Preskočiť na obsah
  |  

Deti musia mať k športu vzťah, pomôže to predchádzať obezite, vyhlásil minister športu

Minister športu Dušan Keketi v utorok na zasadnutí Rady ministrov v Bruseli navrhol vytvoriť mechanizmy zapojenia profesionálnych klubov do športových aktivít miestnych komunít, aby bol podľa jeho slov šport naďalej „prístupný pre všetkých".

Minister sa vo svojom vystúpení dotkol aj problematiky obezity detí, pričom je podľa neho nevyhnutné, aby si deti vytvorili k športu vzťah. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva cestovného ruchu a športu SR.

V súvislosti s pohybovými aktivitami detí ako prevencii obezity hovoril Keketi o potrebe systémových zmien. „Zlepšenie metodiky výučby, podpora tímových aktivít a vytvorenie vzťahu detí k športu sú kľúčové pre budúcnosť," vyhlásil minister.

Príhovorom otvoril zasadnutie ministrov prezident Únie európskych futbalových zväzov (UEFA) Aleksander Čeferin, podľa ktorého je v športe kľúčová najmä solidarita a inklúzia.

Ministri v Bruseli diskutovali aj na tému „kľúčových prvkov európskeho modelu športu", pričom sa zaoberali ochranou hodnôt športu či metódami na podporu spolupráce medzi profesionálnymi a amatérskymi športovými klubmi.

(tasr)

  |  

Fed bude zrejme pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb

Inflácia v USA sa spomaľuje a trh práce zostáva silný, čo umožňuje, aby americká centrálna banka (Fed) pokračovala v postupnom uvoľňovaní menovej politiky, vyplýva zo zápisnice z novembrového zasadnutia menového výboru (FOMC) Fedu.

Zápisnica z posledného zasadnutia FOMC obsahuje viacero vyjadrení predstaviteľov Fedu, ktoré signalizujú ich spokojnosť s vývojom inflácie, aj keď podľa väčšiny ukazovateľov zostáva nad 2-percentným cieľom Fedu.

Navyše trh práce je stále silný. Preto členovia FOMC naznačili, že Fed zrejme bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky, hoci nešpecifikovali kedy a akým tempom.

FOMC na svojom novembrovom zasadnutí znížil kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov do pásma 4,50 percenta až 4,75 percenta, čo bolo súlade s očakávaniami ekonómov.

(tasr, cnbc)

  |  

Kazachstan plánuje zvýšiť export ropy cez Turecko a znížiť závislosť od Ruska

Minister energetiky Almasadam Satkalijev oznámil, že objem ropy prepravovanej ropovodom Baku-Tbilisi-Ceyhan by mohol narásť zo súčasných 1,5 milióna ton na 20 miliónov ton ročne.

V súčasnosti viac ako 80 percent kazašského exportu ropy prechádza ruskými trasami, najmä ropovodom Kaspického konzorcia (CPC) vedúcim do Novorossijska. Satkalijev zdôraznil záujem oboch strán – Kazachstanu a Azerbajdžanu – na rozvoji tejto alternatívnej trasy, ktorá by mala byť strategickým krokom k diverzifikácii exportných ciest, informuje agentúra Reuters.

V roku 2023 Kazachstan exportoval 68,8 milióna ton ropy, z toho 55,4 milióna ton cez CPC. Ďalšie objemy smerovali cez ropovody Atyrau-Samara, cez Kaspické more a do Číny. Produkcia ropy tento rok dosiahne 88,4 milióna ton, čo je mierne pod plánovanými 90 miliónmi ton v dôsledku údržby ropných polí a záväzkov v rámci OPEC+.

Od roku 2026 však krajina plánuje zvýšiť produkciu na viac ako 100 miliónov ton ročne.

Kazašský export ropy tvorí viac ako percento svetovej ponuky. Podľa ministra Satkalijeva diverzifikácia exportných trás posilní postavenie Kazachstanu na globálnom ropnom trhu.

(mm)

  |  

Gazprom v roku 2025 nepočíta s dodávkami plynu do Európy cez Ukrajinu

Kyjev vyhlásil, že nepredĺži dohodu o tranzite plynu.

Tým sa zastaví viac ako 50 rokov trvajúci tok plynu zo Sibíri na trhy strednej Európy, ktorý sa spustil v časoch Sovietskeho zväzu a bol stabilným zdrojom príjmov ruského rozpočtu.        

Zatiaľ čo Ukrajina uviedla, že nebude uvažovať o predĺžení tranzitnej dohody, ktorá Kyjevu prináša ročne až 1 miliardu USD (950,4 milióna eur) z tranzitných poplatkov, Moskva signalizovala, že je otvorená rokovaniam a pokračovaniu tranzitu cez túto trasu. Takisto ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko je pripravené aj naďalej dodávať plyn cez Ukrajinu.

