
Johnson "v najbližších dňoch" pocestuje do východnej Európy a bude tiež telefonovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedla hovorkyňa kancelárie britského premiéra. Ktoré krajiny navštívi, zatiaľ nezverejnili. Sprevádzať ho bude ministerka zahraničných vecí Liz Trussová, ktorá plánuje návštevu Ukrajiny a chce v priebehu najbližších dvoch týždňov cestovať aj do Moskvy.
Vládne zdroje tiež uviedli, že britské ministerstvo zahraničných vecí zamýšľa v pondelok sprísniť svoje sankcie voči Rusku. Opatrenia by mali zasiahnuť "strategické a finančné záujmy" tejto krajiny.
Podľa správy The Times sa USA obávajú, že Londýn nemôže prijať tvrdé hospodárske opatrenia voči Moskve. Spojené kráľovstvo totiž roky toleruje podozrivé investície z Ruska, pričom najmä v Londýne je veľa financií ruských oligarchov s úzkymi väzbami na Kremeľ. Ak by tieto sumy v dôsledku britských sankcií stiahli, mohlo by to finančnú metropolu silne zasiahnuť.
Britský minister obrany Ben Wallace varoval, že Rusko by sa s pomocou rozsiahlych kybernetických útokov či zverejnenia kompromitujúcich alebo škodlivých informácií mohlo pokúsiť rozdeliť Západ a vyvolať zmätok. Wallace cestuje budúci týždeň na rozhovory do Maďarska, Slovinska, Česka a Chorvátska.
07:30 Ukrajinská kríza nepredstavuje priamu vojenskú hrozbu pre Poľsko, vyhlásil Duda
Rusko-ukrajinská kríza nepredstavuje priamu vojenskú hrozbu pre Poľsko, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda v piatok po zasadnutí Národnej bezpečnostnej rady. Informovala o tom agentúra PAP.
"Momentálne neexistujú žiadne priame vojenské hrozby pre Poľsko, ale myslím že sa dá s istotou povedať, že takúto situáciu sme tu nemali od roku 1989," povedal Duda.
Poľský prezident vyjadril spokojnosť nad tým, že všetky politické strany v Poľsku zaujali v danej situácii zodpovedné stanovisko.
Momentálnu medzinárodnú situáciu označil za "náročnú". "Čelíme obrovským presunom ruských vojsk," povedal Duda. "Bezpečnosť, zvrchovanosť a sloboda Ukrajiny ako i Bieloruska sú pre nás otázky strategického významu."
Andrzej Duda. Foto: TASR/AP
07:00 Johnson bude mať telefonický rozhovor s Putinom
Britský premiér Boris Johnson by mal absolvovať s ruským prezidentom Vladimírom Putinom budúci týždeň telefonický rozhovor, ktorého cieľom je naštartovať diplomatický dialóg o Ukrajine, uviedla v piatok ruská agentúra TASS s odvolaním sa na hovorkyňu britského premiéra.
"Premiér je rozhodnutý zintenzívniť diplomatické úsilie a zároveň zvýšiť odstrašujúcu silu, so zámerom vyhnúť sa krviprelievaniu v Európe. Keď sa budúci týždeň bude rozprávať s prezidentom Putinom, zdôrazní mu že Rusko musí urobiť krok späť a obnoviť diplomatický dialóg," vyhlásila hovorkyňa.
05:13 Biden plánuje vyslať ďalších vojakov do východnej Európy
Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že v dôsledku krízovej situácie na ukrajinsko-ruskej hranici Spojené štáty plánujú posilniť vojenskú prítomnosť NATO v regióne nasadením ďalších vojakov do krajín východnej Európy. Uviedla to v sobotu agentúra DPA.
V piatok Biden vyhlásil, že Spojené štáty v "bezprostrednej budúcnosti" presunú ďalších vojakov do regiónu a dodal, že ich "nebude veľa" - avšak presné počty nešpecifikoval.
Spojené štáty v pondelok oznámili, že uvádzajú 8 500 vojakov do stavu "zvýšenej pohotovosti" v dôsledku vývoja súvisiaceho s Ukrajinou. Tento krok Bidenovi odporučil minister obrany Lloyd Austin, aby tak boli vojaci pripravení na potenciálne nasadenie v Európe. Podľa Bidena nejde zo strany USA o "provokáciu", ale o uistenie spojencov o americkej podpore. Zároveň uistil, že nemá v úmysle vyslať amerických vojakov alebo sily NATO na Ukrajinu.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
PIATOK
23:33 EÚ odsúdila rozšírenie ruského sankčného zoznamu a sľúbila recipročné opatrenia
Brusel odsúdil v piatok rozhodnutie Ruska zakázať vstup na svoje územie viacerým predstaviteľom Európskej únie a avizoval, že príjme odvetné opatrenia. Informovala o tom agentúra AFP.
"Tomuto rozhodnutiu chýba akékoľvek právne opodstatnenie či transparentnosť a stretne sa s primeranou reakciou," uviedol hovorca EÚ vo vyhlásení.
"Ruská strana, vedená princípom reciprocity a rovnosti, sa rozhodla rozšíriť zoznam predstaviteľov členských štátov EÚ a inštitúcií, ktorí majú zakázaný vstup do Ruska," uviedlo predtým v piatok ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Opatrenia sa podľa ruského rezortu týkajú "predovšetkým šéfov niekoľkých európskych súkromných vojenských spoločností pôsobiacich vo viacerých častiach sveta - čo predstaviteľom v Bruseli z nejakého dôvodu nevadí."
Po tom, ako Rusko sústredilo v blízkosti ukrajinských hraníc desaťtisíce vojakov, začali narastať obavy medzinárodného spoločenstva, že Moskva chystá inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie.
Rusko opakovane popiera, že by plánovalo napadnúť svojho východného suseda. Žiada však od USA a NATO bezpečnostné garancie, v rámci ktorých požaduje aj to, aby sa Ukrajina nestala súčasťou Aliancie.
22:20 Konflikt na Ukrajine je stále možné odvrátiť, tvrdí šéf Pentagónu
Americký minister obrany Lloyd Austin v piatok vyhlásil, že prípadný konflikt na Ukrajine je stále možné odvrátiť aj napriek tomu, že Rusko na svojej strane rozmiestnilo vyše 100 000 vojakov.
"Konflikt nie je nevyhnutný. Stále je čas a priestor na diplomaciu," povedal Austin podľa agentúry AFP novinárom v Pentagóne. "Pán Putin môže tiež spraviť správnu vec," pokračoval Austin. "Nie je dôvod, aby táto situácia musela vyústiť do konfliktu. Môže si vybrať deeskaláciu. Môže svojim vojakov nariadiť odchod".
Loyd Austin. Foto: TASR/AP
Predseda amerického Zboru náčelníkov štábov Mark Milley varoval, že invázia ruských síl na Ukrajinu by mala nedozerný dosah na ľudské životy. Takýto scenár by si vyžiadal "značný počet obetí". "A môžete si predstaviť, ako by to mohlo vyzerať v husto zaľudnených oblastiach, pozdĺž ciest a tak ďalej. Bolo by to hrozné," povedal. Dodal, že ak by sa Rusko rozhodlo napadnúť Ukrajinu, takisto by zaplatilo vysokú cenu vrátane obetí a ďalších následkov.
Predstavitelia Pentagónu síce uviedli, že Putin sa podľa nich nerozhodol, že začne vojnu s Ukrajinou, rozšíril však svoje možnosti siahajúce od provokácií, ktoré by mohli viesť k útoku na juhovýchode Ukrajiny v Donbase, k pokusom o ovládnutie celej krajiny vrátane možného útoku na hlavné mesto Kyjev.
Austin and Milley zdôraznili, že Washington nemá v úmysle poslať na Ukrajinu amerických vojakov, avšak bude naďalej podporovať tamojšiu armádu dodávkami zbraní a iných materiálov. Dodali, že Spojené štáty sú pripravené vyslať vojakov na posilnenie a ochranu spojencov vo východnej Európe, ktorá čelí potenciálnej hrozbe v prípade útoku Ruska na Ukrajinu.
22:05 Rusko sústreďuje pri Ukrajine aj zásoby krvi na transfúziu
Rusko sústreďuje v blízkosti ukrajinských hraníc okrem vojakov a techniky aj zásoby krvi na transfúziu a ďalšie zdravotnícke vybavenie. Pre agentúru Reuters to pod podmienkou anonymity traja predstavitelia z prostredia americkej administratívy s tým, že ide o dôležitý indikátor ruských vojenských príprav na prípadnú inváziu na Ukrajinu.
Pentagón už skôr potvrdil prítomnosť zdravotníckeho vybavenia ruských jednotiek pri ukrajinských hraniciach. Zásoby krvi by mohli v prípade vypuknutia vojny použité na transfúzie pre zranených.
Ruské ministerstvo obrany na otázky agentúry Reuters súvisiace s týmito zisteniami bezprostredne neodpovedalo. Priamo sa k správe nevyjadril ani Biely dom.
Spomínaná trojica amerických predstaviteľov odmietla upresniť, kedy Spojené štáty zaznamenali presun zásob krvi k ruským vojenským formáciám v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Dvaja z nich však uviedli, že to bolo v priebehu posledných týždňov.
20:25 Parlamentné výbory V4 podporili jednotu EÚ a NATO
Delegáti parlamentných výborov pre obranu a vnútro krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorí v piatok rokovali vo východomaďarskom Debrecíne, podporili jednotu Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Podľa agentúry MTI to povedal predseda maďarského parlamentného výboru Lajos Kósa.
Maďarský politik pripomenul, že na schôdzku, ktorá bola neverejná, pozvali ako pozorovateľa aj delegáciu Slovinska.
Okrem otázok týkajúcich sa strategickej a dlhodobej spolupráce podľa slov Kósu reagovali delegácie Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska aj na aktuálne otázky, medzi nimi o situácii na Ukrajine a o napätí spôsobenom pohybom ruských vojsk okolo Ukrajiny.
Delegácie v spoločnom vyhlásení zaujali postoj k plánom migračného a utečeneckého paktu Únie, ako aj k spolupráci krajín vyšehradského zoskupenia v oblasti obrany, píše MTI.
Predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa ocenil, že aj napriek tomu, že delegácie do Debrecína prišli z rozdielneho politického prostredia, sa im podarilo úspešne rokovať a dohodnúť v zásadných otázkach.
Juraj Krúpa. Foto: TASR/Dano Veselský
Podľa podpredsedu výboru pre obranu českej Poslaneckej snemovne Pavel Ružička v súvislosti s problematikou migrácie podotkol, že všetci sú pripravení pomáhať chrániť vonkajšie hranice Európy. Podľa jeho slov českí policajti pomáhali maďarským policajtom v ochrane južných hraníc Maďarska a sú pripravení ísť aj na poľsko-bieloruské hranice pomôcť poľským kolegom.
Predseda výboru poľského Sejmu pre obranu Michal Jach vyzdvihol, že spoločné vyhlásenie účastníkov sa týka všetkých hrozieb, ktorým čelí celá Európa, predovšetkým však stredoeurópsky región. Wieslaw Szczepanski, predseda výboru Sejmu pre administratívne a vnútorné záležitosti poznamenal, že hranice Poľska, Slovenska a Maďarska sú aj vonkajšími hranicami EÚ, pričom podobné problémy, aké sú na hraniciach Poľska s Bieloruskom, môžu vzniknúť aj na ukrajinských hraniciach. Podľa predsedu výboru poľského Senátu pre obranu Jaroslawa Rusieckého sú dôležité diplomatické aktivity parlamentov.
V Slovinsku sú priaznivci a spojenci V4, ktorí urobia všetko pre to, aby prehĺbili spoluprácu svojej krajiny s vyšehradským zoskupením, povedal predseda výboru pre vnútro, verejnú správu a miestne samosprávy slovinského parlamentu Branko Grims.
19:00 Rusko zakáže vstup na svoje územie ďalším predstaviteľom EÚ
Rusko pridá mená niekoľkých predstaviteľov Európskej únie na zoznam osôb, ktoré majú zakázaný vstup na územie Ruskej federácie. Oznámilo to v piatok ministerstvo zahraničných vecí v Moskve s tým, že ide o recipročné opatrenie.
"Ruská strana, vedená princípom reciprocity a rovnosti, sa rozhodla rozšíriť zoznam predstaviteľov členských štátov EÚ a inštitúcií, ktorí majú zakázaný vstup do Ruska," uviedol rezort diplomacie vo vyhlásení.
Opatrenia sa podľa ministerstva týkajú "predovšetkým šéfov niekoľkých európskych súkromných vojenských spoločností pôsobiacich vo viacerých častiach sveta - čo predstaviteľom v Bruseli z nejakého dôvodu nevadí."
Na zoznam pribudnú aj "predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní a zástupcovia zákonodarných a výkonných orgánov viacerých štátov EÚ, ktorí sú osobne zodpovední za šírenie protiruskej politiky a presadzovanie opatrení porušujúcich práva ruskojazyčného obyvateľstva a médií," uvádza ruský rezort diplomacie.
Ktorí konkrétni činitelia z krajín EÚ budú pridaní na sankčný zoznam, Moskva neuviedla.
Po tom, ako Rusko sústredilo v blízkosti ukrajinských hraníc desaťtisíce vojakov, začali narastať obavy medzinárodného spoločenstva, že Moskva chystá inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie.
Rusko opakovane popiera, že by plánovalo napadnúť svojho východného suseda. Žiada však od USA a NATO bezpečnostné garancie, v rámci ktorých požaduje aj to, aby sa Ukrajina nestala súčasťou Aliancie.
18:43 Zelenskyj chce od Ruska dôkaz, že neplánuje útok na Ukrajinu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v piatok Rusko, aby dokázalo svoje tvrdenia, že nemá v úmysle zaútočiť na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.
Zároveň vyhlásil, že Západ by mal "otvorene deklarovať", či Ukrajina v budúcnosti vstúpi do NATO. Kyjev však bude podľa neho rozvíjať svoju armádu bez ohľadu na to, či sa stane členom aliancie alebo nie, uviedla agentúra Ukrinform.
Na tlačovej konferencii pre zahraničných novinárov, ktorá sa konala v piatok v Kyjeve, ukrajinský prezident apeloval na Západ - politikov i médiá -, aby prestali s vytváraním paniky kvôli situácii na ukrajinskej hranici, pri ktorej Rusko sústredilo veľké množstvo svojich vojakov.
Poukázal na nutnosť "stabilizovať" už aj tak narušenú ukrajinskú ekonomiku, keď trval na tom, že teraz nevidí väčšiu hrozbu ako pri podobnom hromadení ruských jednotiek vlani na jar.
Na tlačovej konferencii pre zahraničných novinárov Zelenskyj konštatoval, že "na Západe vyvolávajú dojem, že vojna na Ukrajine vypukne zajtra, ale nie je to tak".
Vyzval, aby politici a médiá na Západe hovorili o možnosti vojny medzi Ukrajinou a Ruskom "veľmi opatrne". Súčasne však varoval, že prípadná rozsiahla vojna medzi Ukrajinou a Ruskom zasiahne nielen ukrajinské územie.
Za najväčšie nebezpečenstvo, ktoré môže vyprovokovať Ruskú federáciu k eskalácii, označil Zelenskyj "destabilizáciu situácie" na Ukrajine a zdôraznil nutnosť jednoty ukrajinskej spoločnosti.
Na tlačovej konferencii za účasti zahraničných novinárov Zelenskyj zdôraznil, že sankcie na Rusko je nutné uvaliť ešte pred možným vpádom ruských jednotiek na ukrajinské územie, "nie po ňom".
Vysvetlil, že sankcie "po" by boli pre Ukrajinu zbytočné - boli by prijaté s cieľom zadržať "totálnu agresiu voči Európskej únii", čo sa však podľa Zelenského "nesmie diať na úkor" Ukrajiny. Diskutovať o sankciách "po vpáde" v situácii, keď na Ukrajine od vypuknutia konfliktu v Donbase "zahynulo 15 000 ľudí" je podľa názoru Zelenského "nečestné".
Súčasne však Zelenskyj pripomenul, že mnohé štáty hovoria aj o krokoch, ktoré treba prijať preventívne v snahe odvrátiť eskaláciu zo strany Ruska. Podľa neho by takou preventívnou sankciou voči Rusku bolo členstvo Ukrajiny v NATO. "Vstup do NATO, bohužiaľ, nezávisí od Ukrajiny," uviedol Zelenskyj, ktorý preto apeloval na ponúknutie iných "bezpečnostných záruk".
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Podľa agentúry TASS Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina by privítala vytvorenie platformy pre rokovania v zostave Ukrajina-Rusko-USA. Podľa agentúry TASS dodal, že je pripravený stretnúť sa s ruským lídrom Vladimirom Putinom v akomkoľvek formáte, aj bilaterálne.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov predtým podľa agentúry TASS informoval, že Moskva je pripravená prijať Zelenského, aby sa prediskutovala normalizácia bilaterálnych vzťahov.
Lavrov však súčasne upozornil, že ak by mal ukrajinský líder v úmysle rokovať o otázke Donbasu, mal by sa obrátiť skôr na kontaktnú skupinu pre urovnanie konfliktu na východe Ukrajiny.
Za možné miesta stretnutia Putina so Zelenským navrhol Lavrov Moskvu, Petrohrad a Soči. Ukrinform poznamenal, že Zelenskyj odmietol Soči ako miesto schôdzky s Putinom.
Volodymyr Zelenskyj sa na tlačovej konferencii vrátil aj k telefonátu s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý sa uskutočnil vo štvrtok: uviedol, že považuje za dôležité, aby sa Biden o reálnej situácii na Ukrajine dozvedel od neho. "Treba tu byť a rozumieť všetkým detailom," poznamenal Zelenskyj.
