Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol požiadavku Kremľa, aby si dal urobiť ruský test na koronavírus, keď tento týždeň prišiel na stretnutie s prezidentom Vladimirom Putinom. A preto ho ruský líder držal vo veľkej vzdialenosti od seba, na opačnom konci dlhého stola. Macron totiž nechcel, aby Moskva mala jeho DNA. Tlačovej agentúre Reuters to vo štvrtok potvrdili dva zdroje z Macronovej delegácie.
Politických pozorovateľov prekvapili zábery na Macrona a Putina, ako v pondelok sedia na opačných koncoch stola dlhého štyri metre a takto diskutujú o ukrajinskej kríze. Niektorí diplomati a ďalší predstavitelia tvrdili, že Putin chce zrejme takto vyslať určitý diplomatický odkaz.
Dva zdroje, ktoré poznajú zdravotný protokol francúzskeho prezidenta, však pre Reuters povedali, že Macron dostal na výber: buď absolvuje PCR test, ktorý urobia ruskí predstavitelia, a bude mať možnosť byť blízko Putina, alebo tento test odmietne a bude sa musieť uspokojiť s prísnejším opatrením – s väčším odstupom.
"Vedeli sme veľmi dobre, že to znamená nepodanie rúk a dlhý stôl. Ale nemohli sme dopustiť, aby sa ich ruky dostali k prezidentovej DNA," povedal pre Reuters jeden zo zdrojov. Francúzi mali totiž obavy o bezpečnosť Macrona v prípade, že by francúzskeho prezidenta testovali ruskí lekári.
Hovorca Kremľa zatiaľ nereagoval na žiadosť Reuters o vyjadrenie.
Druhý zdroj v Macronovej delegácii potvrdil, že Macron odmietol podstúpiť ruský PCR test. Tento zdroj povedal, že Macron si radšej dal pred odchodom do Ruska urobiť francúzsky PCR test a potom aj antigénový test, keď už bol v Rusku – urobil ich jeho vlastný lekár.
"Rusi nám povedali, že Putin sa musí držať v prísnej zdravotnej bubline," uviedol druhý zdroj.
Vo štvrtok, tri dni po stretnutí Macrona s Putinom so zachovaním veľkého odstupu, prijal ruský líder kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva. Obaja muži si podali ruky a sedeli blízko seba, delil ich iba malý konferenčný stolík.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pozval do Budapešti amerického exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý by tak mohol podporiť jeho znovuzvolenie v aprílových parlamentných voľbách. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na správu zverejnenú v piatok na webovej stránke komerčnej televízie ATV.
Britský denník Guardian v tejto súvislosti z maďarských vládnych zdrojov zistil, že pozvánku Trumpovi poslal vláde blízky inštitút Centrum pre základné práva (Alapjogokért Központ).
Americký exprezident zatiaľ na pozvanie nereagoval a jeho hovorkyňa Liz Harringtonová túto správu nekomentovala, píše denník.
"Tieto návštevy majú obrovský vplyv na konzervatívnu maďarskú spoločnosť, pretože Trumpa vnímajú ľudia ako ikonu, pretože bol hlavou štátu v mimoriadne silnom protivetre," citoval Guardian vyjadrenie svojho nemenovaného zdroja v maďarskej vládnej strane Fidesz.
Spravodajský server 24.hu pripomína, že 25. a 26. marca usporiada Maďarsko, ako prvá európska krajina, najväčšie konzervatívne podujatie Ameriky - Conservative Political Action Conference, na ktoré Trump môže s veľkou pravdepodobnosťou pricestovať.
Len jedna tretina obyvateľov Spojených štátov dokázala nájsť Ukrajinu na mape Európy, vyplýva z prieskumu americkej spoločnosti Morning Consult. Informovala o tom agentúra TASS.
Za veľkou mlákou odhalil prieskum, že iba 34 percent opýtaných Američanov dokázalo správne nájsť Ukrajinu na mape. Podľa poskytnutej ilustrácie opýtaní ľudia pri pokuse uhádnuť, kde sa nachádza Ukrajina, označili miesta od Islandu až po severnú Afriku.
