Francúzsky politológ: Macron prispel k tomu, že ľavica bojuje o prežitie. Zemmour spravil dve veľké chyby

Francúzsko o dva mesiace čakajú prezidentské voľby, v nedávnom prieskume však polovica oslovených povedala, že sa nezaujíma o kampaň. Čím to je a v čom sa najviac odlišuje aktuálna kampaň od tej pred piatimi rokmi?

Hlavný rozdiel je pandemická kríza. V súčasnosti je stále problémom šírenie vírusu, pandemické opatrenia, vrcholí piata vlna, čo veľmi ovplyvňuje kampaň. Druhým rozdielom je, že v januári 2017 sme už vedeli, že François Hollande nebude kandidovať. Politické súperenie tak bolo oveľa prehľadnejšie. Dnes vieme, že Emmanuel Macron bude kandidátom, ale nie je to oficiálne. Skutočná kampaň sa teda ešte nezačala, lebo do nej nevstúpil. Týmito dvoma faktormi sa zásadne líši od tej pred piatimi rokmi. Navyše spoločnosť je unavená z pandémie. Francúzi sa politicky nemobilizujú.

Do akej miery skutočne zohráva rolu, že Macron ešte neohlásil kandidatúru? Všetci vedia, že tak spraví, ani on sa zámerom netají. Je to len o načasovaní.

Áno, máte pravdu, je to jasné. Lenže keď už ohlási kandidatúru, bude musieť ukázať aj svoj program. Dnes nikto nevie, prečo sa o funkciu uchádza – bude kandidátom kontinuity a stability alebo bude veci meniť, príde s novými nápadmi? Potrebujeme to vedieť, oživí tým kampaň a dá jej to obsah. Teraz sú všetci proti Macronovi, ale reálny politický súboj rôznych koncepcií a programov chýba. Komplikuje to aj pandémia, ktorá sčasti predurčuje témy a dáva výhodu úradujúcemu prezidentovi.

Súhlasíte s tým, že je pre neho vhodnejšie kandidatúru zatiaľ neohlasovať a ťažiť z pozície rozhodného vládcu v čase krízy? Asi mu hrá do karát, že sa vyhýba politickým sporom.

Samozrejme. Pozícia a honor úradujúceho prezidenta riadiaceho štát počas pandémie ho stavia nad ostatných kandidátov. Vidno to na jeho preferenciách, ktoré sa stabilne držia na zhruba rovnakej úrovni. Sme však v kritickom momente. Francúzsko práve prekonalo vrchol piatej vlny pandémie, Francúzi majú chuť opäť slobodne dýchať, problematika vakcinačných pasov dosť polarizuje spoločnosť. Riadenie pandemickej krízy bolo doteraz pre Macrona výhodou, ale môže sa ľahko stať príťažou. Ľudia začínajú byť netrpezliví, chcú zmenu, uvoľnenie. Bude pre neho dôležité, ako zvládne zmierňovanie opatrení.

Pred mesiacom Emmanuel Macron odporcom očkovania odkázal, že ich chce naštvať a komplikovať im život. Bol to taktický krok? Čítal som názory niekoľkých francúzskych komentátorov, ktorí tvrdili, že chcel týmto spôsobom zaútočiť na súperku Valérie Pécressovú – aby bola donútená buď sa postaviť na jeho stranu, alebo sa prikloniť k Marine Le Penovej a Éricovi Zemmourovi, ktorí proti covidpasom protestovali.

Ťažko povedať, či to bola taktika, možno skôr pokus nabudiť voličov. Zaznelo to v živej diskusii, vzišlo to z interakcie. Celkovo sa Macron dlhodobo snaží polarizovať, pretože zo strategického hľadiska by pre neho bolo lepšie, keby proti nemu v druhom kole stál niekto z „krajnej pravice“, teda Zemmour alebo Le Penová. Mal by tak väčšiu istotu víťazstva. Viete dobre, že Pécressová je zo strany Republikáni, ktorá je v otázke postoja ku covidpasom rozdelená. Na vyvolanie rozporov teda Macrona nepotrebujú (smiech). Navyše je to útok na opozíciu. Podľa prieskumov Francúzi nevidia nikoho iného, kto by vedel lepšie čeliť pandemickej kríze a mal nejaké alternatívne riešenia.