Ako informovala agentúra Ukrinform, 27. januára mali prezidenti Zelenskyj a Biden telefonický rozhovor - bol to ich druhý telefonát v roku 2022 a tretí za posledné dva mesiace.
18:20 EÚ a USA zaistia energetickú bezpečnosť Európy, uviedli Von der Leyenová a Biden
EÚ a Spojené štáty sa spoločne zaväzujú k zaisteniu energetickej bezpečnosti a udržateľnosti Európy, k urýchleniu globálneho prechodu na čistú energiu a spoločne chcú pomáhať aj Ukrajine. Uviedli v piatok v spoločnom vyhlásení predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Joe Biden.
Obaja lídri v piatok telefonicky hovorili o spolupráci medzi USA a EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti. Spresnili, že cieľom oboch strán je zabezpečiť aj energetickú bezpečnosť Ukrajiny a postupnú integráciu Ukrajiny s trhmi EÚ s plynom a elektrickou energiou.
Von der Leyenová a Biden pripomenuli, že v rámci Rady pre energetiku EÚ – USA úzko spolupracujú v oblasti energetickej politiky, dekarbonizácie a bezpečnosti dodávok energie. Obe strany sú odhodlané plniť záväzky a ciele Parížskej dohody prostredníctvom výroby čistej energie, najmä z obnoviteľných zdrojov, zvýšenia energetickej účinnosti a inovačných technológií, ktoré poskytnú cestu k energetickej bezpečnosti a zníženiu závislosti na fosílnych palivách.
Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
V poslednom desaťročí EÚ investovala do diverzifikácie dodávok energie prostredníctvom zlepšenia infraštruktúry a posilnenia svojich vnútorných energetických sietí, čím sa zvýšila odolnosť a flexibilita energetických trhov EÚ.
Eurokomisia chce zintenzívniť spoluprácu s členskými štátmi EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok v rámci transparentných a konkurencieschopných trhov s plynom spôsobom zlučiteľným s dlhodobými klimatickými cieľmi a ambíciou dospieť k uhlíkovej neutralite do roku 2050.
"Zaväzujeme sa zintenzívniť našu strategickú energetickú spoluprácu v oblasti bezpečnosti dodávok a budeme spolupracovať na sprístupnení spoľahlivých a cenovo dostupných dodávok energie pre občanov a podniky v EÚ a jej susedstve," uvádza sa v spoločnom vyhlásení oboch politikov.
Dokument spresňuje, že Spojené štáty a EÚ spoločne pracujú na pokračujúcich, dostatočných a včasných dodávkach zemného plynu do EÚ z rôznych zdrojov na celom svete, aby sa vyhli šokom v zásobovaní vrátane tých, ktoré by mohli vyplynúť z ďalšej ruskej invázie na Ukrajinu.
Spojené štáty sú už teraz najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) do EÚ.
Vo vyhlásení sa uvádza, že LNG v krátkodobom horizonte môže zvýšiť bezpečnosť dodávok, zatiaľ čo sa Európania budú sústreďovať na prechod na čisté nulové emisie. Eurokomisia chce preto pracovať na zlepšení transparentnosti a využívania terminálov LNG v krajinách eurobloku a s členskými krajinami EÚ bude spolupracovať v oblasti núdzového plánovania a hľadanie riešení pre skladovanie energie.
"V širšom zmysle vyzývame všetky krajiny s významnými výrobcami energie, aby sa k nám pripojili a zabezpečili stabilné a dobre zásobené svetové trhy s energiou," uvádza sa v americko-európskom vyhlásení.
Obe strany sa dohodli na ďalších krokoch v tejto oblasti, podrobnosti dohodne najbližšie zasadnutie Rady pre energetiku EÚ – USA, ktoré sa bude konať 7. februára.
18:10 Smer-SD inicioval dve mimoriadne schôdze NR SR, jednu z nich k cvičeniu Saber Strike
Skupina 30 opozičných poslancov podala v piatok návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR v súvislosti so sociálnym dosahom rastu cien energií a základných potravín a tiež s termínom konania spoločného slovensko-amerického vojenského cvičenia Saber Strike 2022 na území SR. TASR o tom informoval hovorca strany Smer-SD Ján Mažgút.
Cieľom toho druhého je odložiť termín konania spoločného cvičenia Saber Strike 2022 americkej a slovenskej armády dovtedy, kým sa nepodarí deeskalovať medzinárodné napätie súvisiace so situáciou na Ukrajine. "Sme presvedčení, že organizovanie takéhoto mimoriadneho vojenského cvičenia s obrovským počtom vojakov USA na území SR práve prispieva, podobne ako snahy dosiahnuť schválenie obrannej dohody medzi SR a USA, k zvyšovaniu napätia súvisiaceho so situáciou na ukrajinsko-ruských hraniciach," upozornil poslanec Smeru a predseda zahraničného výboru NR SR Marián Kéry.
18:04 Dánske stíhačky prileteli do Litvy, majú tam posilniť prítomnosť NATO
Štyri dánske stíhačky typu F-16 pristáli v Litve po tom, ako táto pobaltská krajina požiadala NATO o zvýšenie vojenskej prítomnosti v súvislosti s obavami z možnej ruskej invázie na Ukrajinu. S odvolaním sa na litovské úrady o tom informovala v piatok agentúra AFP.
"Rozhodnutie Dánska vyslať k nám bojové lietadlá prichádza v pravý čas", povedal litovský prezident Gitanas Nauséda počas uvítacej ceremónie na leteckej základni v meste Šiauliai na severe krajiny.´
Dánske bojové lietadlá budú hliadkovať vo vzdušnom priestore Litvy do 1. apríla spolu so štyrmi poľskými stíhačkami, ktoré tam operujú už od 1. decembra. Lietadlá sa zúčastnia aj na niekoľkých vojenských cvičeniach.
Ako pripomína AFP, pobaltské štáty sa cítia byť ohrozené v súvislosti s hromadením ruských vojakov neďaleko hraníc Ukrajiny. Moskva akékoľvek útočné zámery popiera, avšak požaduje, aby NATO upustilo od tzv. Posilnenej predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence - eFP) v Pobaltí a Poľsku, a tiež to, aby sa Ukrajina a ďalšie postsovietske republiky v budúcnosti nestali členmi Severoatlantickej aliancie.
"Toto je mimoriadne znepokojujúce obdobie nielen pre Litvu, ale aj pre všetkých spojencov NATO," povedal v piatok Nauséda.
Litvu znepokojujú najmä pohyby ruských jednotiek v susednom Bielorusku. Litovský minister obrany Arvydas Anušauskas v stredu vyhlásil, že príchod jednotiek ruskej armády do Bieloruska, kde sa zúčastňujú na spoločnom vojenskom cvičení označovanom za previerku schopnosti rýchlej reakcie ozbrojených síl, predstavuje pre Litvu bezprostrednú hrozbu. Šéf litovského rezortu obrany dodal, že "tohto cvičenia sa zúčastňuje viac vojakov a techniky, ako počas vlaňajšieho rusko-bieloruského strategického cvičenia s kódovým názvom Západ-2021".
V súvislosti s posilnením prítomnosti jednotiek Aliancie v tomto regióne AFP ďalej pripomína, že Dánsko začiatkom tohto mesiaca oznámilo nasadenie fregaty so 160-člennou posádkou, ktorá bude hliadkovať v Baltskom mori. V stredu na leteckej základni v Estónsku okrem toho pristálo šesť amerických stíhačiek typu F-15, aby tam posilnili tzv. východné krídlo Severoatlantickej aliancie. Stíhačky majú v tejto pobaltskej krajine ostať týždeň a pol.
17:27 Putin a Macron sa zhodli na potrebe deeskalácie krízy okolo Ukrajiny
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a šéf Kremľa Vladimir Putin sa počas piatkového telefonického rozhovoru zhodli na potrebe "deeskalácie" súčasnej krízy okolo Ukrajiny. Putin zároveň ubezpečil, že Rusko nijakú ofenzívu neplánuje. Povedal to nemenovaný Macronov spolupracovník, ktorého citovala agentúra AFP.
Tento telefonát "nám umožnil dohodnúť sa na potrebe deeskalácie", povedal na tlačovom brífingu uvedený predstaviteľ. "Prezident Putin sa vyjadril, že nijakú ofenzívu neplánuje a uviedol, že chce pokračovať v rozhovoroch s Francúzskom a našimi spojencami," dodal. Putin podľa jeho slov "jasne uviedol, že si neželá konfrontáciu".
Vyše hodinový piatkový telefonát lídrov Francúzska a Ruska, ktorý Paríž označil za "seriózny a zdvorilý", zdôraznil "fundamentálne (názorové) odlišnosti", ale aj "spoločnú túžbu" pokračovať v rokovaniach.
Putin šéfovi Elyzejského paláca tiež povedal, že Západ odignoroval bezpečnostné obavy Ruska v súvislosti s rozširovaním Severoatlantickej aliancie (NATO).
"USA a NATO vo svojej odpovedi (na návrh bezpečnostných záruk žiadaných Kremľom) nevzali do úvahy zásadné obavy Ruska vrátane zastavenia expanzie NATO a rozmiestňovania útočných zbraňových systémov pri ruských hraniciach," povedal Putin Macronovi, uvádza sa v prepise telefonátu, ktorú zverejnil Kremeľ.
Relatívne zmierlivý tón Macrona voči Rusku je v kontraste s tvrdšou rétorikou francúzskych spojencov v NATO - Britániou či Spojenými štátmi, poznamenala AFP.
V Paríži sa v stredu konali vyše osemhodinové rokovania delegácií z Ruska a Ukrajiny. Mali ukázať, či sa Putin bude usilovať o zmiernenie napätia v situácii, keď na ukrajinských hraniciach zhromaždil približne 100 000 vojakov a Západ sa obáva, že podnikne inváziu na Ukrajinu.
Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP
16:28 EP upozornil Orbána, aby na schôdzke s Putinom zastával spoločný európsky postoj
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán by aj počas návštevy Moskvy na budúci utorok mal prezentovať spoločný postoj Európskej únie, citoval v piatok spravodajský server hang.hu z vyjadrenia francúzskej europoslankyne a šéfky Podvýboru Európskeho parlamentu pre bezpečnosť a obranu (SEDE) Nathalie Loiseauovej.
Europoslankyňa na tlačovej konferencii v reakcii na otázku servera Euronews povedala, že ruský prezident Vladimir Putin sa pokúša o rozkol v EÚ, pričom aj v budúcnosti bude skúšať jednotlivé krajiny.
"Úprimne dúfam, že Orbán vie, čo je v hre, a že sa bude pridržiavať princípu jednoty EÚ," dodala Loiseauová, podľa ktorej dialóg je dôležitý, pričom pripomenula piatkový telefonát francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s Putinom. Otázkou však je, s akým odkazom pocestuje Orbán do Moskvy.
Nemecký europoslanec a predseda Výboru EP pre zahraničné veci (AFET) David McAllister uviedol, že 27 členských štátov Únie spolu so spojencami z NATO musia dať jasne najavo, že vojenský útok na Ukrajinu by mal vážne následky, a že podporujú suverenitu a územnú integritu všetkých európskych krajín, vrátane Ukrajiny.
Najdôležitejšou témou utorňajšieho stretnutia s Putinom budú podľa Orbána vyvážené ekonomické vzťahy. "Chcel by som dosiahnuť, aby sme dostali z Ruska viac zemného plynu, okrem toho ale budeme hovoriť aj o európskej bezpečnostnej situácii. Záujmom Maďarska je mier," povedal maďarský ministerský predseda premiér v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió.
V súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom poznamenal, že Maďarsko ako členská krajina Severoatlantickej aliancie a Európskej únie rokovalo o tejto otázke so svojimi západnými spojencami.
Viktor Orbán. Foto: TASR/AP
14:40 Koalícia bude o prítomnosti vojsk NATO hovoriť,ak príde ponuka,opozícia je proti
Koaličné strany OĽaNO a Sme rodina sa budú otázkou prítomnosti vojsk NATO na Slovensku v súvislosti so situáciou na Ukrajine zaoberať až vtedy, ak taká ponuka príde. Líderka Za ľudí Veronika Remišová by na to videla priestor v prípade, ak by naozaj došlo k napadnutiu Ukrajiny zo strany Ruska. Opozičný Hlas-SD v tejto súvislosti vyzval vládu, aby informovala Národnú radu (NR) SR o plánoch NATO na území SR.
"Slovensko zatiaľ žiadnu oficiálnu ponuku od NATO nedostalo. Hneď ako takáto ponuka príde, tak sa ňou budeme zaoberať. Rozhodnutie potom bude závisieť aj od vývoja bezpečnostnej situácie na Ukrajine," uviedlo pre TASR hnutie OĽaNO.
Sme rodina podotklo, že zatiaľ žiadna takáto ponuka neexistuje a sú to len zákulisné debaty medzi spojencami NATO. "Momentálne nemá význam sa o tom vôbec baviť. Ak takáto oficiálna ponuka príde na stôl, tak až potom sa tým budeme zaoberať na vláde, koaličnej rade a na našom poslaneckom klube," dodalo hnutie.
SaS doplnila, že otázka prítomnosti vojsk NATO na území SR bude ešte predmetom diskusie v strane aj medzi koaličnými partnermi.
Remišová podčiarkla, že NATO je spoločenstvom partnerov, ktorí si chcú navzájom pomáhať pri obrane pred vonkajšími hrozbami, a preto vojakov z partnerských krajín môžeme považovať za našich. "Pokiaľ ide o prítomnosť vojakov partnerských štátov na Slovensku, bude to aktuálne len vtedy, ak Slovensko o takúto pomoc požiada a bude to slobodné rozhodnutie Slovenska. Hlavne v prípade, že by došlo k napadnutiu Ukrajiny, malo by takéto posilnenie bezpečnosti veľký význam," povedala pre TASR.
Veronika Remišová. Foto: TASR/Dano Veselský
Hlas-SD zdôraznil, že akékoľvek rozmiestnenie spojeneckých síl v SR musí schváliť parlament a musí mu predchádzať dôsledná bezpečnostná analýza. Deklaroval nesúhlas s rozmiestnením vojsk, ktoré by mohli byť následne zapojené do potenciálneho rusko-ukrajinského konfliktu. "Aktiváciu článku päť Severoatlantickej zmluvy (kolektívna obrana) podporíme iba v prípade, ak dôjde k napadnutiu niektorého z jej členských štátov," dodal Hlas-SD s tým, že uprednostňuje mierové rokovania pred eskaláciou napätia spojenou so zvyšovaním vojenských kontingentov v oblastiach možnej konfrontácie.
Podpredsedu Smeru-SD Juraj Blanára zaujíma i súvis úvah o prítomnosti vojsk NATO s obrannou dohodou s USA, ktorú opozícia dlhodobo kritizuje. Na otázku, či by v prípade vyhrocovania situácie na Ukrajine súhlasili s posilami NATO, reagoval, že Smer-SD odmieta stálu prítomnosť akýchkoľvek vojsk. Poznamenal, že v prípade ohrozenia naďalej platí článok päť Severoatlantickej zmluvy.
14:19 Lavrov: Rusko je pripravené prijať na návštevu Zelenského
Rusko je pripravené prijať na návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby tam rokoval o normalizácii rusko-ukrajinských vzťahov. V piatok to vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého citovala agentúra TASS.
"Prezident (Vladimir Putin) povedal, že ak chce Zelenskyj rokovať o normalizácii vzájomných vzťahov, ktoré poškodilo konanie jeho režimu a na ktoré sme samozrejme odpovedali, tak nech príde do Moskvy, Soči alebo Petrohradu – hocikam sa dohodnú," uviedol Lavrov.
Podľa Lavrova je Rusko pripravené posúdiť návrhy ukrajinského prezidenta na napravenie vzájomných vzťahov, ak nejaké má.
Šéf ruskej diplomacie však zároveň upozornil na to, že ak chce ukrajinský prezident s Ruskom rokovať o Donbase a konflikte na východe Ukrajiny, tak sa musí obrátiť na trojstrannú kontaktnú skupinu pre urovnanie konfliktu v Donbase.
12:28 Bielorusko príde podľa Lukašenka na pomoc Rusku
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko pripustil v piatok možnosť, že vypukne vojna v prípade agresie proti Bielorusku alebo Rusku. Informovala o tom agentúra TASS.
"Vojna bude iba v dvoch prípadoch – ak bude Bielorusko čeliť priamej agresii alebo ak bude proti nášmu Bielorusku rozpútaná vojna... Druhý prípad, keď môže vypuknúť vojna, na ktorej sa zúčastní Bielorusko, nastane, ak bude náš spojenec Rusko čeliť priamemu útoku a rovnakej agresii," povedal Lukašenko počas svojho piatkového príhovoru k obyvateľom Bieloruska. Zároveň uviedol, že Bielorusko príde na pomoc Rusku, pretože to vyplýva z ich vzájomných dohôd.
Okrem toho Lukašenko zdôraznil, že Rusko bude v prípade napadnutia Bieloruska postupovať podobne a príde Minsku na pomoc.
"Jeden a pol až dva milióny našich občanov musí vedieť používať (zbrane)," uviedol Lukašenko s tým, že v prípade napadnutia Bieloruska ho budú brániť aj "tí, ktorí nechcú".
Lukašenko s týmto vyhlásením vystúpil v čase zvyšujúceho sa napätia medzi Moskvou a Západom. Ten obviňuje Rusko z toho, že nazhromaždilo v blízkosti ukrajinských hraníc vojakov a plánuje inváziu na Ukrajinu. Rusko však popiera, že plánuje Ukrajina napadnúť.
Bieloruský líder venoval počas svojho príhovoru pozornosť aj Poľsku a Litve, ktoré vlani čelili náporu migrantov na svojich hraniciach s Bieloruskom. Obe krajiny podľa Lukašenka postupujú v súlade s politikou Spojených štátov. Lukašenko zároveň tiež obvinil Poľsko, že sa snaží uniesť bieloruského vojaka, aby ho mohlo vymeniť za príslušníka poľskej armády, ktorý vlani utiekol do Bieloruska.