Prieskum sa uskutočnil v pondelok 7. februára na reprezentatívnej vzorke 2 005 Američanov a spoločnosť Morning Consult ho zverejnila v stredu 9. februára.
Spomedzi tých osôb, ktoré nevedeli nájsť Ukrajinu na mape, bolo 37 percent za poslanie zbraní do Kyjeva. Z tých respondentov, ktorí správne uviedli polohu Ukrajiny, 50 percent podporilo tiež takéto opatrenia.
Podľa prieskumu 58 percent z opýtaných, ktorí našli Ukrajinu na mape, podporilo uvalenie najprísnejšieho balíka sankcií v prípade ruskej invázie na Ukrajinu. Takéto sankcie podporilo aj 41 percent z tých, ktorí nevedeli nájsť Ukrajinu na mape.
Názory na dodávku ďalších zbraní Kyjevu sú takmer rovnako rozdelené – 41 percent z opýtaných podporuje takýto krok, zatiaľ čo 42 percent je proti. Zároveň 29 percent z opýtaných je za vyslanie amerických vojakov do Európy, aj keby tak riskovali svoje životy.
Obavy z údajných príprav Moskvy na inváziu na Ukrajinu sa v poslednom čase čoraz viac ozývajú na celom Západe a v Kyjeve. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov kritizoval tieto vyhlásenia ako prázdnu a neopodstatnenú eskaláciu napätia, pričom zdôraznil, že Rusko nikoho neohrozuje.
Zároveň nevylúčil možné provokácie na ospravedlnenie takýchto tvrdení a varoval, že akékoľvek pokusy o vyriešenie ukrajinského konfliktu silou by mali mimoriadne vážne následky, dodal TASS.
Najmladšia expozitúra Slovenského banského múzea - Uhoľná expozícia Handlová podáva komplexný obraz a predstavu o jednom z najvýznamnejších odvetví ľudskej činnosti – baníctve a príbuzných odvetviach.
Slovenské banské múzeum prezentuje históriu ťažby hnedého uhlia na Slovensku - v Handlovej, so zameraním na priemyselnú ťažbu v 20. storočí.
https://vimeo.com/676179444
Marcela Kucková, lektorka Slovenské banské múzeum Handlová: „Naša expozícia je rozdelená na tri podlažia. Máme tu suterén, ktorý imituje podzemné banské priestory. Ďalej máme prízemie, kde sa návštevníci zoznámia s technikami dobývania uhlia a s vŕtacou technikou.“
Dobývacie stroje a mechanizovaná výstuž prezentujú masívnu mechanizačnú techniku ťažby uhlia v 2. polovici 20. storočia.
Marcela Kucková, lektorka Slovenské banské múzeum Handlová: „Na prvom poschodí sa dozvieme o histórií banských závodov, o vetraní, o záchranárskej technike používanej v bani a o nebezpečenstvách, ktoré v bani číhajú na ľudí.“
Ekodielnička ponúka počas celého roka bohatú ponuku tvorivých aktivít.
Rakúska polícia vo štvrtok zakázala konanie protestnej akcie proti pandemickým obmedzeniam nazvanej "Konvoj slobody", ktorý sa mal po vzore blokád kamionistov v Kanade v piatok uskutočniť aj vo Viedni. Zdôvodnila to okrem iného tým, že protestujúci chceli zastaviť premávku na hlavných dopravných tepnách. Informovali o tom rakúske médiá s odvolaním sa na vyhlásenie polície na Twitteri.
Organizátori akcie vo Viedni predtým uviedli, že chceli obmedziť dopravu vytvorením dvoch kolón z 2500 až 3000 automobilov, ktoré mali vyrážať z letiska Schwechat a z námestia Praterstern smerom do centra rakúskej metropoly.
Polícia na sociálnej sieti Twitter poznamenala, že protestujúci by spôsobili "neprijateľné" množstvo emisií a hluku v neďalekej navštevovanej rekreačnej oblasti. Polícia vysvetlila, že pred záujmom usporiadateľa protestu prisúdila väčšiu váhu ochrane zdravia a verejného blaha.