Niečo podobné sme videli pri nedávnych voľbách v Česku. Opozícia kritizovala vládu Andreja Babiša za nevhodnú pandemickú politiku. Keď sa však dostala k moci, začala robiť v princípe to isté čo jej predchodca. Poďme na ďalšiu tému. Hovorca francúzskej vlády Gabriel Attal povedal, že podľa neho predvolebná debata kandidátov pred prvým kolom s účasťou Macrona „nemá zmysel“. Myslel to vážne? Predvolebné debaty sú veľmi sledované a ostatní kandidáti ich už pár za sebou majú.

Odkedy máme veľké predvolebné debaty vo francúzskych televíziách a rádiách, už sa párkrát stalo, že do nich úradujúci prezident neprišiel. Nebol by to precedens. Na jednej strane vie, že sa od neho účasť čaká. Na druhej strane mu je jasné, že ak tam príde, môže čakať scenár „všetci proti Macronovi“, z čoho nemusí vyjsť dobre. Myslím si, že Macron a jeho poradcovia momentálne o tom uvažujú a konečné rozhodnutie ešte nepadlo. Možno hľadajú spôsob, ako sa do debát zapojiť a neriskovať neúspech.

Viem, že nemáte vešteckú guľu, ale dokážeme aspoň približne povedať, kedy Macron kandidatúru ohlási? O niekoľko dní, týždňov či o mesiac?

Ťažko povedať. Emmanuel Macron čaká na najlepší moment. Nedávno povedal, že ju chce ohlásiť, až keď sa upokojí situácia na Ukrajine a odznie piata vlna pandémie, čo mu dáva veľký manévrovací priestor. Je možné, že bude čakať čo najdlhšie, stále však bude potrebovať nejaký čas na to, aby predstavil program a oslovil voličov. V každom prípade si myslím, že to bude vo februári.

Keď sa pozrieme na iných kandidátov, doteraz najväčším prekvapením bol politický nováčik Éric Zemmour. Rýchlo sa prepracoval až na druhú priečku za Macrona, ale ostatných pár mesiacov padá a obvykle je v prieskumoch na treťom alebo štvrtom nepostupovom mieste. Začal kampaň príliš skoro alebo ju prepálil?

Kampaň začal dobre, zaujal tvrdé a jednoznačné postoje. Urobil však dve veľké chyby. Jednak sa pokúsil zneužiť výročie teroristického útoku v Bataclane proti Hollandovi, čo Francúzov dosť šokovalo. Nedávno zas negatívne zavážili jeho vyjadrenia, keď sa postavil proti inkluzívnemu vzdelávaniu hendikepovaných detí. Ďalším problémom je, či sa mu podarí priniesť nové témy – hovorí stále o migrácii, islame, bezpečnosti. Chýba mu ekonomický program, málo hovorí o zahraničnej politike a ďalších oblastiach tak, aby dokázal oslovil voličov nielen identitárnymi heslami. Tiež mu chýba kredibilita, ľudia ho vnímajú ako radikála, ktorý sa na prezidentský úrad nehodí. V tomto parametri má navrch Le Penová, ktorá sa zas umiernila a ponúka pre voličov reálnejšiu alternatívu k Macronovi.

Kto z trojice Zemmour, Le Penová, Pécressová má najväčšiu šancu postúpiť do druhého kola? Ich preferencie sú veľmi vyrovnané, delí ich len pár percentuálnych bodov.

Hlavným dôsledkom Zemmourovej kandidatúry je, bezpochyby, to, že rozriedil hlasy pravice a znížil percentuálny zisk potrebný na postup do druhého kola. V roku 2017 bolo potrebné získať 20 percent, tento rok možno bude stačiť len 17. Spôsobuje to veľkú mieru neistoty. Nerád hádam vopred, ale veľké šance má podľa mňa Le Penová. Pécressová trpí tým, že časť jej elektorátu volí Macrona a jej program je príliš rôznorodý a nepresvedčivý. Zemmour je uväznený vo svojich témach. Le Penová oslovila voličov, ktorí sa cítia kultúrne a bezpečnostne ohrození, a tých, čo nie sú ekonomickí libertariáni. To je dôležité, Francúzi sa vymaňujú z krízy, ktorá ukázala, že štát je dôležitý.