Alexandr Lukašenko. Foto: TASR/AP
Lukašenko okrem toho vyzval predstaviteľov bieloruskej opozície, aby sa vrátili spať do svojej vlasti, kde sa majú podľa neho "kajať a padnúť na kolená" pre škody, ktoré "napáchali".
Bieloruský prezident zhodnotil vo svojom piatkovom príhovore aj rok 2021, ktorý bol podľa neho rokom "národnej jednoty".
"Odolali sme celému radu vážnych skúšok, ktoré predovšetkým súviseli s pandémiou koronavírusu, sankciami, migračnými vlnami... zvládli sme to len vďaka jednote," vyhlásil Lukašenko.
10:29 Rusko podľa šéfa diplomacie vojnu nechce
Rusko nemá záujem o vyvolanie vojny, nedovolí však, aby boli odignorované jeho bezpečnostné záujmy. V piatok to vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého citovala agentúra TASS.
"Ak by to záviselo od Ruska, vojna nebude. My vojnu nechceme, ale nedovolíme, aby boli pošliapané a odignorované naše záujmy," uviedol Lavrov počas rozsiahleho rozhovoru, ktorý v piatok poskytol ruským rozhlasovým staniciam.
Lavrov v rozhovore označil písomnú odpoveď Spojených štátov na návrh bezpečnostných záruk žiadaných Ruskom za "vzor diplomatickej slušnosti" v porovnaní s odpoveďou, ktorú Moskve doručilo NATO.
"Odpoveď NATO je natoľko zideologizovaná, priam až dýcha výnimočnosťou Severoatlantickej aliancie, jej špeciálnym poslaním a účelom. Až som sa hanbil za tých, ktorí tieto texty písali," uviedol Lavrov s tým, že v súčasnosti viaceré rezorty analyzujú dokumenty, ktoré Moskve doručili USA a NATO.
V tejto súvislosti šéf ruskej diplomacie tiež uviedol, že v nadchádzajúcich týždňoch sa uskutoční ďalšie stretnutie predstaviteľov Ruska a Spojených štátov.
Lavrov však upozornil aj na to, že prípadné uvalenie nových sankcií zo strany Spojených štátov na Rusko "sa bude rovnať rozvráteniu vzťahov" medzi Moskvou a Washingtonom.
Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
3:00 USA žiadajú, aby sa v pondelok konalo zasadnutie BR OSN týkajúce sa Ukrajiny
Spojené štáty požiadali Bezpečnostnú radu OSN, aby na pondelok zvolala svoje verejné zasadnutie s cieľom diskutovať o "výhražnom správaní" Ruska voči Ukrajine vrátane hromadenia ruských vojakov pri ich spoločných hraniciach. Oznámila to vo štvrtok americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová, informuje agentúra Reuters.
Rusko nazhromaždilo v ostatnom čase pri svojich hraniciach s Ukrajinou približne 100.000 vojakov, hoci popiera, že by plánovalo inváziu na Ukrajinu. V rámci úsilia o riešenie vyhrotenej situácie sa medzičasom konalo niekoľko diplomatických rozhovorov, ktoré však nedospeli k zásadnému prelomovému bodu, pričom Rusko aj NATO si ponechali otvorené dvere pre ďalšie diskusie, približuje Reuters.
"Rusko sa angažuje v ďalších destabilizačných činoch voči Ukrajine, čo predstavuje jasnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj (dodržiavanie) Charty OSN," uviedla Thomasová-Greenfieldová. "Teraz nie je vhodný čas na vyčkávanie. Teraz je potrebná plná pozornosť Bezpečnostnej rady OSN," dodala s tým, že USA sa v tomto smere tešia na pondelňajšiu "priamu a rozhodnú" diskusiu.
Reuters približuje, že o hlasovanie o zablokovaní pondelňajšieho stretnutia môže požiadať ktorýkoľvek z členov BR OSN. Na úspech takéhoto hlasovania je však následne potrebných minimálne deväť hlasov. Podľa diplomatov z OSN je pritom nepravdepodobné, že by k zablokovaniu zasadnutia zvolaného USA naozaj došlo.
BR OSN zasadala v súvislosti s napätím medzi Ruskom a Ukrajinou od ruskej anexie polostrova Krym v roku 2014 už veľakrát. Nebola však schopná prijať nijakú zásadnú rezolúciou vzhľadom na to, že Rusko ako jeden z jej piatich stálych členov disponuje právom veta, približuje Reuters.
1:51 Biden telefonoval so Zelenským, Ukrajine prisľúbil podporu
Spojené štáty požiadali Bezpečnostnú radu OSN, aby na pondelok zvolala svoje verejné zasadnutie s cieľom diskutovať o "výhražnom správaní" Ruska voči Ukrajine vrátane hromadenia ruských vojakov pri ich spoločných hraniciach. Oznámila to vo štvrtok americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová, informuje agentúra Reuters.
Rusko nazhromaždilo v ostatnom čase pri svojich hraniciach s Ukrajinou približne 100.000 vojakov, hoci popiera, že by plánovalo inváziu na Ukrajinu. V rámci úsilia o riešenie vyhrotenej situácie sa medzičasom konalo niekoľko diplomatických rozhovorov, ktoré však nedospeli k zásadnému prelomovému bodu, pričom Rusko aj NATO si ponechali otvorené dvere pre ďalšie diskusie, približuje Reuters.
"Rusko sa angažuje v ďalších destabilizačných činoch voči Ukrajine, čo predstavuje jasnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj (dodržiavanie) Charty OSN," uviedla Thomasová-Greenfieldová. "Teraz nie je vhodný čas na vyčkávanie. Teraz je potrebná plná pozornosť Bezpečnostnej rady OSN," dodala s tým, že USA sa v tomto smere tešia na pondelňajšiu "priamu a rozhodnú" diskusiu.
Reuters približuje, že o hlasovanie o zablokovaní pondelňajšieho stretnutia môže požiadať ktorýkoľvek z členov BR OSN. Na úspech takéhoto hlasovania je však následne potrebných minimálne deväť hlasov. Podľa diplomatov z OSN je pritom nepravdepodobné, že by k zablokovaniu zasadnutia zvolaného USA naozaj došlo.
BR OSN zasadala v súvislosti s napätím medzi Ruskom a Ukrajinou od ruskej anexie polostrova Krym v roku 2014 už veľakrát. Nebola však schopná prijať nijakú zásadnú rezolúciou vzhľadom na to, že Rusko ako jeden z jej piatich stálych členov disponuje právom veta, približuje Reuters.
ŠTVRTOK
21:49 USA žiadajú Čínu, aby využila svoj vplyv a odradila Rusko od agresie na Ukrajine
Spojené štáty vo štvrtok vyzvali Čínu, aby využila svoj vplyv a vzťahy s Ruskom a odradila Moskvu od prípadnej invázie na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.
"Vyzývame Peking, aby využil svoj vplyv na Moskvu a naliehal na diplomatické riešenie, pretože ak dôjde na Ukrajine ku konfliktu, nebude to dobré ani pre Čínu," povedala námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová.
Alexej Zajcev z tlačového odboru ruského rezortu diplomacie vo štvrtok informoval, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov má na budúci týždeň v pláne návštevu Číny. Zajcev podľa agentúry Interfax spresnil, že 3. februára počas rokovaní v Pekingu Lavrov s čínskymi diplomatmi posúdi medzinárodnú situáciu a regionálnu spoluprácu, ale najmä úroveň bilaterálnych vzťahov s dôrazom na koordináciu postojov oboch štátov na medzinárodnej scéne a na prípravu stretnutia prezidentov oboch krajín.
Prezidenti Vladimir Putin a Si Ťin-pching sa stretnú o deň neskôr - 4. februára -, keď sa zúčastnia na slávnostnom otvorení zimných olympijských hier a následne absolvujú bilaterálne rokovanie.
Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching. Foto: TASR/AP
20:46 Ruská FSB zadržala na ruskej strane pohraničia s Ukrajinou 3 ruských novinárov
Pohraničná stráž ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zadržala vo štvrtok v pohraničí s Ukrajinou troch ruských novinárov. Informoval o tom spravodajský web Znak.com.
Podľa agentúry Interfax boli novinári zadržaní pre porušenie režimu v pohraničnom pásme. Iný zdroj pre Interfax uviedol, že trojica reportérov tam zhromažďovala informácie o údajnom presune ruskej vojenskej techniky.
K incidentu došlo v Rostovskej oblasti na juhu Ruska, ktorá na západe susedí s Ukrajinou. Novinárov po výsluchu a piatich hodinách zadržania prepustili na slobodu, pričom boli upozornení na "neprípustnosť práce v pohraničnom pásme bez špeciálnych preukazov".
Redakcia Znak.com, ktorej redaktor bol medzi zadržanými, vo svojej reakcii uviedla, že novinári v okolí obce Kujbyševo robili "len bežnú novinársku prácu".
Redakcia tiež upozornila, že nikde v oblasti novinári nevideli tabule s upozornením, že vstupujú do vyhradenej zóny, kde je na pohyb a novinársku činnosť potrebné špeciálne povolenie.
Agentúra TASS bez spresnenia dodala, že medzi trojicou zadržaných a prepustených sú aj prispievatelia spravodajského webu Meduza.io, ktorý je v Rusku registrovaný ako tzv. zahraničný agent, pretože je prijímateľom finančnej podpory zo zahraničia.
20:30 Misia europoslancov pôjde na Ukrajinu, chce jej vyjadriť podporu
Európsky parlament (EP) chce dať jasne najavo, že stojí na strane Ukrajiny. To má byť jedným z hlavných motívov mimoriadnej osemčlennej pracovnej misie skupiny europoslancov na Ukrajine, ktorá sa uskutoční 30. januára až 2. februára, informuje z Bruselu spravodajca TASR.
Plánovanú misiu vo štvrtok večer potvrdil nemecký europoslanec a predseda Výboru EP pre zahraničné veci (AFET) David McAllister a francúzska europoslankyňa a šéfka Podvýboru EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE) Nathalie Loiseauová. Okrem nich delegáciu doplnia ďalší šiesti zákonodarcovia z AFET a SEDE.
Poslanci majú za cieľ priamo na mieste odsledovať situáciu, ktorá vznikla po masovom prísune ruských vojsk do blízkosti ukrajinských hraníc. Chcú takto prejaviť solidaritu EP s Ukrajincami a vyjadriť nesúhlas s krokmi Ruska, ktoré by viedli k ďalšej eskalácii krízy.
19:14 Poľský Sejm žiada medzinárodnú podporu pre Ukrajinu
Poslanci dolnej komory poľského parlamentu schválili vo štvrtok rezolúciu, v ktorej vyzvali krajiny NATO a EÚ, aby poskytli podporu Ukrajine v súvislosti s obavami z možnej ruskej invázie. Informovala o tom agentúra PAP.
Rezolúcia, ktorú predložili poslanci opozičnej strany Ľavica, schválil Sejm takmer jednomyseľne, v pomere hlasov 456:1. Hlasovania sa nezdržal žiaden z prítomných zákonodarcov.
"Sejm Poľskej republiky so znepokojením sleduje kroky Ruskej federácie voči Ukrajine. S týmito aktivitami je spojené vážne riziko vyvolania ozbrojeného konfliktu a destabilizácie Európy, čo je proti záujmom Poľskej republiky," píše sa v prijatom vyhlásení.
Poľskí poslanci preto "vyzývajú vlády členských krajín NATO a EÚ, aby poskytli Ukrajine, ktorá čelí hrozbe vypuknutia vojny, komplexnú podporu".
Členovia Sejmu tiež odsúdili politiku Ruska, ktorá podľa nich "porušuje medzinárodné právo a ničí poriadok a mier v Európe". Jednou z príčin súčasnej krízy je to, že Moskva zneužíva dodávky energetických surovín na vyvíjanie nátlaku na krajiny Únie.
Poslanci v tejto spojitosti kritizovali plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2), ktorý obchádza východnú Európu a má zdvojnásobiť objem dodávok lacného zemného plynu z Ruska do Nemecka. Nord Stream 2 podľa nich "rozbíja európsku jednotu tvárou v tvár agresívnym krokom Ruskej federácie".
V rezolúcii sa ďalej uvádza, že Ukrajina je suverénny, slobodný a demokratický štát." Cesta Ukrajiny k členstvu v Európskej únii a NATO musí podľa Sejmu "zostať otvorená a jej právo na integráciu nespochybniteľné".
17:20 Bruegel: Zastavenie dodávok plynu z Ruska by ekonomika EÚ tvrdo pocítila
Európska únia by bola schopná na krátke obdobie zvládnuť prípadné zastavenie dodávok ruského plynu, znamenalo by to však pre ňu "vážne ekonomické dôsledky". Zároveň by musela prijať mimoriadne opatrenia na obmedzenie spotreby. Uviedol to v najnovšej analýze ekonomický inštitút Bruegel.
Rastúce napätie medzi Ruskom a západnými štátmi pre situáciu na Ukrajine zvyšuje obavy z možného zastavenia dodávok ruského plynu do Európy. Európska komisia a USA už preto začali hľadať alternatívne dodávky. Ak by Rusko v prípade sankcií odstrihlo Európsku úniu od svojho plynu, ktorý sa na jej celkovej spotrebe podieľa takmer 40 %, EÚ bude prinútená výrazne zvýšiť dovoz LNG a zaviesť núdzové opatrenia na zníženie dopytu. To napríklad znamená odstavovanie výroby. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na analýzu inštitútu.
Ako uviedol Simone Tagliapietra z Bruegelu, ak by sa situácia vyvíjala takto, Európa by to tvrdo pocítila. "Takýto vojnový scenár by si vyžiadal ťažké a nákladné rozhodnutia".
Už rast cien plynu v minulých mesiacoch po obmedzení dodávok suroviny z Ruska prudko zvýšil náklady európskych domácností na energie a niektoré podniky závislé od dodávok plynu prinútil zredukovať výrobu. Zastavením dodávok by najviac utrpeli štáty strednej a východnej Európy, ktoré nie sú v takej miere napojené na západnú infraštruktúru.
Podľa inštitútu by voľná kapacita sietí mohla umožniť zvýšenie dodávok plynu z Nórska či severnej Afriky, spomínané krajiny však možno nebudú schopné svoje dodávky navýšiť. Európska únia tak bude musieť obmedziť spotrebu.
V prípade veľmi chladnej zimy a žiadnych dodávok z Ruska od februára by sa zásobníky plynu v EÚ vyprázdnili do konca marca, dodal Bruegel. Ak by EÚ prišla o ruské dodávky aj počas nasledujúcej zimy a v ďalšom období, situáciu by zvládala už iba s ťažkosťami.
Európa by bola prinútená ešte viac obmedziť spotrebu plynu, pričom kompenzovať by to musela napríklad zvýšením produkcie energií z uhlia. To by znamenalo zvýšenie emisií skleníkových plynov. Alebo by Nemecko muselo odložiť svoje plány ukončenia využívania jadrových elektrární, čo by bolo politicky veľmi citlivé rozhodnutie.
Výrazný rast dopytu po LNG by zároveň viedol k rastu cien, čo by zasiahlo ekonomiku Európskej únie. Zvýšený dopyt po LNG zároveň neznamená, že Európa ho aj bude môcť doviezť. Na jednej strane je tu obmedzená celosvetová kapacita na skvapalňovanie plynu a navyše, dodávatelia už majú podpísané dlhodobé kontrakty na dodávky LNG, najmä s kupcami z Ázie.
To nepriamo naznačil aj Katar, na ktorý sa obrátili USA s cieľom zistiť, či by jeden z najväčších producentov LNG na svete nemohol pomôcť s dodávkami v prípade výpadkov z Ruska. Podľa nemenovaných zdrojov, na ktoré sa odvolala agentúra Reuters, Katar by mohol presmerovať časť dodávok LNG do Európy. Američania by však najskôr mali presvedčiť súčasných odberateľov plynu z Kataru, aby tí s presmerovaním dodávok súhlasili.
16:14 Návrh na posilnenie NATO na východnej hranici je len jednou z alternatív, tvrdí ministerstvo obrany
Návrh na prípadné posilnenie spoločného pôsobenia ozbrojených síl členských krajín NATO v oblasti východnej hranice Aliancie je len jednou z možných alternatív vývoja situácie. Žiadne rozhodnutie o rozmiestnení zahraničných vojakov nebolo prijaté. V súvislosti s medializovanými diskusiami o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Dodala, že o akejkoľvek prítomnosti cudzích ozbrojených síl na území SR rozhodujú príslušné slovenské ústavné orgány.
"Cieľom vojenských expertov je spracovať čo najucelenejší zoznam možností, ktoré má NATO ako obranná aliancia k dispozícii v ďalšom priebehu zvyšujúceho sa napätia. NATO chce a musí byť pripravené na všetky možné scenáre vývoja vrátane tých najhorších, aj keď všetci si želáme upokojenie situácie. Presne tak má konať najsilnejšia obranná aliancia v histórii," uviedol rezort obrany.
Návrh na posilnenie pôsobenia NATO na východnej hranici Aliancie vychádza podľa MO SR zo skúseností, ktoré NATO získalo z pôsobenia v krajinách Pobaltia a v Poľsku v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu Ruskou federáciou a na ozbrojený konflikt prebiehajúci na ukrajinskom Donbase či v Luhansku.
"Na základe pripravovaných vojenských scenárov a odporúčaní bude následne prebiehať odborná a predovšetkým politická diskusia o tom, ktoré z navrhovaných opatrení sú primerané danej situácii a s ktorými opatreniami sa stotožnia všetky členské krajiny NATO," vysvetlila hovorkyňa.