Hovorca krajinskej polície vo Viedni Daniel Fürst pre denník Kurier potvrdil, že zakázané bolo i zhromaždenie na námestí Heldenplatz, kde sa po skončení "Konvoja slobody" malo zísť okolo 10.000 ľudí.
Podobné demonštrácie zakázali i v Paríži či Bruseli.
Protestná akcia v kanadskom hlavnom meste Ottawa sa začala koncom januára príchodom stoviek kamiónov. Tento tzv. Konvoj slobody (Freedom Convoy) a jeho stúpenci sa "utáborili" neďaleko kanadského parlamentu a vyhlasujú, že budú protestovať, pokým nebudú pandemické obmedzenia zrušené. Kanadská polícia vo štvrtok po prvý raz, odkedy tieto protesty pred troma týždňami vypukli, pohrozila, že voči nim zasiahne. Protesty podnietila požiadavka kanadských úradov týkajúca sa očkovania kamionistov vracajúcich sa z USA.
Spojené štáty vo štvrtok vyzvali kanadskú vládu premiéra Justina Trudeaua, aby na uvoľnenie blokády na spoločných hraniciach, ktorú spôsobili vodiči nákladných áut protestujúci proti pandemickým opatreniam kanadskej vlády, použila "federálne sily". TASR informuje na základe správy AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Bieleho domu.
Nemenovaný predstaviteľ administratívy prezidenta Joea Bidena uviedol, že minister pre vnútornú bezpečnosť Alejandro Mayorkas "telefonoval so svojimi kanadskými rezortnými kolegami a vyzval ich, aby použili federálne sily na vyriešenie situácie na našej spoločnej hranici a ponúkol im plnú podporu" jeho rezortu. Taktiež americký minister dopravy Pete Buttigieg "hovoril so svojím kanadským náprotivkom ohľadom dôležitosti amerických dodávateľských reťazcov".
Nemenovaný americký predstaviteľ priblížil, že Bidenova administratíva sa zameriava hlavne na ukončenie blokády na moste Ambassador Bridge spájajúcom kanadské mesto Windsor v provincii Ontário s americkým mestom Detroit, ktorá trvá už štyri dni, ale i na uvoľnenie ďalších blokovaných hraničných priechodov. Keďže Ambassador Bridge slúži ako dodávateľská trasa pre detroitských výrobcov automobilov, niektoré veľké automobilové spoločnosti v USA aj Kanade preto museli obmedziť výrobu.
Kamionisti zablokovali vo štvrtok v poradí už tretí hraničný priechod s USA, tentokrát v provincii Manitoba. Už niekoľko dní blokujú tiež americko-kanadský hraničný priechod v provincii Alberta.
Protestná akcia v kanadskom hlavnom meste Ottawa sa začala koncom januára príchodom stoviek kamiónov. Tento tzv. Konvoj slobody (Freedom Convoy) a jeho stúpenci sa "utáborili" neďaleko kanadského parlamentu a vyhlasujú, že budú protestovať, pokým nebudú pandemické obmedzenia zrušené. Protesty podnietila požiadavka kanadských úradov na očkovanie kamionistov vracajúcich sa z USA.
Lichtenštajnovci boj o majetky, ktoré im boli údajne ilegálne zhabané v rámci Benešových dekrétov, stále nevzdávajú. Po neúspechu na okresnom súde v Břeclavi sa sťažujú na neprihliadanie dôkazov a hodlajú sa odvolať.
Kniežatský rod Lichtenštajnovcov patril v minulosti medzi najmajetnejšie rody na území dnešného Česka. O väčšinu svojich majetkov prišiel v rámci pozemkových reforiem v povojnových obdobiach. Najspornejšími sú pre rod tzv. Benešove dekréty po roku 1945, pre ktoré sa súdia dodnes. Vo veci sporu sú napríklad zámky ako Valtický či Lednický.
Spor prebieha hlavne okolo otázky národnosti posledného držiteľa majetkov, Františka Jozefa II. Podľa dobového správneho orgánu sa ako pôvodný občan Lichtenštajnska v 30. rokoch minulého storočia prihlásil k nemeckej národnosti. Nadácia kniežaťa z Lichtenštajna však údajne má dôkazy o tom, že zostal po celý život občanom neutrálneho Lichtenštajnska, píše portál Echo24.
