Štátna aféra v Česku: Mŕtve ryby, mlčiaci rybári

Bolo to trinásť a pol roka dozadu, keď som hľadal v českom Vsetíne stopy po pastierskom národe dakorománskeho pôvodu. Niekde tu, na moravskom „Valašsku“, sa skončila stredoveká migrácia Valachov pozdĺž karpatského oblúka. V bezstarostnom lete roku 2007 som tu našiel zábavnú turistickú značku VALAŠSKÉ KRÁLOVSTVÍ (bez kráľa), vypočúval som si hudbu z obrovských psaltérií a nechal si podávať v šenku rožnovského skanzenu valašské špeciality (veľa kapusty, medovina „kud­lák“ chutila ako ryžové víno u Číňana). Liečivá teplá srvátka, ktorú valašskí bačovia kedysi nadránom nosievali kúpeľným hosťom dole do údolia, už nebola k dispozícii.

Až keď som sa minule do Valašska vrátil, všimol som si, koľko je tu chemičiek. Prišiel som kvôli kauze, ktorá otriasa najvyššími poschodiami českej politiky.

V septembri skonalo v rieke Bečva 40 ton rýb. Kompetentné úrady okamžite podozrievali firmy z priemyselného areálu v Rožnove pod Radhoštem, jed sa mal dostať cez Rožnov-kanál do 15 kilometrov vzdialenej Bečvy. V súvislosti s tou vládnou verziou dokonca došlo k úmrtiu: Teraz v zime zomrel mysterióznym spôsobom šéf čistiarne odpadových vôd firmy Energoaqua, ktorá sídli v rožnovskom areáli, ktorá bola medzi podozrivými. Nie je verejne známe, ako presne ten vraj mladý a vraj introvertný človek zomrel, treba vraj počítať so samovraždou. Tlak naňho musel byť obrovský.

To je jedna verzia. Zvláštne na nej je len to, že úrady boli od prvej chvíle presvedčené, že zdrojom jedu mohol byť len relatívne vzdialený Rožnov. Oficiálna verzia má svoje opodstatnenie. Mohlo to byť aj tak.