Rezort pripomenul, že o akomkoľvek rozmiestnení cudzích ozbrojených síl na území SR nerozhodujú orgány NATO, ale príslušné ústavné orgány Slovenskej republiky. "Najvyšší ústavní činitelia, rovnako ako vláda SR, aj naďalej veľmi detailne a poctivo sledujú aktuálnu bezpečnostnú situáciu a vyhodnocujú opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zaistenie bezpečnosti občanov Slovenskej republiky," uviedla Kovaľ Kakaščíková. Akékoľvek rozhodnutia budú v závislosti od ďalšieho vývoja bezpečnostnej situácie prijímať zodpovedné orgány SR.
O úvahách NATO informovala vo štvrtok britská stanica Sky News s tým, že po 1 000 vojakov by mohlo byť vyslaných do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko. Úvahy vo štvrtok potvrdil aj minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok (nominant SaS). Považuje to za súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu na Ukrajine.
14:03 Nemecko prisľúbilo uvalenie sankcii na Nord Stream 2, ak Rusko napadne Ukrajinu
Nemecko vo štvrtok prisľúbilo, že Rusko v prípade invázie na Ukrajinu čakajú vážne následky, ktoré budú zahŕňať aj sankcie voči plynovodu Nord Stream 2, informovala agentúra AFP.
Nemecká ministerka zahraničných Annalena Baerbocková vo štvrtok v parlamente uviedla, že jej rezort pracuje na "rozhodnom balíku sankcií" v spolupráci so západnými spojencami, ktorý pokrýva aj niekoľko aspektov "týkajúcich sa plynovodu Nord Stream 2".
Plynovod Nord Stream 2 má zdvojnásobiť objem dodávok lacného zemného plynu z Ruska do Nemecka, ktorý má podľa Berlína krajine pomôcť pri prechode z uhoľnej a nukleárnej energie na iné tipy energií.
To že v priebehu uplynulých rokov Nemecko trvalo na stavbe tohto plynovodu znepokojilo mnohým spojencom Nemecka, ktorí sa obávajú, že sa Európa stane pre plynovod príliš závislá na ruských dodávkach.
Nemecko už dlhšie trvá na výstavbe tohto plynovodu, čo znepokojilo mnohých jeho spojencov, píše AFP. Tí sa obávajú, že sa Európa stane pre plynovod príliš závislá na ruských dodávkach.
Nový nemecký kancelár Olaf Scholz už v prvý deň nástupu do svojej funkcie v decembri 2021 Rusko varoval pred vážnymi následkami, ktoré postihnú Nord Stream 2 v prípad, ak Rusko zakročí proti Ukrajine. V súčasnosti silnejú obavy z toho, že Rusko napadne Ukrajinu, pripomína AFP.
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck však v stredu priznal, že ak budú na Rusko uvalené sankcie, trpieť bude aj nemecká ekonomika.
Stavba plynovodu Nord Stream 2 bola dokončená v septembri. Plynovod sa však ešte nedostal do prevádzky, keďže ešte nezískal certifikáciu v Nemecku a spolkový úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA) predpokladá, že proces schvaľovania sa predĺži až do druhej polovice roku 2022.
Uvalením sankcií na Rusko v prípade napadnutia Ukrajiny pohrozili aj iné krajiny — napríklad Spojené štáty. Americký prezident Joe Biden nevylúčil ani zavedenie sankcií priamo voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
12:54 Ukrajina privítala pokračovanie rokovaní a diplomacie s Ruskom
Ukrajina vo štvrtok privítala pokračovanie rokovaní s Ruskom, ktoré vníma ako znak toho, že Moskva je odhodlaná nájsť diplomatické riešenie súčasnej krízy, informovala agentúra AFP.
"Dobrou správou je, že poradcovia sa dohodli, že sa o dva týždne stretnú v Berlíne, čo znamená, že najmenej ďalšie dva týždne Rusko pravdepodobne ostane na diplomatickej ceste," uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v Kodani po rokovaní so svojím rezortným kolegom Jeppem Kofodom z Dánska. Reagoval tak na výsledok stredajších rokovaní v normandskom formáte v Paríži.
"Zlou správou je že sa nič nezmenilo... Nanešťastie najzávažnejšou požiadavkou Ruska je, aby sa Ukrajina zapojila priamo do rokovaní so splnomocnencami Donecka a Luhanska, namiesto rokovania s Ruskom. To sa však nestane, je to otázka princípov," citovala Kulebu agentúra Reuters.
Kuleba počas tlačovej konferencie v Kodani tiež vyzval Západ, aby posilnil vojenskú a obrannú spoluprácu s Kyjevom.
"Aj keď som fanúšikom mäkkej sily, obávam sa, že toto je čas na použitie hrubej sily... Silná Ukrajina je sama o sebe najlepšou zastrašujúcou metódou," uviedol Kuleba.
Kuleba zároveň ocenil, že Spojené štáty hovorili najskôr s Ukrajinou a až potom s Ruskom, ale zdôraznil, že Ukrajina nedovolí nikomu, "ani svojim priateľom, aby o nás rozhodovali".
12:41 Korčok potvrdil úvahy v NATO o prípadnom vyslaní posíl aj na Slovensko
V Severoatlantickej aliancii (NATO) uvažujú o prípadnom vyslaní posíl aj na Slovensko. Potvrdil to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) po zahraničnom výbore v Národnej rade SR. Zdôraznil, že žiadne rozhodnutie urobené nebolo. O úvahách NATO informovala vo štvrtok britská stanica Sky News s tým, že po 1000 vojakov by mohlo byť vyslaných do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko.
"To nie je požiadavka zo slovenskej strany, je to súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu,“ povedal minister. NATO sa má otázkou zaoberať v najbližších dňoch a týždňoch. "Takéto vojenské štruktúry sú v Pobaltí, Poľsku a sú tam v reakcii na to, čo sa dialo v roku 2014. Keďže sme si mysleli, že nedôjde k takejto eskalácii ako v roku 2014, tak prítomnosť štruktúr NATO sa nebudovala ďalej," uviedol.
Korčok na štvrtkovom neoficiálnom rokovaní zahraničného výboru informoval štyroch prítomných poslancov o dianí na Ukrajine a jej hranici, prebiehajúcich diplomatických rokovaniach. "Môj záver bol v tom, že situácia je naozaj napätá, ale riešiteľná. Musia byť však určite kroky k deeskalácii, musíme dostať zo stola reálnu hrozbu toho, že tu môže byť vykonaná vojenská akcia voči Ukrajine, toto je neakceptovateľné," zhodnotil. Zároveň vyzval opozíciu, aby sa jasne vyjadrila, kde stojí v potenciálnom konflikte.
Podpredseda parlamentu a člen Zahraničného výboru Národnej rady SR Milan Laurenčík (SaS) povedal, že na výbore ani stredajšom (26. 1.) zasadnutí Bezpečnostnej rady SR sa o úvahách o prípadnom vyslaní síl na územie SR nediskutovalo.
Prípadné vyslanie posíl aj na Slovensko je zatiaľ v rovine úvah. O vyslaní ďalších stoviek vojakov do východnej Európy uvažuje aj Spojené kráľovstvo - chce tak urobiť pred prípadnou inváziou Ruska na Ukrajinu, ktoré zhromaždilo popri ukrajinskej hranici desaťtisíce svojich vojakov a zbrane. Takáto misia sa podľa britskej stanice pod záštitou NATO uskutoční, len ak s tým bude súhlasiť všetkých 30 členských štátov aliancie - dokonca aj v prípade, že dotknuté krajiny nenasadia vlastných vojakov.
Ivan Korčok. Foto: TASR/Jaroslav Novák
11:41 Putin dostal písomnú odpoveď USA na návrh bezpečnostných záruk Ruska
Ruský prezident Vladimir Putin dostal písomnú odpoveď Spojených štátov na návrh bezpečnostných záruk žiadaných Moskvou a oboznámil sa s ňou. Vo štvrtok to oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra RIA Novosti.
"Určite sa budete pýtať na dokumenty, ktoré nám včera odovzdali Američania... Rovno vám poviem, že všetky tieto dokumenty sú u prezidenta," uviedol Peskov s tým, že Putin si obsah odpovede osobne prečítal.
Podľa Peskova však Kremeľ potrebuje čas, aby mohol odpoveď USA zanalyzovať a nebude sa ponáhľať so "závermi".
Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova však v dokumentoch od Spojených štátov nie je "pozitívna reakcia na hlavnú otázku" Ruska.
"Hlavné otázky sa týkajú nášho jasného postoja ohľadom neprípustnosti ďalšieho rozširovanie NATO na východ a rozmiestňovanie útočných zbraní, ktoré by mohli ohrozovať územie Ruskej federácie," uviedol Lavrov.
Podľa Lavrova však dokumenty zároveň obsahujú "reakciu, ktorá nám umožňuje začať vážne rokovania, ale iba o druhoradých otázkach".
Veľvyslanec USA v Moskve John Sullivan odovzdal v stredu námestníkovi ruského ministra zahraničných vecí Alexandrovi Gruškovi písomnú odpoveď Washingtonu na návrh bezpečnostných záruk, ktoré požaduje Rusko v súvislosti so situáciou na Ukrajine.
Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu.
Rusko v poslednom období blízko hraníc s Ukrajinou zhromaždilo približne 100.000 svojich vojakov, čo Západ považuje za možnú prípravu na inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie. Rusko popiera, že plánuje Ukrajinu napadnúť.
08:00 Medvedev: Vzťahy Ruska a Číny pomáhajú udržiavať medzinárodnú rovnováhu
Strategické vzťahy Ruska a Číny pomáhajú udržiavať rovnováhu v oblasti medzinárodnej rovnováhy síl. Povedal to vo štvrtok podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev, informovala agentúra TASS.
"S Čínskou ľudovou republikou nemáme žiadnu vojenskú alianciu a nikto sa o to neusiluje," povedal Medvedev. Pripomenul však, že medzinárodné spoločenstvo vzťahy medzi oboma krajinami neustále sleduje a vedie o nich dialóg.
Podľa jeho slov to znamená, že tieto vzťahy "majú vplyv v oblasti rovnováhy medzinárodného rozloženia síl" a takisto vplývajú na mocenské centrá v medzinárodných vzťahoch.
Absencia vojenskej aliancie podľa Medvedeva nevylučuje spoluprácu oboch krajín v rôznych oblastiach vrátane armády a techniky či uskutočnenia rôznych cvičení.
Medvedev vyjadril presvedčenie, že medzi Ruskom a Čínou je "rozvinuté strategické partnerstvo", ktoré obom krajinám vyhovuje.
05:55 Dmitrij Medvedev: V žiadnom prípade nesmie dôjsť k vojne
Proces rokovaní o bezpečnostných zárukách je jediný spôsob, ako vyriešiť súčasnú situáciu, uviedol podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev. Informovala o tom vo štvrtok agentúra TASS.
"V žiadnom prípade nesmie dôjsť k vojne, nikto nechce vojnu a treba urobiť všetko, aby sa akejkoľvek vojne zabránilo. O to viac pozdĺž línie zrážok medzi Ruskom a povedzme Severoatlantickou alianciou," povedal Medvedev v rozhovore pre ruské médiá.
Zdôraznil, že v súvislosti s touto otázkou "je zrejmé, že najdôležitejšou a jedinou možnosťou je rokovať o bezpečnostných zárukách, a to aj politickými a diplomatickými prostriedkami, používať princíp nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý je zakotvený vo všetkých európskych a medzinárodných základných dokumentoch, keď bezpečnosť jednej krajiny nemožno dosiahnuť na úkor bezpečnosti inej krajiny".
Medvedev dodal, že vojnový scenár je strašný a že existujú ľudia, ktorí na zvyšovaní napätia zarábajú peniaze.
03:02 Kanada predlžuje svoju výcvikovú misiu na Ukrajine o tri roky
Kanada predlžuje svoju vojenskú výcvikovú misiu na Ukrajine o tri roky, oznámil v stredu kanadský premiér Justin Trudeau.
Podľa agentúry AP Trudeau taktiež povedal, že nariadil armáde nasadiť do misie ďalších 60 vojakov, ktorí sa pridajú k svojim 200 kolegom poskytujúcim výcvik Ukrajincom. Kanadská vláda má v pláne zvýšiť počet príslušníkov misie na 400.
"Toto nie je bojová misia, toto je výcviková misia. Kanadská armáda tam bude radiť a pomáhať. Budeme pokračovať vo výcviku. V prípade ruskej invázie alebo invázie na Ukrajinu zabezpečíme, aby kanadská armáda zostala v bezpečí," uviedol Trudeau.
STREDA
22:00 Stoltenberg: NATO je pri Rusku "pripravené na najhoršie"
NATO v stredu doručilo Rusku návrhy na diplomatické riešenie napätia ohľadne zhromažďovania ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou, avšak spojenci ostávajú "pripravení na najhoršie". Vyhlásil to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg, informuje agentúra AFP.
"Opäť sa obraciame na Rusko, aby sme sa pokúsili ísť cestou dialógu a našli politické riešenie," uviedol Stoltenberg po tom, čo Aliancia zaslala Moskve písomnú odpoveď na bezpečnostné požiadavky. "Veríme v dobré riešenie – deeskaláciu, na ktorej pracujeme –, ale takisto sme pripravení na najhoršie," dodal.
Stoltenberg uviedol, že NATO je pripravené na diskusiu s Ruskom ohľadne jeho obáv, avšak odmietol hlavnú požiadavku Moskvy na vylúčenie ukrajinského a gruzínskeho členstva v NATO. "Nemôžeme a nebudeme robiť kompromisy týkajúce sa zásad, na ktorých spočíva bezpečnosť našich spojenectiev a bezpečnosť v Európe a Severnej Amerike," vyhlásil.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško pre agentúru Interfax potvrdil, že Moskva dostala odpoveď od NATO, ktorá bola odovzdaná ruskému veľvyslancovi v Belgicku Alexandrovi Tokovininovi. Na otázku, ako dlho potrvá, kým Rusko na dokument od NATO zareaguje, Gruško uviedol: "Prečítame si to. Preštudujeme to. Našim partnerom trvalo takmer mesiac a pol, kým si preštudovali náš návrh."
21:20USA doručili písomnú odpoveď Moskve na jej požiadavky
Spojené štáty neurobili žiadne ústupky voči hlavným ruským požiadavkám týkajúcim sa Ukrajiny a NATO. Uviedol to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po tom, ako USA doručili v stredu ruskému ministerstvu zahraničných vecí svoju písomnú odpoveď na návrh bezpečnostných záruk, ktoré požaduje Rusko v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.
Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu či iné postsovietske krajiny a aby nehromadila svoje sily v strednej a východnej Európe.
"Dávame jasne najavo, že existujú základné princípy, ktoré sme odhodlaní presadzovať a brániť, vrátane suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a práva štátov zvoliť si vlastné smerovanie v otázkach bezpečnosti a spojenectiev," povedal Blinken.
List, ktorý vznikol v rámci koordinovanej odpovede medzi transatlantickými spojencami a partnermi v reakcii na hromadenie ruských jednotiek pri hraniciach Ukrajiny, sa podľa Blinkena zaoberal tiež opatreniami na zvýšenie dôvery v súvislosti s vojenskými cvičeniami a manévrami v Európe. List tiež podľa Blinkena otvára dvere k napredovaniu rokovaní medzi spojencami z NATO a Ruskom o kontrole zbrojenia v otázke strategických zbraní a jadrových hlavíc umiestnených v Európe.
Šéf americkej diplomacie dodal, že v nasledujúcich dňoch očakáva ďalšie rokovania so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom po tom, čo sa ruská strana oboznámi s obsahom odovzdaného dokumentu. USA sú podľa Blinkena pripravené na dialóg a je na Rusku, akú cestu si vyberie.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov (vpravo) a jeho americký rezortný partner Antony Blinken. Foto: TASR/AP
18:55 Americká ambasáda v Kyjeve odporučila občanom USA zvážiť odchod z Ukrajiny
Americká ambasáda v Kyjeve vyzvala v stredu občanov USA na Ukrajine, aby "zvážili bezodkladný odchod" pre obavy z ruskej invázie. Informovala o tom agentúra AFP.
Veľvyslanectvo vo vyhlásení upozornilo, že bezpečnostná situácia na Ukrajine sa môže kedykoľvek "náhle zhoršiť".
Námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Wendy Shermanová v stredu zopakovala tvrdenie Bieleho domu, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený použiť "do polovice februára" proti Ukrajine vojenskú silu.
Americký rezort diplomacie prikázal v nedeľu večer rodinám svojich diplomatov v Kyjeve opustiť Ukrajinu pre "pretrvávajúcu hrozbu" ruského útoku. Washington zároveň rozhodol, že zamestnanci americkej ambasády v Kyjeve, ktorí nie sú nevyhnutne potrební pre jej fungovanie, môžu "dobrovoľne" opustiť krajinu.
17:50Česko daruje Ukrajine tisíce delostreleckých granátov
Česko daruje Ukrajine 4 000 delostreleckých granátov v celkovej hodnote zhruba 37 miliónov českých korún (jeden a pol milióna eur). Rozhodla o tom v stredu česká vláda. Ukrajine to má pomôcť pri obrane v prípade ruskej agresie, informoval spravodajský portál iDNES.cz.
16:00Nemecko dodá Ukrajine 5 000 vojenských prilieb, ale zbrane nie
Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v stredu oznámila, že Nemecko dodá Ukrajine 5 000 vojenských prilieb. Informovala o tom agentúra DPA. "Ide o veľmi jasný signál, že Berlín stojí na strane Kyjeva," uviedla Lambrechtová.