Okresný súd v Břeclavi ako jeden z 26 adresátov žaloby nadácii nevyhovel. Benešovými dekrétmi sa podľa vyjadrenia sudkyne v minulosti už zaoberal Najvyšší súd i Ústavný súd, obe k prerokovaným záležitostiam vypracovali závery. Na základe súdnej hierarchie teda nemôže okresný súd rozhodovať o veciach najvyššieho súdnictva.
Právnik Aleš Linhart v mene nadácie uviedol, že sa plánuje odvolať. Odmietnutie žiadosti o návrat majetkov a náhradu škody ako neodôvodnenej očakával, neplánuje však prestať v snahe o to, aby súd prihliadol na nadáciou poskytované dôkazy. Diplomacia s Českom a Slovenskom je zo strany Lichtenštajnska poznačená týmto sporom, ktorý trvá prakticky od konfiškácie majetkov.
Konkurzného právnika Zoroslava Kollára prepustil Najvyšší súd na slobodu. Je obvinený vo viacerých prípadoch.„Senát 4T Najvyššieho súdu na neverejnom zasadnutí zrušil uznesenie sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) z 1. januára 2022 v časti obvineného Zoroslava Kollára a prepustil ho z dôvodu pochybenia v prípravnom konaní na slobodu,“ uviedla hovorkyňa. Rozhodnutie bude podrobne odôvodnené v písomnom vyhotovení uznesenia.
Obhajcovia Zoroslava Kollára spresnili, že po takmer 16 mesiacoch ho prepustili na slobodu. Informovali o tom na sociálnej sieti.
Vedci objavili vo francúzskej jaskyni detský zub a kamenné nástroje patriace rodu Homo sapiens staré 54 000 rokov. To potvrdzuje, že moderný človek bol v Európe o viac ako 10.000 rokov skôr, než pôvodne predpokladali. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy stanice BBC, ktorá sa odvoláva na štúdiu uverejnenú vo vedeckom časopise Science Advances.
Neandertálci sa do Európy dostali pred 400 000 rokmi. Podľa doterajších poznatkov rod vyhynul pred 40 000 rokmi, tesne po tom, ako sa na územie dostal Homo sapiens.
Objavy výskumníkov však naznačujú, že tieto dva rody (Homo sapiens a Neandertálci) sa mohli spoločne nachádzať na rovnakom území po dobu viac ako 10 tisíc rokov. Podľa odborníkov to potvrdzuje aj starší výskum z roku 2010, v ktorom vedci zistili, že až 2 percentá DNA moderného človeka sa zhodovalo s genetickou informáciou neandertálcov.
Medzinárodný tím expertov, pod vedením Ludovica Slimaka z Univerzity v Toulouse od roku 1990 odhalil dvanásť vrstiev zemských usadenín. Výskum prebiehal v skalnom jaskynnom previse Grotte Mandrin na juhu Francúzska, v údolí rieky Rhôna. Čím hlbšiu vrstvu vedci odkryli, tým staršie fosílie v nej mohli nájsť. Následné nálezy datovali pomocou rádiokarbónovej metódy.
Podľa dôkazov obýval človek rozumný túto jaskyňu pôvodne len 2 000 rokov. V plytšej vrstve totiž výskumníci našli pozostatky po neandertálcoch, ktorí v oblasti žili 20 000 rokov.
"Vieme dokázať, že Homo sapiens sa na tomto území nachádzal o 12 tisíc rokov skôr, ako sme doposiaľ predpokladali. Následne však jaskyňu obývali opäť neandertálci. Toto prepisuje dejiny, ako ich doposiaľ poznáme," uviedol Slimak.
Štúdia vyvracia aj teóriu, podľa ktorej neandertálci vyhynuli s príchodom rodu Homo sapiens.
"Moderní ľudia neprebrali moc zo dňa na deň. Občas mali prevahu neandertálci, inokedy Homo sapiens. Tvorila sa tým istá rovnováha," uviedol pre BBC profesor Chris Stringer z londýnskeho Prírodopisného múzea.