Veľa sa špekuluje o tom, na čiu stranu sa prikloní exprezident Nicolas Sarkozy, azda posledná silná osobnosť francúzskej umiernenej pravice. Ak by podporil straníčku Pécressovú, zaistilo by jej to vstupenku do druhého kola volieb?

Podpora od Sarkozyho by jej určite pomohla, zjednotilo by to Republikánov, ale čísla by to asi veľmi nezmenilo. Neprináša voličov, ale legitimitu. V každom prípade, takúto kampaň Francúzsko ešte nezažilo, politická situácia je dosť špecifická, opozícia veľmi rozdelená, veľké tradičné strany oslabené, ľavica je natoľko marginálna, že sa o nej už takmer ani nehovorí…

Vidíme troch viac či menej pravicových kandidátov, centristu Macrona, ľavičiara Jeana-Mélenchona, ktorý je bez šance na postup do druhého kola, a pár menších ľavicových kandidátov. Vidíme tiež prevahu bezpečnostných a typicky pravicových tém vo vládnej politike aj kampani. Dá sa povedať, že sa celkovo francúzska spoločnosť posúva politicky doprava?

Určite áno, ľavica je naozaj veľmi oslabená a pravicové postoje sa v spoločnosti rozšírili. V prieskumoch sa k ľavici hlási čoraz menej ľudí. Emmanuelovi Macronovi sa tiež podarilo ťažisko francúzskej politiky celkovo posunúť, vychýliť trochu doprava.

Podarí sa Le Penovej a Zemmourovi získať dostatok podpisov na podporu kandidatúry? Potrebujú minimálne 500 podpisov od volených predstaviteľov, majú s tým problémy a zostáva im len mesiac času.

Pri každých prezidentských voľbách sa vždy menší kandidáti sťažujú, že nemajú dosť podpisov. Nakoniec ich vždy získajú. Je nepredstaviteľné, aby Zemmour, Penová či Mélenchon, ktorí majú vyše desať percent v prieskumoch, nemali dosť podpisov. Predtým sa podobne sťažoval Jean-Marie Le Pen a vždy sa mu to napokon podarilo.

Chápem, ale tentoraz je situácia predsa len trochu iná. Le Penová aj Zemmour zháňajú podporu v rovnakých regiónoch, navzájom si preberajú voličov, stúpencov, miestami dokonca europoslancov. Nie je tu reálne riziko, že sa to jednému z nich nepodarí?

Nikto nemá záujem o to, aby niekto z hlavných uchádzačov nemohol kandidovať. Ľudia sú unavení, naštvaní, ťažko si viem predstaviť, že by si nezískali podporu. Často sa o tom nehovorí, ale keď majú menší kandidáti problém, nakoniec im väčšie strany pomôžu so získavaním podpisov.

Macron vedie viac či menej vo všetkých prieskumoch, v druhom kole by vyhral, ktokoľvek by bol jeho súperom. Viete si predstaviť nejakú udalosť, šok, povestnú čiernu labuť, ktorá by ho o víťazstvo mohla pripraviť?

Nuž, možné to je. Napríklad nejaký vážny teroristický útok by mohol otvoriť otázku bezpečnosti, radikálneho islamu a podobne, čo by hralo do karát Zemmourovi alebo Le Penovej. Lenže keď vašu otázku otočím: máme prezidenta, ktorý celkom dobre zvládol pandémiu v porovnaní s inými štátmi, má dobré ekonomické ukazovatele – nezamestnanosť je nízka, ekonomika ožíva. Z politologického hľadiska, keď úradujúci prezident zvládne krízu a vyjde z nej s oživenou ekonomikou, spravidla vyhráva voľby. Papierovo by víťazstvo Macrona nebolo ničím prekvapivým, kľúčové parametre hrajú v jeho prospech. Uvidíme, čo ešte prinesie ostrá kampaň, ale je jasným favoritom.

Gilles Ivaldi je politológ z parížskej univerzity Sciences Po. Zameriava sa na francúzske politické strany, voľby, krajne pravicové strany v Európe a fenomén populizmu. Pravidelne publikuje v renomovaných vedeckých časopisoch.