Nemecko odmietlo Ukrajine dodať zbrane. Kyjev, ktorý sa obáva ruskej invázie, opakovane žiadal o dodanie zbraní aj z Nemecka, avšak tamojšia vládnuca koalícia túto požiadavku zmietla zo stola. Ukrajina sa 19. januára obrátila na nemecké ministerstvo obrany so žiadosťou o pomoc s iným vybavením, pričom konkrétne spomenula prilby a nepriestrelné vesty. Podľa informácií DPA neboli požadované konkrétne množstvá.
Lambrechtová v stredu povedala, že len v rámci rozvojovej spolupráce plánuje Berlín poskytnúť Kyjevu pomoc vo výške 1,8 miliardy eur.
14:38 Moskva musí podľa ruského zákonodarcu vyzbrojiť separatistov na Ukrajine
Vysokopostavený ruský zákonodarca Andrej Turčak v stredu vyhlásil, že Moskva musí začať vyzbrojovať separatistami ovládané oblasti na Ukrajine, aby im pomohla brániť sa pred predstaviteľmi Kyjeva podporovanými Západom. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Vyhlásenie Turčaka, prvého podpredsedu Rady Federácie (hornej komory ruského parlamentu), odvysielala ruská štátna televízia. Uviedol v ňom: "Rusko musí poskytnúť Luhanskej aj Doneckej ľudovej republike potrebnú pomoc a poslať im určité druhy zbraní, aby posilnili svoju obranyschopnosť a odstrašili vojenskú agresiu, na ktorú sa jasne pripravuje Kyjev."
Spojené štáty a ich spojenci v Európskej únii obviňujú Rusko, že sa snaží zničiť stabilitu Európy tým, že hrozí inváziou na Ukrajinu. Táto bývalá sovietska republika sa totiž usiluje o členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) a v ďalších západných inštitúciách, s čím Moskva nesúhlasí.
Turčak, ktorý je aj tajomníkom vedenia vládnej strany Jednotné Rusko, nekonkretizoval, aké druhy zbraní by mali byť poslané ukrajinským proruským separatistom. Doplnil však, že vládna strana má obavy z vystupňovania napätia a z dodávok západných zbraní Kyjevu. "Zomierajú civilisti," vyhlásil Turčak v televízii. "Západní patróni tlačia ukrajinskú juntu k priamej invázii na Donbas," pokračoval a dodal: "Kyjevský režim treba zastaviť."
13:25 Pápež František vyzval na mier na Ukrajine
Pápež František vyzval v stredu na mier na Ukrajine a počas pravidelnej týždennej audiencie vo Vatikáne celkovo naliehavo prosil, aby sa Európa vyhla vojne. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Prosím, nech už nikdy viac nie je vojna," povedal pápež.
"Predtým sme hovorili o holokauste – len pomyslite na to, ako bolo vyhladených vyše 5,5 milióna ľudí," dodal 85-ročný František.
"Počas poslednej vojny ľudia trpeli hladom a toľkou krutosťou. Zaslúžia si mier," povedal pápež. Vyzval veriacich, aby sa "modlili za mier na Ukrajine, často".
Pápež aj v nedeľu vyjadril obavy z "narastajúceho napätia, lebo môže zasadiť nový úder mieru na Ukrajine", a spochybnil aj "bezpečie na európskom kontinente, ktorý bude znášať širšie dôsledky".
František označil stredu za deň modlitieb za mier.
12:50 Slovensko by vojenským cvičením s Američanmi nemalo prispievať k eskalácii napätia, tvrdí Smer
Na Slovensko má prísť v čase eskalácie medzinárodného napätia tristo „po zuby" ozbrojených amerických vojakov, ktorí majú zo sebou priniesť 4 500 kusov ručných zbraní a sto kusov techniky. Na tlačovej besede to uviedol predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico s tým, že nejde o cvičenie NATO, ale slovensko-americké cvičenie. Smer v tejto súvislosti žiada, aby cvičenie bolo odložené, pretože SR by nemala prispievať k eskalácii napätia.
„Veď nech cvičia potom, keď sa upokojí situácia o niekoľko mesiacov, ale nie teraz," povedal Fico. Cvičenie zároveň označil za obyčajné dobrodružstvo. „Budeme žiadať vládu SR a prezidentku ako vrchnú veliteľku ozbrojených síl, aby prijali rozhodnutie o odložení tohto podujatia," dodal Fico.
Na cvičení Saber Strike, ktoré sa uskutoční od 1. do 14. marca v priestoroch Centra výcviku Lešť, posádkového cvičiska Levice a tiež letiska Sliač, sa zúčastní tritisíc vojakov s približne tisíc kusmi techniky. Zámerom cvičenia je preskúšanie dôležitých obranných spôsobilostí a spolupráce profesionálnych vojakov v medzinárodnom zoskupení. Slovensko sa tak zapojí do širšej série cvičení od Pobaltia cez Poľsko, Českú republiku až po Rumunsko.
Robert Fico. Foto: TASR/Jaroslav Novák
12:39 Uvalenie sankcií na Putina nebude podľa Kremľa účinné
Uvalenie sankcií na ruského prezidenta Vladmira Putina a ďalších vysokopostavených predstaviteľov Ruska nebude účinné a bude kontraproduktívne v súvislosti so snahami o zníženie napätia týkajúceho sa Ukrajiny. V stredu to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovali agentúry AFP a RIA Novosti.
"Nebude to bolestivé, ale politicky deštruktívne," uviedol Peskov v súvislí s vyhláseniami amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý nevylúčil uvalenie sankcií na Putina.
Peskov tiež pre novinárov uviedol, že si ruský prezident, "samozrejme", uchováva svoj plat na účte v ruskej banke Rossija.
Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
Vysokopostavení predstavitelia Francúzska, Nemecka, Ruska a Ukrajiny sa v stredu stretávajú v Paríži, kde budú rokovať o zmiernení napätia v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Na týchto rokovaniach bude Rusko zastupovať námestník šéfa prezidentskej administratívy Dmitrij Kozak, Francúzsko bude reprezentovať Macronov poradca Emmanuel Bonn, Nemecko poradca nemeckého ministra zahraničných vecí Jens Plötner a Ukrajinu šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
"Dúfam, že pôjde o dobrý a otvorený rozhovor s maximálnym dôrazom na výsledok," uviedol v stredu Peskov na margo týchto rokovaní v normandskom formáte.
12:21 Ukrajina tvrdí, že zhromaždených ruských vojakov nie je na veľký útok "dostatok"
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v stredu vyhlásil, že počet ruských vojakov rozmiestnených popri hranici jeho krajiny nie je na veľký útok dostatočný. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
"Počet ruských vojakov zhromaždených popri hraniciach Ukrajiny a okupovaných území Ukrajiny je obrovský, je pre Ukrajinu hrozbou, priamou hrozbou," povedal Kuleba novinárom.
"Ale v tejto chvíli, keď sa rozprávame, tento počet nie je dostatočný pre komplexný útok proti Ukrajine – taký, ktorý by nastal popri celej ukrajinskej hranici," dodal Kuleba.
Podľa nedávnych informácií sa na hraniciach s Ukrajinou zhromaždilo vyše 100-tisíc ruských vojakov a ďalší pribúdajú, preto sa Západ aj Kyjev obávajú, že Rusko plánuje inváziu do susednej krajiny.
10:57 Premiér: Hrozba voči Ukrajine je aj hrozbou voči SR, treba sa vrátiť k rokovaniam
Hrozba voči Ukrajine je aj hrozba pre Slovensko ako jej bezprostredného suseda. Potrebná je deeskalácia napätia a návrat k rokovaciemu stolu. Pred stredajším rokovaním vlády to uviedol premiér Eduard Heger (OĽaNO).
"Za SR môžem zopakovať náš nemenný konzistentný postoj: podporujeme suverenitu, územnú celistvosť a, samozrejme, nezávislosť Ukrajiny. Ako demokratická krajina stojaca na týchto princípoch nemôžeme konať inak," zdôraznil. Zároveň podčiarkol, že slovenská strana na diplomatickom poli intenzívne podporuje dialóg s Ruskom, považuje za nevyhnutné vrátiť sa k rokovaciemu stolu a vzájomným dialógom. "Je nevyhnutné, aby sme akýkoľvek konflikt odvrátili," dodal.
Heger tiež uviedol, že Ministerstvo obrany (MO) SR má vypracované obranné plány. Plne dôveruje šéfovi rezortu Jaroslavovi Naďovi (OĽaNO). Priblížil, že o situácii budú ďalej hovoriť aj na stredajšom zasadnutí bezpečnostnej rady, kde by mali jej členovia dostať ďalšie bližšie informácie.
Deklaroval, že vláda bude dbať na ochranu a bezpečnosť občanov SR. "Obzvlášť po informáciách, ktoré dnes máme o posilňovaní prítomnosti ruských vojsk a techniky, ktorá svojím dosahom zasahuje už aj na územie SR. Je to informácia úplne nového rozmeru posledných desaťročí. Preto k nej pristupujeme s najvyššou obozretnosťou a citlivosťou," dodal.
Eduard Heger. Foto: TASR/Pavel Neubauer
10:07 Rusko začalo vojenské manévre zamerané na ochranu severnej námornej trasy
Ruské vojenské lode vplávali v stredu do vôd Barentsovho mora, aby tam absolvovali cvičenie zamerané na ochranu dôležitej námornej trasy v Arktíde. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa ruskú Severnú flotilu.
"V rámci cvičenia sa niekoľko bojových lodí bude venovať riešeniu spolupráce medzi rôznymi silami flotily pri spoločnom riešení úloh zameraných – v prípade vzniku krízových situácií v severných moriach – na zaistenie bezpečnosti námorných ciest a morských oblastí, v ktorých je Ruská federácia ekonomicky činná," uviedla ruská Severná flotila, ktorú citovala agentúra Interfax.
Na tomto vojenskom cvičení sa zúčastní približne 30 vojenských lodí, 20 lietadiel a 1200 príslušníkov armády; manévre majú overiť pripravenosť ruských vojenských jednotiek na boj.
Rusko v poslednom čase investovalo nemalé prostriedky do vybudovania infraštruktúry na Severnej morskej ceste, pričom dúfa, že sa z nej v dôsledku otepľovania Arktídy stane dôležitá námorná trasa. Táto trasa je totiž rýchlejšia než iné svetové námorné trasy, avšak v súčasnosti sa v zime nepoužíva pre hrubú vrstvu ľadu, ktorý sa tam v tom období nachádza, vysvetľuje agentúra Reuters.
Ruské úrady uviedli, že Moskva plánuje Severnú morskú cestu začať využívať celoročne v roku 2022 alebo 2023.
Moskva minulý týždeň uviedla, že plánuje zorganizovať sériu vojenských cvičení v moriach ležiacich na brehoch Ruska, do ktorých budú zapojené všetky ruské flotily. Tieto cvičenie zahŕňajú napríklad manévre v Severanom a Ochotskom mori, ako aj v Atlantickom a Tichom oceáne.
Konanie ruskej armády však v tomto čase pozorne sleduje Západ, pretože Moskva v blízkosti ukrajinských hraníc zhromažďuje vojenské jednotky, čo vyvoláva strach zo vzniku konfliktu. Rusko však popiera, že plánuje Ukrajinu napadnúť.
06:31 Zelenský v prejave k národu vyzval Ukrajincov, aby nepodliehali panike
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský v utorok, vo svojom druhom televíznom prejave k národu v priebehu niekoľkých dní, vyzval spoluobčanov, aby pre správy o hroziacej ruskej invázii na Ukrajinu nepodliehali panike. Informovala o tom agentúra AP.
Zelenský uviedol, že situácia na východe Ukrajiny je vcelku pokojná a hoci dochádza k ostreľovaniu, k porušovaniu prímeria a jednotky z blízkosti hraníc Ruska s Ukrajinou "nezmizli", "nie sú tam žiadni mŕtvi ani zranení ukrajinskí vojaci.
Prezident Ukrajincov ubezpečil, že sú "dosť silní na to, aby sme všetko udržali pod kontrolou a zmarili akékoľvek pokusy o destabilizáciu" krajiny. Pod kontrolou je podľa neho aj vykurovacia sezóna i boj s pandémiou, Ukrajina má dostatočné zásoby uhlia, zemného plynu i vakcín.
Rozhodnutie USA, Británie, Nemecka a Kanady stiahnuť niektorých svojich diplomatov a rodinných príslušníkov z Kyjeva podľa Zelenského "nemusí nevyhnutne signalizovať eskaláciu" a podľa neho "ide o nuansy zložitej diplomatickej hry". "Spolupracujeme s našimi partnermi ako jeden tím," vyhlásil ukrajinský prezident.
Vyzval tiež spoluobčanov, aby pri čítaní správ rozmýšľali "kriticky, logicky a pozitívne".
"Nebojte sa internetu. Nech sa internet bojí nás. Čo ho môže vystrašiť? Zdravé, kritické, logické a pozitívne myslenie," apeloval Zelenský. Ubezpečil, že vedenie krajiny pracuje "v režime 24/7" a robí všetko pre to, aby sa Ukrajinci "cítili pokojne, (boli) v teple, sýti a zdraví".
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Poznamenal, že čítajú, vypočujú si či sledujú denne "desiatky či dokonca stovky správ", pričom niektoré z nich sú "len fámy", iné "sú vyslovene falošné".
Upozornil, že niektoré - bez pochopenia globálnych súvislostí - môžu viesť k nesprávnym záverom a vyvolávať v čitateľovi pocit úzkosti. "Čo čítať? Na čo reagovať? Komu veriť? Verte Ukrajine," vyzval Zelenský
Agentúra AP dodala, že predstavitelia ukrajinského vedenia sa snažila upokojiť obyvateľov krajiny a predísť tak destabilizácii a panike. Minister obrany Oleksij Reznikov tak napr. v ukrajinskom parlamente povedal, že "nateraz nie je dôvod sa domnievať“, že Rusko sa pripravuje na bezprostrednú inváziu. Poznamenal, že ruské jednotky nevytvorili bojový útvar, ktorý nazval "útočná brigáda" a ktorý by sa mohol prebiť cez rusko-ukrajinskú hranicu.
"Nebojte sa, môžete pokojne spávať," ubezpečoval a dodal, že "netreba mať zbalené kufre".
V rozhovore pre médiá v pondelok však priznal, že "existujú rizikové scenáre", ktoré "sú možné a pravdepodobné v budúcnosti".
03:38 USA varovali Bielorusko, aby neposkytlo svoje územie na útok voči Ukrajine
Spojené štáty vyzvali Bielorusko, aby neposkytlo svoje územie na prípadný útok Ruska voči susednej Ukrajine. Washington varoval, že takáto podpora ruskej invázie by mala pre Bielorusko vážne dôsledky. Informovala o tom agentúra AFP.
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price na utorňajšom tlačovom brífingu vyjadril hlboké znepokojenie nad presunmi ruských vojakov do Bieloruska.
"Dali sme Bielorusku jasne na vedomie, že ak umožní, aby bolo jeho územie použité na útok voči Ukrajine, bude čeliť rýchlej a rozhodnej reakcii zo strany USA a ich spojencov a partnerov," povedal Price novinárom.
Zdôraznil, že ak by sa prípadná ruská invázia voči Ukrajine uskutočnila aj z územia Bieloruska a ak by sa na ňom trvale rozmiestnili ruskí vojaci, "NATO by mohlo prehodnotiť rozmiestnenie svojich síl v krajinách hraničiacich s Bieloruskom".
Varovanie pre Minsk prichádza v čase, keď hromadenie ruských vojsk pri ukrajinských hraniciach vyvoláva obavy Západu z možnej ruskej invázie na Ukrajinu. Moskva takýto úmysel popiera, avšak požaduje právne záväzné záruky, že Ukrajina sa nestane členom NATO a že tam Aliancia nerozmiestni zbrane.
Rusko a Bielorusko opakovane uskutočňujú spoločné vojenské cvičenia a v posledných týždňoch sa objavili správy o presunoch ruských vojakov a vojenskej techniky na bieloruské územie. USA v tejto súvislosti varovali, že by do Bieloruska mohli byť prevezené aj jadrové zbrane.
Predstavitelia Pentagónu sa obávajú, že ak by Bielorusko poskytlo svoje územie pre prípadnú inváziu, mohla by byť ohrozená aj ukrajinská metropola Kyjev, ktorá leží neďaleko bieloruských hraníc.
Vláda v Minsku takéto obavy Spojených štátov odmieta a tvrdí, že Washington tvrdeniami tohto druhu len prispieva k ďalšej eskalácii napätia v regióne, uvádza agentúra TASS.
UTOROK
21:35 Biden by zvážil osobné sankcie voči Putinovi, ak nariadi útok na Ukrajinu
Americký prezident Joe Biden v utorok pred novinármi vo Washingtone povedal, že by zvážil zavedenie ekonomických sankcií zameraných osobne na šéfa Kremľa Vladimira Putina, ak by ruský prezident nariadil útok na Ukrajinu. Zároveň uistil, že nemá v úmysle vyslať amerických vojakov alebo sily NATO na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.
Prípadná ruská invázia na Ukrajinu by mala podľa slov šéfa Bieleho domu "enormné následky pre celý svet". Na otázku, či by v prípade vpádu Ruska na Ukrajinu pripadali do úvahy i sankcie namierené konkrétne na Putina, odpovedal: "Áno, zvažoval by som to."
Spojené štáty v pondelok oznámili, že uvádzajú 8 500 vojakov do stavu "zvýšenej pohotovosti" v dôsledku vývoja súvisiaceho s Ukrajinou. Tento krok Bidenovi odporučil minister obrany Lloyd Austin, aby tak boli vojaci pripravení na potenciálne nasadenie v Európe. Rozhodol sa tak v dôsledku náznakov, že Moskva nepristúpi k deeskalácii napätia s Ukrajinou, uviedol hovorca ministerstva obrany USA John Kirby. Podľa Bidena nejde zo strany USA o "provokáciu", ale o uistenie spojencov o americkej podpore.