Vo vrstve "E", ako ju vedci označili, sa našli už spomínané 54 000 rokov staré pozostatky detskej stoličky moderného človeka a kamenných nástrojov. Podobne vytvorené nástroje boli objavené aj na ďalších miestach v údolí Rhôny, ale aj v Libanone. Doposiaľ však vedci netušili, aký rod ich používal.
Schopnosť organizovať sa, vytvárať sociálne skupiny a budovať spoločné vedomosti bola podľa Stringera nakoniec výhoda moderných ľudí, ktorá zaistila nášmu rodu dominanciu nad neandertálcami.
Ľudia nepoznajú svojich poslancov, v parlamente sa prijímajú zákony odtrhnuté od života. ZMOS spúšťa petíciu, chce osem volebných obvodov
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) spúšťa petičnú akciu za vyhlásenie referenda pre viac volebných obvodov pre parlamentné voľby. Vo štvrtok to oznámilo vedenie združenia s tým, že zámerom je, aby si občania mohli do Národnej rady (NR) SR zvoliť poslancov z regiónov, ktorých poznajú a ktorí dokážu riešiť potreby konkrétnej časti krajiny.
Slovensko podľa ZMOS-u potrebuje výraznejšiu previazanosť parlamentu s regiónmi.
So zberom podpisov pod petíciu pomôže 61 regionálnych združení ZMOS-u. Pomoc očakávajú zástupcovia miest a obcí aj od tretieho sektora či od rôznych osobností Slovenska. Zmena volebného systému je podľa združenia potrebná, pretože už od parlamentných volieb od roku 1998 je dôsledkom jedného volebného obvodu nerovnomerné zastúpenie regiónov v parlamente.
Tréger: V regiónoch je veľa kvalitných ľudí
"Chceme, aby sa ľudia, ktorí sú lídrami v jednotlivých regiónoch, dostali na kandidátky politických strán a v parlamente prezentovali občanov jednotlivých častí Slovenska. V regiónoch máme veľa kvalitných ľudí a ich kapacity by mali byť využívané v NR SR," povedal predseda ZMOS-u a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger. Prekáža mu tiež, že počty poslancov v parlamente nezodpovedajú vždy počtu obyvateľov jednotlivých krajov. Pripomenul, že ZMOS sa téme volebných obvodov venuje už dlhšiu dobu a na vlaňajšom sneme združenia bola táto otázka schválená ako jedna z priorít.
Primátorka Púchova Katarína Heneková si myslí, že poslanci v parlamente ani príliš netušia, s akými problémami sa samosprávy stretávajú. "Ako sa však majú riešiť problémy v regiónoch, keď o nich dotyčný poslanec parlamentu netuší? Občania pritom riešia svoje ťažkosti predovšetkým so starostami, primátormi či miestnymi poslancami, nechodia s nimi do Bratislavy," skonštatovala.
Poukázala na to, že hoci má Trenčiansky kraj 590-tisíc obyvateľov, v parlamente má na počet poslancov len štvorpercentné zastúpenie, teda je tam len sedem poslancov. „Je dôležité, aby výstup z regiónu prišiel. Preto by sa do parlamentu malo dostať viac ľudí z regiónov. Keď bude mať volič v Trenčianskom kraji na kandidátke ľudí zo svojho okolia, ktorých pozná, tak verím, že im svoj hlas dá,“ povedala.
Pripomenula, že práve pandémia koronavírusu ukázala, že samosprávy ostali v mnohých problémoch osamotené. „V parlamente ani netušia, s akými problémami sa samosprávy stretávajú,“ dodala.
Starosta obce Košeca (okres Ilava) Radomír Brtáň chce, aby sa do politiky hlásil čoraz väčší počet ľudí z regiónov. „Toto je naším cieľom. Budeme radi, ak všetci šikovní ľudia z regiónov, ktorí budú mať záujem postúpiť do vysokej a vrcholovej politiky, dostanú priestor práve zmenou volebného systému.“
Zákony odtrhnuté od života
Ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák hovorí o potrebe reálneho kontaktu poslancov parlamentu s regiónmi.