21:26 Kyjev protestuje proti výrokom chorvátskeho prezidenta
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolalo chorvátsku veľvyslankyňu v Kyjeve, aby ju informovalo o neprijateľnosti nedávnych vyjadrení chorvátskeho prezidenta Zorana Milanoviča na adresu Ukrajiny. Napísala o tom agentúra Ukrinform.
Rezort diplomacie veľvyslankyni Anici Džamičovej tlmočil žiadosť, aby prezident Zoran Milanovič verejne vysvetlil svoje vyhlásenia o členstve Ukrajiny v NATO a nevhodnosti pomoci Kyjevu v napätej situácii na hraniciach s Ruskou federáciou.
Milanovič podľa agentúry HINA vyhlásil, že chorvátska vláda stiahne svojich vojakov zo síl NATO vo východnej Európe v prípade konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.
"Pozerám správy, podľa ktorých NATO – nie samostatný štát, ani Spojené štáty – posilňuje svoju prítomnosť, posiela prieskumné lode. My s tým nemáme nič spoločné a ani nechceme mať, to vám garantujem," povedal Milanovič. Dodal, že ak dôjde k eskalácii, vláda v Záhrebe stiahne z regiónu všetkých chorvátskych vojakov.
Podľa Milanovičovho názoru vláda na Ukrajine sa na prelome rokov 2013 a 2014 nezmenila demokraticky, ale prevratom, a pre takú krajinu nie je v NATO miesto. Ukrajinu tiež označil za jednu z najviac skorumpovaných krajín sveta.
Ukrajinskí diplomati v rozhovore s chorvátskou veľvyslankyňou zdôraznili, že vyhlásenie Zorana Milanoviča o udalostiach tzv. Revolúcie dôstojnosti "uráža pamiatku Ukrajincov a cudzincov, ktorí položili svoje životy za európsku budúcnosť Ukrajiny".
Ministerstvo tiež vyjadrilo hlboké sklamanie z vyjadrení prezidenta Chorvátska o členstve Ukrajiny v NATO a nevhodnosti pomoci Ukrajine na pozadí ruskej agresie. Ministerstvo poukázalo na to, že vzhľadom na trpkú skúsenosť chorvátskeho ľudu s vojnou je tento jeho výrok "v rozpore so všeobecnými ľudskými hodnotami".
Zoran Milanovič. Foto: TASR/AP
Ruské weby v utorok večer informovali, že Milanovič bol "ako antiukrajinský propagandista" zaradený do databázy Myrotvorec. Je to ukrajinská webová stránka, ktorá vznikla v roku 2014. Jej správcovia na nej vytvárajú databázu všetkých ľudí, ktorí majú podľa ich názoru protiukrajinské postoje, prejavené vyjadreniami alebo činmi.
Agentúra RIA Novosti dodala, že oficiálne stránka Myrotvorec nemá nič spoločné s ukrajinskými vládnymi úradmi. Napriek opakovaným požiadavkám ľudskoprávnych organizácií či OSN vláda v Kyjeve prístup na tento web neblokuje.
19:34 Macron a Scholz varovali Rusko pred napadnutím Ukrajiny
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz počas utorňajšieho stretnutia v Berlíne spoločne varovali Rusko pred vážnymi následkami v prípade útoku na Ukrajinu. Obaja podľa agentúry AFP zdôraznili, že Paríž a Berlín sú jednotní v otázke nevyhnutnosti deeskalácie konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom.
"Ak dôjde k útoku, bude nasledovať odveta. A cena, ktorú (Rusko) zaplatí, bude veľmi vysoká," povedal Macron.
"V piatok ráno budem mať telefonický rozhovor s (ruským) prezidentom (Vladimirom Putinom)," avizoval zároveň Macron. Od rozhovoru očakáva objasnenie stratégie Ruska ohľadom Ukrajiny.
Scholz uviedol, že situácia v oblasti ukrajinsko-ruských hraníc je veľmi vážna. "Je tam rozmiestnených mnoho vojakov. Preto je nevyhnutné urobiť všetko pre to, aby sa situácia vyvinula inak, než sa v súčasnosti obávame," povedal nemecký kancelár podľa agentúry DPA.
"Aj od Ruska očakávame jednoznačné kroky smerom k deeskalácii situácie. Zhodli sme sa, že vojenská agresia (Ruska) by mala vážne následky," dodal.
Kyjev a Západ v posledných týždňoch obviňujú Rusko z hromadenia desiatok tisíc vojakov v blízkosti ukrajinskej hranice, pričom to vnímajú ako prípravy na možnú inváziu či pokus o destabilizáciu situácie na Ukrajine. Mnohí analytici sa však domnievajú, že Rusko sa iba usiluje vyvolať obavy a prinútiť tak členské štáty NATO, aby pristúpili na požiadavky nových bezpečnostných záruk.
Emmanuel Macron a Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Témou rokovaní medzi Macronom a Scholzom bolo i polročné francúzske predsedníctvo v Rade EÚ a ročné nemecké predsedníctvo v skupine G7.
V stredu sa v Paríži uskutoční rokovanie v tzv. normandskom formáte medzi vysokopostavenými predstaviteľmi Nemecka, Ruska, Francúzska a Ukrajiny.
18:43 Čaputová vyhlásila, že sa musíme pripraviť na všetky scenáre týkajúce sa diania na Ukrajine
Slovensko sa musí podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej preventívne pripraviť na všetky scenáre v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Súhlasí s krokmi, ktoré sme ako NATO a EÚ doteraz prijali a považuje za dôležité urobiť všetko preto, aby sa situácia nezhoršovala. "Potrebujeme však posilniť aj našu vlastnú, slovenskú, pripravenosť v prípade, že sa situácia na východ od našich hraníc bude naďalej zhoršovať a Rusko Ukrajinu znovu napadne," uviedla v stanovisku, ktoré TASR poslal hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
"Veľmi ma mrzí, že napriek našej otvorenosti a pokračujúcemu diplomatickému úsiliu, ktoré vnímam ako jedinú dobrú cestu k nájdeniu riešenia súčasnej situácie, januárové rokovania s ruskou stranou zatiaľ nepriniesli zníženie napätia, skôr naopak," skonštatovala prezidentka s tým, že dialóg s Ruskom považuje za potrebný a správny.
Podotkla, že zdieľame jeden bezpečnostný priestor, európsky kontinent, kde chcú všetky krajiny žiť aj naďalej v bezpečí. "Platí, že jedným zo základných predpokladov na takéto spolunažívanie je vzájomný rešpekt voči pravidlám, ktoré sme si spoločne vrátane Ruskej federácie dohodli."
Zdôraznila, že je dôležité urobiť maximum pre to, aby situácia nevyeskalovala. Na druhú stranu považuje za nezodpovedné nepripraviť sa na to. "Od preverenia krízového manažmentu a obranyschopnosti štátu po zintenzívnenie podpory Ukrajiny a komunikácie s našimi spojencami a partnermi," spresnila prezidentka.
Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Jakub Kotian
17:10 Spojené štáty rokujú s výrobcami energií o dodávkach do EÚ v prípade konfliktu
Spojené štáty americké rokujú s kľúčovými krajinami a spoločnosťami vyrábajúcimi energie na celom svete, aby spoznali ich ochotu a schopnosť presmerovať dodávky do Európy, ak by to bolo potrebné v prípade ruskej invázie na Ukrajinu. Uviedli v utorok vysokí predstavitelia administratívy prezidenta Joea Bidena, ktorí nechceli byť menovaní.
V telefonickom rozhovore s novinármi úradníci nemenovali konkrétne krajiny alebo spoločnosti, s ktorými rokovali, s cieľom zabezpečiť nepretržitý tok energie do Európy po zvyšok zimy, ale uviedli, že ide o široký okruh dodávateľov vrátane predajcov skvapalneného zemného plynu (LNG).
Európska únia je závislá na dodávkach plynu z Ruska, ktoré pokrývajú zhruba tretinu jej spotreby a akýkoľvek konflikty by mohli tieto dodávky narušiť. Európa už pritom zápasí s energetickou krízou, ktorú spôsobili nedostatočné dodávky plynu a rekordné ceny elektriny. Spotrebiteľom sa tak zvýšili účty za energie a firmám stúpli náklady. V niektorých krajinách už drahé energie vyvolali protesty.
"Pracujeme na identifikácii ďalších objemov neruského zemného plynu z rôznych oblastí sveta, od severnej Afriky a Blízkeho východu až po Áziu a Spojené štáty americké," povedal jeden z predstaviteľov administratívy USA pod podmienkou zachovania anonymity.
Dodal, že Washington diskutuje aj s veľkými producentmi zemného plynu na celom svete, aby zmapoval ich kapacitu a ochotu dočasne zvýšiť produkciu zemného plynu a prideliť tieto objemy európskym nákupcom.
16:15Korčok: Situácia na Ukrajine je vážna, neakceptujeme všetky podmienky Ruska
Niektoré požiadavky Ruskej federácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine nemôže Slovensko akceptovať. Po rokovaní Bezpečnostnej rady vlády SR to uviedol minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS).
Naďalej vidí priestor na diplomatické riešenie. So šéfom rezortu obrany Jaroslavom Naďom (OĽaNO) sa zhodli na mimoriadnej závažnosti situácie.
„Dovolím si povedať, a tak sme to prezentovali aj na rokovaní bezpečnostnej rady, že z hľadiska európskeho kontinentu je tá situácia možno najhoršia od konca druhej svetovej vojny," zdôraznil Naď. Slovensko zároveň podľa ministra v tejto súvislosti vypracovalo obranné plány. „Pretože tie dopady na SR môžu byť zásadné, aj keby neprišlo k priamemu vojenskému ohrozeniu SR," skonštatoval minister.
Naď ozrejmil, že na ukrajinských hraniciach sa zhromažďuje okolo 130-tisíc príslušníkov ruských ozbrojených síl i ťažká technika. Niektorá podľa jeho slov zasahuje svojím dosahom aj územie SR.
Ako príklad uviedol rakety či systémy protivzdušnej obrany. Hovorí o bezprecedentných krokoch, ktoré nemožno považovať za vojenské cvičenie vzhľadom na bezprecedentné zhromažďovanie vojakov i techniky či dávanie nesplniteľných ultimát.
Ministri upozornili, že akýkoľvek konflikt na ukrajinskej hranici môže mať výrazné dôsledky pre Slovensko. Naď priblížil, že ak by došlo aj len k limitovanému vojenskému útoku v tejto oblasti, cez Slovensko by prešiel napríklad aj veľký počet vojnových utečencov.
Jaroslav Naď a Ivan Korčok. Foto: TASR/Martin Baumann
15:58 Ukrajina tvrdí, že zneškodnila skupinu sabotérov ovládaných Moskvou
Ukrajinská kontrarozviedka v utorok oznámila, že zneškodnila skupinu sabotérov údajne ovládaných Moskvou, ktorí s cieľom "destabilizovať" situáciu pripravovali sériu útokov v pohraničných oblastiach Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) vo svojom vyhlásení spresnila, že v rámci svojej operácie zatkla dvoch obyvateľov Ukrajiny, z ktorých jeden má ruské občianstvo.
Zhabané bolo i "výbušné zariadenie, ručné zbrane a munícia". Muži údajne plánovali "sériu ozbrojených útokov" na mestskú infraštruktúru. Podľa SBU skupinu "koordinovali ruské tajné služby".
Dvojica pôsobila v Charkove, meste s miliónom obyvateľov, ktoré sa nachádza neďaleko ruských hraníc na východe Ukrajiny, a v meste Žytomyr na strednej Ukrajine. Agentúra Ukrinform napísala, že kandidátov do zločineckého gangu si dvojica vyberala v rámci fingovaného náboru zamestnancov do bezpečnostnej firmy. Využívali pri tom aj svoje kontakty s predstaviteľmi podsvetia. Zdroj z orgánov činných v trestnom konaní pre agentúru AFP uviedol, že obaja muži boli bývalými príslušníkmi kománd s bojovými skúsenosťami. Verbovali údajne najmä Rusov, ktorí už spáchali násilné trestné činy.
15:25 Rusko spustilo vojenské manévre na Kryme a v okolí
Rusi v utorok spustil vojenské cvičenie na Kryme, juhu svojho územia, v tesnej blízkosti Ukrajiny. Podľa ruskej agentúry TASS sa do manévrov zapojilo 60 stíhačiek a bombardérov a zhruba 6-tisíc vojakov. Informoval o tom francúzsky portál 20 Minutes a americký denník The Washington Post.
Do cvičenia sa priamo zapojili jednotky dislokované na Kryme a juhu federácie. Ruská armáda tiež zverejnila videozáznam s rozmiestňovaním balistických rakiet krátkeho doletu typu Iskander v regióne.
"Jednotky budú nacvičovať širokú škálu úloh vrátane všeobecnej podpory pre taktické cvičenia," uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení. Pri manévroch majú byť použité rôzne typy lietadiel, rakiet a lodí Čiernomorskej a Kaspickej flotily.
Moskva tvrdí, že si len preveruje bojovú pripravenosť armády. Rusko spustilo vojenské manévre len pár hodín po pondelňajšom ozname USA, že uviedli vyše 8-tisíc vojakov do pohotovosti.
Spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenie na tréningovej základni Mulino pri Nižnom Novgorode, september 2021. Ilustračné foto: TASR/AP
13:26 Päť krajín založí fond na pomoc pre Ukrajinu
Spojené kráľovstvo, Kanada, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené štáty plánujú koncom januára založiť fond na pomoc pre Ukrajinu, ktorý má v priebehu troch rokov vyzbierať vyše 47 miliónov dolárov. Oznámila to v utorok tlačová služba ukrajinského ministerstva pre reintegráciu nekontrolovaných území Ukrajiny, informovala agentúra TASS.
"Ide o založenie medzinárodného fondu Partnerstvo za silnú Ukrajinu. Je to spoločná iniciatíva Spojeného kráľovstva, Kanady, Spojených štátov, Švajčiarska a Švédska. Na tento mesiac je naplánovaný oficiálny začiatok fondu, pričom 31. januára má prísť k podpísaniu dohody," uviedol ukrajinský rezort pre reintegráciu.
Cieľom založenia tohto fondu je podpora dlhodobého a stabilného rozvoja a stability komunít, ktoré trpia v dôsledku ruskej agresie, ako aj zabránenie ďalšiemu stupňovaniu napätia a pomoc pri reintegrácii okupovaných území Ukrajiny, uvádza TASS.
Ministerstvo tiež uviedlo, že v roku 2022 sa z toho fondu budú financovať projekty zamerané na zlepšenie energetickej efektívnosti či posilnenie spomínaných komunít. Fond by mal zmierniť dosah destabilizujúcich krokov Ruska v Donbase. Pôvodne sa však predpokladalo, že fond bude fungovať už od decembra 2021.
11:56 Rusko sleduje kroky USA s veľkým znepokojením
Rusko s veľkým znepokojením sleduje kroky USA, ktoré podľa neho zvyšujú napätie v súvislosti so situáciou na Ukrajine. V utorok to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovali agentúry AFP a TASS.
"S veľkým znepokojením tieto kroky sledujeme," uviedol Peskov. Reagoval tak na pondelkové oznámenie amerického Pentagónu o tom, že uvádza do stavu "zvýšenej pohotovosti" 8 500 vojakov pre situáciu na Ukrajine a pre ich možné rozmiestnenie v prípade, ak sa NATO rozhodne aktivovať tzv. sily rýchlej reakcie.
Skutočnosť, že USA uviedli svojich vojakov do stavu "zvýšenej pohotovosti", však podľa Peskova neovplyvní priebeh rokovaní medzi Moskvou a Washingtonom.
"Rokovania sú v tomto štádiu zavŕšené," uviedol Peskov s tým, že predtým, ako sa rozhodne o tom, ako a kedy budú rokovania pokračovať, musí Rusko dostať od USA a NATO písomnú odpoveď na Moskvou žiadané bezpečnostné garancie.
"Dúfame, že sa tak stane tento týždeň," uviedol Peskov pre novinárov.
Hovorca Kremľa okrem toho potvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin bude do konca tohto týždňa telefonovať so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom.
Francúzska vláda totiž oznámila, že predstavitelia Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska sa v stredu stretnú v Paríži, aby rokovali o situácii týkajúcej sa Ukrajiny.
09:44 Heger zvolal o situácii na Ukrajine mimoriadnu bezpečnostnú radu
O situácii na Ukrajine bude v utorok popoludní rokovať Bezpečnostná rada SR. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) zvolal jej mimoriadne rokovanie. Hlavnou témou bude situácia na Ukrajine. TASR o tom informovali z tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR.
Napätie medzi Ruskom a krajinami západného bloku v posledných týždňoch vzrástlo v súvislosti s presunmi ruských jednotiek k hraniciam Ukrajiny. Moskva však akékoľvek tvrdenia o plánovaní invázie na Ukrajinu odmieta.
Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) v pondelok (24. 1.) označil situáciu za vážnu. Po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci povedal, že Rusko položilo na stôl niekoľko požiadaviek, ktoré adresuje predovšetkým NATO a Spojeným štátom.
Eduard Heger. Foto: TASR/Pavol Zachar
00:58 Európski lídri po rokovaní s Bidenom potvrdili jednotný postup voči Moskve
Spojené štáty majú s európskymi spojencami v otázke ruskej hrozby voči Ukrajine jednotný postoj. Po videodiskusii s európskymi lídrami to oznámil v pondelok večer americký prezident Joe Biden, píše agentúra AFP.
"Mali sme veľmi dobré stretnutie," povedal Biden po zhruba 80-minútovej videokonferencii s tým, že v otázke Ukrajiny medzi spojencami panuje "absolútna jednota". Kancelária britského premiéra Borisa Johnsona po pondelňajších rozhovoroch uviedla, že "lídri sa vzhľadom na rastúcu ruskú hrozbu zhodli na dôležitosti medzinárodnej jednoty".
Podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza je na Rusku, aby viditeľne deeskalovalo napätie". Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zasa varoval pred "vážnymi následkami", ak dôjde k "akejkoľvek ďalšej agresii" Moskvy proti Ukrajine. Spomínaného videohovoru sa zúčastnili aj lídri NATO, Francúzska, Talianska, Poľska a Európskej únie.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
PONDELOK
22:15 USA uvádzajú 8 500 vojakov do stavu zvýšenej pohotovosti
Spojené štáty v pondelok oznámili, že do stavu "zvýšenej pohotovosti" uvádzajú pre situáciu na Ukrajine 8 500 svojich vojakov. Washington upozornil, že Rusko "momentálne neplánuje deeskaláciu" situácie. Informovali o tom agentúry AFP a AP citujúc hovorcu ministerstva obrany USA Johna Kirbyho.
Ten zároveň uviedol, že v súvislosti s prípadným nasadením zmienených vojakov v Európe sa zatiaľ neprijalo konečné rozhodnutie. K nasadeniu dôjde podľa jeho slov iba vtedy, ak sa NATO rozhodne aktivovať tzv. sily rýchlej reakcie, alebo ak sa zmení situácia na ukrajinských hraniciach, pri ktorých sa hromadia ruskí vojaci.
Podľa Kirbyho chcú USA nasadením vojakov do "zvýšenej pohotovosti" predovšetkým uistiť svojich spojencov. Dodal pritom, že Washington neplánuje nasadiť týchto vojakov na Ukrajinu.
Americký minister obrany Lloyd Austin odporučil podľa Kirbyho slov prezidentovi USA Joeovi Bidenovi uviesť vojakov do stavu zvýšenej pohotovosti, aby tak boli pripravení na potenciálne nasadenie v Európe. Rozhodol sa tak v dôsledku náznakov, že Moskva nepristúpi k deeskalácii napätia s Ukrajinou.
21:50 Borrell vyzýva, aby sa situácia nedramatizovala
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell v pondelok v súvislosti s vývojom týkajúcim sa Ukrajiny tiež vyzval "nedramatizovať" situáciu, kým pokračujú rokovania o znížení napätia na Ukrajine.
Borrell si nemyslí, že by európske zastúpenie v Kyjeve malo obmedziť svoje aktivity – napriek tomu, že Spojené štáty začali evakuáciu svojho personálu z Ukrajiny.
Šéf európskej diplomacie podotkol, že "nepoznáme presný dôvod", pre ktorý sa USA rozhodli pre stiahnutie časti svojho personálu z Ukrajiny. Pripustil, že jeho americký kolega Antony Blinken môže mať viac informácií o vývoji na Ukrajine.
Po rokovaní s Blinkenom sa Borrell snažil rozptýliť obavy Západu z ukrajinskej krízy. "Vieme veľmi dobre, aký je stupeň ohrozenia, a vieme aj, akým spôsobom musíme reagovať. Niet pochybností, že sa musíme vyhnúť panickým reakciám," uviedol Borrell a vyzval na zachovanie pokoja.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
21:30 Nemecko sťahuje svoj personál
K Austrálii, Británii, USA, ktoré sa rozhodli stiahnuť časť zamestnancov svojich zastupiteľstiev na Ukrajine, sa pridalo aj Nemecko. Podľa agentúry Ukrinform o tom v pondelok informovalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
Ukrajina označila takúto evakuáciu za predčasnú. Jej rezort diplomacie vo svojom vyhlásení dodal, že na Ukrajine je 129 zahraničných veľvyslanectiev a konzulátov a všetky ostatné Kyjev ubezpečili, že evakuáciu neplánujú.
19:30 Korčok: EÚ zatiaľ nerozhodla o tvrdosti sankcií proti Rusku, v hre je diplomacia
Členské krajiny EÚ zatiaľ nerozhodli o prísnosti možných nových sankcií voči Rusku, ale sú pripravené ich zaviesť v prípade agresie Ruska. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok po pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, informuje bruselský spravodajca TASR.
Korčok upozornil, že napätie na východe Ukrajiny a vzťahy s Ruskom boli najdôležitejším bodom rokovaní hlavných európskych diplomatov.
"To, čo vidíme, sa odohráva len niekoľko stoviek kilometrov od hraníc Slovenska. Toto sa nás bytostne dotýka. Situácia je naozaj vážna. Rusko položilo na stôl niekoľko požiadaviek, ktoré adresuje predovšetkým NATO a Spojeným štátom. Chcem povedať, že je pripravenosť hovoriť o všetkom, ale nemôžeme si dovoliť spochybňovať základné princípy, na ktorých je postavená bezpečnostná architektúra v Európe, ktorá vznikala po roku 1989," vysvetlil slovenský minister.
Dodal, že o osude krajín rozhodujú ich občania, a nie iné štáty – a o tomto EÚ rokovať odmieta. Taktiež odmieta ultimátum Ruska, že buď jeho požiadavky budú prijaté, alebo bude pripravené uskutočniť "jednostranné kroky".
"Toto je zlé riešenie. Stále vidíme priestor pre diplomatické a politické riešenie, ale treba zostať za rokovacím stolom. Sú tu signály, že Rusko odmietlo pozvanie z NATO na 27. januára. Toto všetko overujeme, ale kľúčové je počúvať sa a z našej strany neustupovať zo základných princípov," opísal pozíciu EÚ.
Ivan Korčok. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Podľa jeho slov Únia nechce prekročiť základné línie medzinárodného práva, ako je celistvosť a zvrchovanosť štátov, a v 21. storočí odmieta hrozby silou. Krajiny EÚ sa podľa neho zhodujú, že v prípade opätovného narušenia územnej celistvosti Ukrajiny zo strany Ruska budú prijaté nové sankcie. Zároveň však zdôraznil, že prípadné sankcie – o ktorých "ostrosti" sa zatiaľ nerozhodlo –, budú odpoveďou na konkrétne kroky Ruska, ako boli aj sankcie z roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym.
"Tie sankcie nie sú na stole preto, že chceme komunikovať rečou sankcií, ale preto, že musíme byť pripravení aj na takýto scenár," uviedol Korčok.
Podľa jeho slov "príslušné štruktúry EÚ" pracujú na novom sankčnom balíku, čo však treba vnímať ako súčasť diplomacie a signál pre druhú stranu. "Ak sa udeje niečo, čo je v rozpore s bezpečnosťou a našimi vlastnými záujmami, tak to nemôže zostať bez odozvy. Toto je celá logika sankcií. Je jasné, že v prípade porušenia medzinárodného práva tie sankcie budú robustné. To je jazyk, ktorý používame," uviedol Korčok v závere rozhovoru.
18:18 Slovenskí diplomati v Kyjeve zostávajú
Slovenská republika ani v súčasnej napätej situácii na východnej hranici Ukrajiny nevidí dôvod pripravovať evakuáciu slovenských diplomatov z Kyjeva. Po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v pondelok v Bruseli to potvrdil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Spravodajca TASR v Bruseli zároveň informoval, že Česká republika rozhodne o prípadnom stiahnutí svojich diplomatov z Ukrajiny zrejme v utorok.
"Na zasadnutí som povedal, že v tejto chvíli nevidím dôvod, prečo by sme uvažovali o evakuácii diplomatického personálu," uviedol Korčok.
Dodal, že po komunikácii diplomatov EÚ so šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom "bolo dovysvetlené", že sťahovanie, ktoré v súčasnosti vykonávajú USA, sa týka len rodinných príslušníkov amerických diplomatov v Kyjeve.
"Za Slovensko som povedal, že toto je priestor pre diplomatov a ich prítomnosť na Ukrajine je v tejto chvíli kľúčová," zdôraznil.
Šéf českej diplomacie Jan Lipavský rovnako potvrdil, že Blinken pozíciu Spojených štátov vysvetlil v tom duchu, že Američania nesú zodpovednosť za svojich diplomatických pracovníkov na Ukrajine a prijímajú na ich ochranu náležité opatrenia.
Spresnil, že vláda ČR zatiaľ v tomto smere žiadne rozhodnutia neprijala, ale pozorne sleduje situáciu na Ukrajine a tiež napätie s Ruskom a o sťahovaní diplomatov rozhodne možno v utorok.
"Na utorok som zvolal na ministerstve zahraničných vecí krízový štáb, ktorý bude postupovať podľa procedúr daných zákonom. Vyhodnotíme situáciu, aby sme vedeli, ako ďalej postupovať, a následne poskytneme vyhlásenie. Nechcem túto situáciu dramatizovať, ale šťastie praje pripraveným," odkázal Lipavský.
17:21 Zelenskyj vyzval EÚ na jednotu pri ochrane suverenity a celistvosti Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok Európsku úniu, aby zachovala jednotu všetkých členských štátov EÚ pri ochrane suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Ukrajina podľa neho nepodľahne provokáciám a spolu s partnermi si zachová pokoj a zdržanlivosť.
Podľa agentúry Ukrinform to Zelenskyj uviedol v pondelňajšom telefonickom rozhovore s predsedom Európskej rady Charlom Michelom, s ktorým diskutovali o politických a diplomatických spôsoboch deeskalácie situácie na Ukrajine a možnosti prípravy preventívnych sankcií.
Zelenskyj sa v telefonáte s Michelom poďakoval predstaviteľom krajín EÚ, ktorých diplomati zostávajú na Ukrajine a "podporujú nás svojou prácou".
Zelenskyj a Michel diskutovali aj o tom, ako Európska únia v tejto fáze pripravuje široký balík preventívnych ekonomických, politických a bezpečnostných sankcií, ktoré by mohli zbrzdiť potenciálnu ďalšiu eskaláciu.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
15:25 Johnson: Rusko prípadnou inváziou na Ukrajinu riskuje "nové Čečensko"
Britský premiér Boris Johnson v pondelok varoval, že Rusko v prípade invázie na Ukrajinu riskuje "nové Čečensko". Informovala o tom agentúra AFP.
Prípadná invázia by sa podľa Johnsona nezaobišla bez krviprelievania a Ruskú federáciu by v jej dôsledku postihli prísne ekonomické sankcie Západu.
"Napadnutie Ukrajiny by bolo pre Rusko bolestivou, násilnou a krvavou záležitosťou," povedal Johnson. "Je veľmi dôležité, aby ľudia v Rusku chápali, že by to mohlo byť nové Čečensko," povedal britský premiér.
Odkazoval pritom na dve krvavé vojny v Čečensku z 90. rokov minulého storočia, v ktorých utrpelo veľké straty aj samotné Rusko.
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
Podobne sa minulý týždeň vyjadrila aj britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová, ktorá v súvislosti s hroziacim ruským útokom na Ukrajinu spomenula vojny v Čečensku a taktiež neúspešnú ruskú inváziu do Afganistanu z rokov 1979 – 1989.
Británia je jednou zo západných krajín, ktoré posilňujú obranu Ukrajiny dodávkami zbraní a ktoré žiadajú uvalenie prísnych sankcií na Rusko v prípade invázie voči Kyjevu. Hovorca britského premiéra však zdôraznil, že vyslanie britských vojakov na Ukrajinu "nie je v pláne".
Kremeľ medzitým obvinil Spojené štáty a ich spojencov z NATO, že oznámením plánov na vyslanie ďalších síl do východnej Európy a na evakuáciu rodín diplomatov z amerického veľvyslanectva na Ukrajine zhoršujú napätie medzi Východom a Západom.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že možnosť vojenského konfliktu na východe Ukrajiny, iniciovaného ukrajinskou stranou, je vyššia než kedykoľvek v minulosti.
Peskov dodal, že Ukrajina zhromaždila veľký počet vojakov neďaleko hraníc so separatistickými oblasťami v Donbase, ovládanými proruskými povstalcami, čo podľa neho naznačuje, že Kyjev sa pripravuje na nich zaútočiť.
Peskov vyhlásil, že informácie prichádzajúce zo Západu sú plné "hystérie" a "pretkané klamstvami".
Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP
NATO predtým v pondelok oznámilo, že v reakcii na zhromažďovanie ruských vojakov na hraniciach Ukrajiny uvádza svoje sily do pohotovosti a posilňuje východnú Európu ďalšími loďami a bojovými lietadlami.
Tento krok aliancie je ďalším z množstva signálov, že Západ sa pripravuje na agresívny krok Ruska voči Ukrajine, hoci Moskva akýkoľvek plán na inváziu popiera, píše Reuters.
11:39 Stoltenberg: NATO uvádza svoje sily do pohotovosti
Spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) uvádzajú svoje vojenské kapacity do pohotovosti a posielajú ďalšie lode a bojové lietadlá do východnej Európy, čím posilňujú obranu spojencov a zároveň vytvárajú odstrašujúci efekt pre Rusko, ktoré pokračuje v nahromaďovaní armády pri Ukrajine a jej okolí. V pondelok to prostredníctvom tlačovej správy uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Informovala o tom agentúra AFP.
"NATO bude naďalej prijímať všetky potrebné opatrenia na ochranu a obranu všetkých spojencov vrátane posilnenia východnej časti Aliancie. Vždy budeme reagovať na akékoľvek zhoršenie nášho bezpečnostného prostredia, a to aj posilnením našej kolektívnej obrany," uviedol Stoltenberg.
Dánsko vysiela fregatu do Baltského mora a chystá sa poslať štyri stíhačky typu F-16 do Litvy. Španielsko posiela svoje vojnové lode, aby sa pripojili k námorným silám NATO v Čiernom a Stredozemnom mori, a zároveň zvažuje vyslanie bojových lietadiel do Bulharska. Francúzsko vyjadrilo pripravenosť vyslať vojakov do Rumunska. Holandsko uvádza svoje lode a pozemné jednotky do pohotovosti pre potrebu síl rýchleho nasadenia NATO (NRF). Spojené štáty zvažujú zvýšenie svojej vojenskej prítomnosti vo východnej časti Aliancie, vymenovalo podniknuté kroky tlačové stredisko NATO.
Jens Stoltenberg, Foto: TASR/AP
10:02 Británia sťahuje časť zamestnancov svojej ambasády a ich rodiny z Ukrajiny
Britské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že sťahuje časť pracovníkov a ich rodiny z britského veľvyslanectva na Ukrajine a reaguje tým na "narastajúcu hrozbu zo strany Ruska". Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Samotné veľvyslanectvo zostane otvorené a bude vykonávať "základnú prácu", dodal rezort britskej diplomacie.
09:38 Biden zvažuje vyslať tisícky vojakov do Pobaltia a východnej Európy
Americký prezident Joe Biden uvažuje o vyslaní vojnových lodí, lietadiel a vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy. Dôvodom sú rastúce obavy z ruskej agresie voči Ukrajine. Informácia vyšla v pondelkovom vydaní denníka The New York Times (NYT). Korešpondentka NYT z Pentagónu sa odvolala na nemenovaných predstaviteľov Bidenovej administratívy a vyslanie vojakov by bolo podľa nej posunom v americkej stratégii, ktorej cieľom doteraz bolo vyhnúť sa konfrontácii.
"(Tento krok) by signalizoval posun pre Bidenovu administratívu, ktorá až donedávna zaujímala skôr zdržanlivý postoj k Ukrajine zo strachu, že vyprovokuje Rusko k invázii. Keďže však ruský prezident Vladimir Putin zintenzívnil svoje hrozby voči Ukrajine a rozhovory medzi americkými a ruskými predstaviteľmi ho nedokázali odradiť, americká administratíva teraz ustupuje od svojej stratégie neprovokovať (Moskvu)," napísal NYT.
Šéf Bieleho domu údajne cez víkend diskutoval so svojimi poradcami, aký postoj zaujať v súvislosti s dianím okolo Ukrajiny. Jedným z diskutovaných opatrení údajne bolo vyslanie 1000 – 5000 vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy. V prípade, že by sa bezpečnostná situácia neskôr výrazne zhoršila, mohla by sa americká prítomnosť v oblasti až zdesaťnásobiť, uvádza denník.
"Je to jasná odpoveď na náhle rozmiestnenie ruských síl v Bielorusku, v podstate na hraniciach so Severoatlantickou alianciou," povedala pre NYT Evelyn Farkasová, ktorá bola predstaviteľkou amerického ministerstva obrany (Pentagónu) pre Rusko a Ukrajinu počas administratívy prezidenta Baracka Obamu.
"Je nepredstaviteľné, aby NATO neodpovedalo na taký náhly vojenský krok v tomto politickom kontexte. Kremeľ musí pochopiť, že všetkými týmito krokmi iba eskaluje situáciu a zvyšuje nebezpečenstvo pre všetky strany," dodala Farkasová.
01:12 USA prikázali rodinám amerických diplomatov v Kyjeve opustiť Ukrajinu
Rodiny amerických diplomatov v ukrajinskej metropole Kyjev musia opustiť krajinu, oznámil ministerstvo zahraničných vecí USA. Ako dôvod uviedlo "pretrvávajúcu hrozbu" ruského útoku na Ukrajinu, informovala agentúra AFP.
Washington zároveň rozhodol, že zamestnanci americkej ambasády v Kyjeve, ktorí nie sú nevyhnutne potrební pre jej fungovanie, môžu "dobrovoľne" opustiť krajinu, uviedla agentúra AP.
Predstavitelia amerického rezortu diplomacie tiež zdôraznili, že nejde o evakuáciu a ambasáda bude aj naďalej otvorená. Zároveň však vyzvali občanov USA na Ukrajine, aby "zvážili" svoj odchod z krajiny.
"Bezpečnostné podmienky, najmä pozdĺž ukrajinských hraníc, na Ruskom okupovanom Kryme a na východnej Ukrajine sú nepredvídateľné a môžu sa náhle zhoršiť. Demonštrácie, ktoré občas prerástli do násilia, sa pravidelne konajú po celej Ukrajine vrátane Kyjeva," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.