Zmenu volebných obvodov pre parlamentné voľby vníma ako zásadnú reformu s významnými dosahmi na spoločnosť a celkové vnímanie politiky. "Ak by obsadenie parlamentu zodpovedalo regionálnemu zastúpeniu, ak by každý región Slovenska získal svoj adekvátny hlas v parlamente, neboli by sme svedkami prijímania zákonov, ktoré sú odtrhnuté od života v regiónoch," skonštatovalo vedenie združenia.
Michal Kaliňák. Foto: TASR
ZMOS by privítalo toľko volebných obvodov pre parlamentné voľby, koľko je samosprávnych krajov. "V každom volebnom obvode chceme také zastúpenie poslancov NR SR, ktoré zodpovedá počtu obyvateľov," vysvetlil Kaliňák s tým, že by do parlamentu mali prichádzať poslanci s najväčším počtom preferenčných krúžkov.
V otázke nie je zhoda
Ministerstvo vnútra začiatkom februára informovalo, že v otázke zmeny volebných zákonov treba nájsť najprv zhodu na politickej úrovni, až potom do procesu zapojiť aj zástupcov samospráv. Rezort deklaruje, že pod vedením štátneho tajomníka Jána Lazara organizuje na túto tému okrúhle stoly za účasti poslancov vládnej koalície. V koalícii však momentálne nie je zhoda na možnej zmene volebných zákonov.
Rezort vnútra poukazuje na programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa zaviazala začať odbornú diskusiu, ktorej cieľom bude analýza úpravy volebného systému a zmeny volebných obvodov do NR SR. „Pre rezort vnútra je dôležité nájsť zhodu najprv na politickej úrovni, a potom následne do procesu zapojiť aj ostatné profesijné a stavovské združenia, ako ZMOS, Únia miest Slovenska, SK8 a podobne," píše sa v stanovisku MV SR, ktoré poskytol jeho tlačový odbor.
Ján Lazar. Foto: TASR/Jakub Kotian
Ministerstvo pripomína, že o požiadavke na zmenu volebných obvodov vie, no poukazuje na to, že ani v minulosti do roku 1994 pri tvorbe kandidátnych listín nezohrával trvalý pobyt kandidáta na území volebného obvodu úlohu. „Výsledok výpočtu mandátov získaných politickými stranami podľa právnych predpisov do roku 1994 a podľa právnych predpisov po zrušení volebných obvodov pre voľby v roku 1994 je totožný. Dokonca počet Bratislavčanov zastúpených v NR SR bol vo voľbách podľa volebných obvodov vyšší, ako keď v roku 2020 tvorila SR jeden volebný obvod," poukazuje ministerstvo vnútra.
Verí, že ZMOS bude aj naďalej uprednostňovať pred jednostrannými vyhláseniami skôr formu partnerskej diskusie, podobnej, akú malo s ministerstvom vnútra začiatkom tohto roku.
Neesenciálne obchody by mali fungovať v režime "základ". Tie sú aktuálne v režime OP (očkovaní, po prekonaní ochorenia COVID-19). Vláda to odporučila hlavnému hygienikovi SR Jánovi Mikasovi na štvrtkovom online zasadnutí.
"V prípade neesenciálnych služieb vláda odporúča ponechať režim OP," priblížila hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová.
Vláda SR zároveň aktualizovala dokument s opatreniami proti variantu omikron tak, aby reflektoval aktuálne platné opatrenia. Upravila režim v zamestnaní či platnosť potvrdení po prekonaní ochorenia COVID-19 na 180 dní. Podľa Eliášovej tiež schválila odporúčanie, aby zamestnávatelia v maximálne možnej miere využívali režim home office. Tým znížia riziko prenosu ochorenia COVID-19 v pracovných kolektívoch, poznamenala.
Vzhľadom na aktuálny vývoj vlny omikron považuje vláda takéto zmeny za akceptovateľné riziko.
"Na expertnej úrovni naďalej prebiehajú diskusie o ďalšom uvoľňovaní opatrení po odznení vlny omikron," potvrdila hovorkyňa. Dodala, že verejnosť budú o výsledkoch včas informovať.
Pod režimom "základ" sa myslia všetky osoby bez ohľadu na ich prípadné očkovanie, prekonanie choroby či výsledok testovania.