Rezort diplomacie tiež upozornil na medializované správy, že Rusko plánuje zaútočiť na Ukrajinu. Ruske ministerstvo zahraničných vecí však tieto tvrdenie odmieta a obvinilo členské štáty NATO zo šírenia dezinformácií. Kremeľ zároveň žiada od Západu právne záväzné záruky, že Ukrajina sa nikdy nestane členom Aliancie.
Výsledok hlasovania o obrannej zmluve DCA medzi SR a USA v Národnej rade SR môže byť veľmi tesný. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo to pripustil poslanec parlamentu a podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga. Podľa neho to bude dôsledok veľkého tlaku, ktorý má byť vytváraný na poslancov, súhlasiacich s uzavretím zmluvy. Jeho oponent v diskusii, člen predsedníctva Smeru-SD Robert Kaliňák spochybnil opodstatnenie samotnej zmluvy, v ktorej navyše vidí rozpor s Ústavou SR.
Protiústavným je podľa Kaliňáka vzdávanie sa časti práv Slovenska v prospech USA, upozorňuje tiež na obmedzenie kontroly prítomnosti a činnosti amerických vojakov na území SR. Nerozumie, prečo sa táto zmluva, navyše v takom chvate, vôbec uzatvára v kontexte napätej situácie na Ukrajine, keď je SR navyše chránená ako členský štát NATO.
"Čo nám dáva táto zmluva, čo nám nemôže poskytnúť NATO a čo nám poskytne USA?“ pýta sa Kaliňák, ktorý spochybňuje celkovo nevyváženosť zmluvy.
Šeliga zdôraznil, že zmluva je štandardnou dohodou, ktorú podpísali iné členské krajiny NATO. Upozornil, že zmluva posilní bezpečnosť krajiny a prinesie prostriedky pre modernizáciu slovenských ozbrojených síl a vojenskej infraštruktúry.
"Akákoľvek prítomnosť zahraničných vojsk na území Slovenska je podmienená súhlasom parlamentu," pripomenul. Kaliňákovu interpretáciu považuje za cielené zavádzanie, ktoré má vyvolať strach a vytĺkať politické body.
AKTUALIZOVANÉ Hnutie Sme rodina poskytne stanovisko k dohode o obrannej spolupráci s USA po pondelkovom (7. 2.) zasadnutí klubu. Povedal to predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár s tým, že päť až sedem poslancov hnutia zmluvu určite nepodporí. Poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD za dohodu v parlamente nezahlasujú, potvrdil líder strany, poslanec Peter Pellegrini. Navrhovanú otázku avizovaného referenda podľa neho ešte precizujú právnici. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Odsúhlasenie obrannej dohody s USA v parlamente je podľa Kollára "pol na pol". V klube Sme rodina budú mať "zelenú kartu", každý sa rozhodne, ako chce. Pripomenul, že SaS a Za ľudí avizovali podporu dohody, v OĽaNO sú poslanci, ktorí nie sú rozhodnutí.
Ako podotkol, do hlasovania môže zasiahnuť z hľadiska účasti poslancov aj pandémia. Odpovede ministrov obrany a zahraničných vecí o zmluve si Sme rodina verifikovala, Kollár o zmluve hovoril aj s generálnym prokurátorom.
Pochybnosti okolo zmluvy, napríklad týkajúce sa súladu s ústavou či narušenia suverenity, podľa Pellegriniho neboli rozptýlené. "Hlas takúto zmluvu nepodporí," deklaroval. Zopakoval výhradu smerom k prezidentke Zuzane Čaputovej, že zmluvu nedala posúdiť Ústavnému súdu SR. Nepáči sa mu ani to, že k zmluve bude mimoriadna schôdza. Poukazuje na 30-dňovú lehotu, ktorú mali mať na prerokovanie zmluvy výbory.
Referendum, pre ktoré by chcela opozícia získať podporu v petičnej akcii, by mohlo obsahovať otázku, ktorá bude smerovať k vypovedaniu obrannej zmluvy, prípadne o vylúčení vzniku cudzích vojenských základní na území SR.
S prácou Žilinku sú spokojní
Možnú pomoc vojakov NATO Kollár spája najmä s utečeneckou krízou, ktorá by mohla vzniknúť pri konflikte na Ukrajine. "Nemôžeme nechať otvorené hranice," zdôraznil. Pellegrini nevidí žiadnu hrozbu vojenskej agresie, pri ktorej by mala pomôcť Aliancia. "NATO vojak nepríde riešiť utečenca," tvrdí. Ako poznamenal, vláda by mala povedať, ako je pripravená zvládnuť utečeneckú krízu či prípadnú energetickú krízu.
Obaja politici sú spokojní s prácou generálneho prokurátora Maroša Žilinku. V súvislosti s jeho cestou do Ruska Kollár povedal, že generálna prokuratúra nerobí zahraničnú politiku. Pellegrini v nej nevidí žiadny problém.
Bude núdzový stav pasé?
Sme rodina takisto nebude hlasovať za predĺženie núdzového stavu. Podľa Kollára treba skončiť s obmedzeniami a otvoriť ekonomiku. "Nepustíme ďalšie predlžovanie núdzového stavu, budeme hlasovať proti tomu," deklaroval Kollár.
Ako hovorí, ukázalo sa, že omikron nemá taký ťažký priebeh. Schvaľuje však, že niektorí členovia vlády chcú počkať, či sa vysoký počet nakazených napokon neprejaví v nemocniciach.
Pellegrini súhlasí s uvoľnením opatrení. "S omikronom sa už musíme naučiť žiť," povedal. Podotkol, že opatrenia vyčleňujú zo spoločnosti skoro polovicu ľudí.
Obaja politici by zvážili ďalšie skrátenie karantény. "Karanténa môže spôsobovať oveľa väčšie problémy ako omikron," podotkol Pellegrini. Sústredil by sa na posilnenie zdravotníctva či zabezpečenie liekov.
Poslanci ako súčasť kritickej infraštruktúry nemusia za určitých podmienok zostať v karanténe. V prípade nedostatku poslancov pri rokovaniach parlamentu by sa podľa Kollára mohol využiť horný balkón. "Odtiaľ by sa dalo teoreticky hlasovať," načrtol.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka by mal dať verejne najavo, že nesúhlasí s tým, aby ho opoziční politici využívali v bezohľadnom politickom zápase. V odpovedi na otvorený list generálneho prokurátora to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO).
Premiér zároveň zdôraznil, že svoje tvrdenie o tom, že opoziční politici zneužívajú osobu generálneho prokurátora v mocenskom zápase so snahou pokračovať v deštrukcii právneho štátu, opiera o fakty. "Netvrdím, že sa v tomto zápase osobne angažujete a chcem zároveň aj veriť, že Vám je to rovnako nepríjemné. V takom prípade by však veci určite prospelo, keby ste to dali aj verejne najavo a vyzvali ich, aby sa Vašou osobou nezaštiťovali," napísal Žilinkovi premiér.
Generálneho prokurátora Heger zároveň požiadal, aby prehodnotil svoj postoj k k spornému paragrafu 363 Trestného poriadku tak, "aby sme spoločne našli také riešenie tohto problému, ktoré prispeje k posilneniu právnych istôt občanov na Slovensku".
Premiér v odpovedi na otvorený list šéfa prokurátorov z 1. februára pripomenul znižovanie dôvery verejnosti v prokuratúru, políciu a súdnictvo v predchádzajúcich rokoch a nevyhnutnosť obnoviť túto dôveru prostredníctvom nekompromisného boja proti korupcii.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v otvorenom liste adresovanom predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) dôrazne ohradil voči tvrdeniam, že je štítom v rukách opozície. Opakované vyjadrenia šéfa kabinetu považuje za nenáležité a argumentačne nepodložené. Odmieta, aby bola prokuratúra a prokurátori zaťahovaní prostredníctvom vyjadrení politikov do politického boja. Hegera žiada o odbornú, vecnú a konštruktívnu diskusiu.
Panovníčka Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu) kráľovná Alžbeta II. je najdlhšie vládnucou panovníčkou na svete. Dnes (6. februára) uplynie 70 rokov odvtedy, keď nastúpila na trón.
V poradí 40. panovníčka na anglickom tróne od čias Viliama Dobyvateľa (1066 – 1087) a prapravnučka kráľovnej Viktórie (1837 – 1901) zasadla na trón vo februári 1952 po smrti svojho otca Juraja VI., ktorý vládol od roku 1936. Keďže zdravie Juraja VI. sa v roku 1951 zhoršovalo už počas tohto obdobia ho princezná Alžbeta na verejných podujatiach často zastupovala.
Tragická správa o úmrtí otca zastihla Alžbetu a jej manžela Filipa počas návštevy Kene. Práve v tejto africkej krajine sa dozvedela 6. februára 1952 o úmrtí otca. Princezná Alžbeta cestu okamžite prerušila a domov sa už vrátila ako panovníčka, pretože ihneď bola oficiálne vyhlásená za kráľovnú. Slávnostne bola Alžbeta II. korunovaná o rok neskôr, 2. júna 1953.
Mladá 26-ročná panovníčka sa postavila na čelo britského Spoločenstva národov, britskej armády, letectva a námorníctva i vyše 700 organizácií. Zároveň sa stala najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi a vojvodkyňou z Lancasteru.
Všetko mohlo byť inak
Elizabeth Alexandra Mary sa narodila 21. apríla 1926 v Londýne ako prvorodená dcéra Alberta, vojvodu z Yorku, a Elizabeth Bowes-Lyonovej, vojvodkyne z Yorku. Mala mladšiu sestru Margaret, grófku zo Snowdonu (1930 – 2002).
Na archívnej snímke z 21. apríla 1939 vtedajšia britská princezná Elizabeth, najstaršia dcéra britského kráľa Juraja VI. a kráľovnej Alžbety, pózuje s koňom pri príležitosti svojich 13. narodenín na Windsorskom hrade. Foto: TASR/AP
Pokojný rodinný život princeznej sa skončil v roku 1936, keď zomrel jej starý otec, kráľ Juraj V. Jeho nástupcom sa najprv stal jej strýko Eduard III., ktorý sa však rozhodol dať prednosť láske a oženil sa s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou, čím prenechal vládu svojmu bratovi Jurajovi VI. Jedenásťročná princezná Elizabeth sa tak stala prvou v nástupníckej línii na britský trón.
Vzťah s Filipom
Philipa, vtedy 13-ročného chlapca a svojho budúceho manžela, spoznala na svadbe jeho bratranca ako osemročná v roku 1934, keď ešte vôbec netušila, že ako manželia strávia 73 rokov. Až o 12 rokov neskôr požiadal Philip princeznú Elizabeth o ruku, ale snúbenci museli počkať, kým nevesta dovŕši 21. rok svojho života. Stalo sa tak 21. apríla 1947.
Philip a Elizabeth sa zasnúbili 6. júla 1947, svadba sa konala 20. novembra 1947. Philip sa vzdal všetkých svojich titulov, ktoré ho spájali s nemeckými koreňmi a prijal matkino meno Battenberg v poangličtenej forme Mountbatten. Prestúpil tiež z pravoslávnej do anglikánskej cirkvi – ako dieťa pochádzajúce z gréckej i dánskej kráľovskej rodiny bol totiž pokrstený pravoslávnym obradom.
Mladý pár žil istý čas na ostrove Malta. Philip slúžil v námorníctve a princezná cestovala medzi Maltou a Londýnom, kde sa o ich ročného syna Charlesa starali starí rodičia. Ako prvá britská kráľovná oslávila 20. novembra 2017 platinové výročie svadby.
Alžbeta II. a princ Philip mali okrem korunného princa Charlesa, ktorý sa narodil v roku 1948, aj ďalšie tri deti: princeznú Annu (1950), princa Andrewa (1960) a princa Edwarda (1964). S narodením princa Andrewa sa Alžbeta II. stala od čias kráľovnej Viktórie prvou britskou panovníčkou, ktorá porodila dieťa počas vládnutia. Jej manželstvo s Philipom, vojvodom z Edinburghu, trvalo 73 rokov – až do smrti princa, ktorý zomrel 9. apríla 2021 vo veku 99 rokov.
Princ Filip. Foto: TASR/AP
Zažila éru Stalina aj Churchilla
Dňa 9. septembra 2015 sa stala Alžbeta II. najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Spojeného kráľovstva, keď v dĺžke vládnutia prekonala svoju praprastarú matku, kráľovnú Viktóriu, ktorá vláda 63 rokov a 7 mesiacov. Po smrti saudskoarabského kráľa Abdalláha, ktorý zomrel 23. januára 2015 vo veku 90 rokov, sa stala aj najstaršou žijúcou aktívnou panovníčkou.
Keď Alžbeta II. nastúpila na trón, britským premiérom bol Winston Churchill a na čele Sovietskeho zväzu stál Josif Vissarionovič Stalin. Na tróne prežila studenú vojnu aj pád komunizmu vo východnej Európe. Zažila aj útok na newyorské dvojičky, teroristický útok v Londýne, referendum Škótska o odtrhnutí od Británie či brexit.
Na pozvanie slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča navštívila 23. – 24. októbra 2008 spolu s manželom princom Philipom Slovensko.
Začiatkom tohto roku predstavil Buckinghamský palác program osláv platinového jubilea kráľovnej na tróne. Jeho súčasťou bude vojenská prehliadka, koncert "svetových hviezd", možnosť nahliadnuť do niektorých rezidencií panovníčky, pouličné oslavy, ale aj súťaž o vytvorenie nového pudingu. Oslavy súvisiace so 70. výročím nastúpenia kráľovnej Alžbety II. na trón vyvrcholia štvordňovým víkendom 2. – 5. júna, hoci rôzne akcie sa budú konať počas celého roka.
Arcibiskup z Canterbury (v popredí) dáva požehnanie britskej kráľovnej Alžbete II., ktorá má na hlave korunu sv. Eduarda počas korunovácie vo Westminsterskom opátstve v Londýne 6. februára 1952. Foto: TASR/AP
Vedeli ste že v Trenčianskej Turnej existuje Múzeum krajčírstva? Manželia Murárikovci ho otvorili 9.5.2014. Uvidíte v ňom plne vybavenú krajčírsku dielňu, množstvo exponátov a dozviete sa veľa zaujímavostí.
František Murárik, zakladateľ múzea: „Nachádzame sa v dome môjho otca, ktorý bol
uznávaný pánsky krajčír v Trenčianskej Turnej.”
Pán František zdedil po otcovi krajčírsku dielňu, ale v remesle ďalej nepokračoval.
S manželkou sa zhodli, že by bola škoda nechať si toto dedičstvo pre seba a založili múzeum.
https://vimeo.com/674160603
František Murárik, zakladateľ múzea: „Prvý exponát bol šijací stroj, ktorý používalmôj otec. Je to Singerka z roku 1913.”
Postupne Murárikovci zozbierali 60 šijacích strojov, 231 žehličiek a 3531 náprstkov.
Raritou je náprstok z 24 karátového zlata alebo pec na nahrievanie 8 žehličiek súčasne.
František Murárik, zakladateľ múzea: „Pre mňa najvzácnejší exponát je tento náprstok, ktorý používala moja babka. Ten náprstok má isto už 100 rokov.”
Zákon o povinnom očkovaní proti covidu nadobudol účinnosť. Na jeho dodržiavanie bude dozerať polícia.
V Rakúsku začalo v sobotu platiť pre všetky osoby od 18 rokov povinné očkovanie proti koronavírusovému ochoreniu COVID-19, v opačnom prípade im hrozí vysoká pokuta.
Pre členský štát Európskej únie ide o bezprecedentné opatrenie, informuje tlačová agentúra AFP.
Nové opatrenie, ktoré dolná komora parlamentu (Národná rada) schválila 20. januára, vo štvrtok podporila aj horná komora – Spolková rada.
Zákon v piatok podpísal rakúsky prezident Alexander Van der Bellen. Bola to kulminácia procesu, ktorý sa začal vlani v novembri na pozadí rýchlo sa šíriaceho variantu omikron. Vláda sa rozhodla presadiť tvrdší prístup aj napriek kritike.
Žiadna iná krajina v Európe nenasleduje náš príklad povinnej vakcinácie," vyhlásil Manuel Krautgartner, ktorý viedol kampaň proti tomuto novému prístupu rakúskej vlády.
V susednom Nemecku sa o podobnom zákone presadzovanom novým kancelárom Olafom Scholzom diskutovalo v januári v Spolkovom sneme – dolnej komore parlamentu, ale vzhľadom na rozpory medzi politikmi k výraznejšiemu posunu zatiaľ nedošlo.
Miera zaočkovanosti v Rakúsku sa však ani napriek avizovanému prísnemu opatreniu nezvýšila a je stále pod úrovňou, akú registrujú úrady vo Francúzsku alebo v Španielsku.
Povinné očkovanie proti covidu sa bude týkať všetkých osôb starších ako 18 rokov s trvalým pobytom v Rakúsku. Výnimku budú mať tehotné ženy, ľudia, ktorým v očkovaní bráni ich zdravotný stav, a tí, ktorí sa nakazili vírusom za uplynulých 180 dní.
Kontroly začne polícia vykonávať v polovici marca, pričom výška pokuty sa pohybuje od 600 do 3 600 eur. Ak sa prichytená osoba nechá zaočkovať do dvoch týždňov, finančné sankcie budú zrušené, dopĺňa AFP. Nezaočkovaní Rakúšania sú momentálne vylúčení zo stravovacích, športových a kultúrnych zariadení.
Všeobecnú očkovaciu povinnosť Rakúsko schválilo ako prvá krajina v rámci Európskej únie.
Návrh zákona vypracovala vládna koalícia zložená z konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a Zelených spoločne s dvoma z troch opozičných strán – sociálnymi demokratmi z SPÖ a liberálmi zo strany NEOS. Proti tomuto kroku ostro vystupovala krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ).