Rusko bolo pred útokom na Ukrajinu hlavným dodávateľom plynu do Európy. Po tom, čo začalo vojnu na Ukrajine, však stratilo takmer všetkých svojich európskych odberateľov. Európska únia (EÚ) sa totiž snaží zbaviť svojej závislosti od energií z Ruska.

(tasr, reuters)

  |  

Izrael schválil dohodu o prímerí s Hizballáhom

Dohoda nadobudla platnosť v stredu ráno.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo svojom príhovore po rokovaní bezpečnostného kabinetu vyhlásil, že je pripravený implementovať dohodu o prímerí s Libanonom. Súčasne však varoval, že na každé jej porušenie zo strany libanonského proiránskeho hnutia Hizballáh bude Izrael „rázne reagovať".

„Ak sa Hizballáh vyzbrojí, obnoví svoju infraštruktúru pozdĺž hraníc, poruší dohodu, zaútočíme naň," varoval Netanjahu.

Doplnil, že po schválení dohody o prímerí tzv. bezpečnostným kabinetom ju v utorok večer predloží aj svojej vláde na konečné schválenie.

Vo svojom vyhlásení izraelský premiér konštatoval, že Izrael zmenil „tvár Blízkeho východu".

Netanjahu vyzdvihol, že Hizballáh, ktorý je podporovaný Iránom a je aj spojencom Hamasu, je teraz podstatne slabší ako na začiatku konfliktu. Podľa Netajahua sa Hizballáh „vrátil o desať rokov späť".

„Pred troma mesiacmi by to všetko vyzeralo ako sci-fi. Ale zvládli sme to. Hizballáh už nie je rovnaký," zdôraznil izraelský premiér a pripomenul, že v rámci operácií izraelskej armády bolo zlikvidované najvyššie vedenie Hizballáhu a tisícky bojovníkov, ale aj väčšina jeho rakiet a infraštruktúry v blízkosti hraníc s Izraelom.

Tri dôvody

Dodal, že na implementáciu dohody o prímerí má Izrael tri dôvody: po eliminácii Hizballáhu sa môže zamerať na Irán, doplniť vyčerpané zásoby zbraní a poskytnúť armáde čas na odpočinok, oddeliť severný a južný front a izolovať palestínske radikálne hnutie Hamas, ktorého útok na juh Izraela v októbri 2023 rozpútal vojnu v regióne.

„Keďže Hizballáh je mimo hry, Hamas zostal sám. Náš tlak bude rásť," uviedol Netanjahu s tým, že táto situáciu Izraelu umožní priviesť rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy domov.

V súvislosti s hrozbou z Iránu Netanjahu vyjadril odhodlanie „urobiť čokoľvek", aby Iránu zabránil získať jadrovú zbraň.

„To je najdôležitejšia vec. Odstránenie tejto hrozby (iránskych jadrových kapacít) je hlavným cieľom, aby sa zaručilo prežitie izraelského štátu," vyhlásil predseda izraelskej vlády.

Kedy začne prímerie platiť

Prímerie medzi Izraelom a libanonským proiránskym hnutím Hizballáh by malo začať platiť v stredu o 10.00 h miestneho času. Informoval o tom v utorok spravodajský web The Times of Israel (TOI).

Rovnakú informáciu o začiatku platnosti prímeria priniesol aj libanonský web NBN, ktorý sa odvolal na zdroj z libanonskej vlády.

Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua zatiaľ k začiatku platnosti dohody nevydal žiadne oficiálne oznámenie.

Vojnový konflikt v Libanone vypukol po takmer roku cezhraničného ostreľovania severu Izraela a následných izraelských odviet. Hizballáh svoje konanie zdôvodňoval podporou palestínskemu hnutiu Hamas, ktorého útok na Izrael zo 7. októbra 2023 vyvolal nálety izraelského letectva a neskôr aj pozemnú ofenzívu v palestínskom Pásme Gazy.

Boje v Libanone si od októbra 2023 podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva vyžiadali životy najmenej 3 799 ľudí, väčšina z nich zahynula od septembra tohto roku.

Na izraelskej strane prišlo o život najmenej 82 vojakov a 47 civilistov, uviedli izraelské úrady.        

Stanoviská politických síl v Izraeli

Izraelský minister pre vnútornú bezpečnosť Itamar Ben Gvir sa v utorok postavil proti dohode o prímerí vo vojnovom konflikte medzi Izraelom a libanonským proiránskym hnutím Hizballáh. Ben Gvir označil túto dohodu za historickú chybu, ale neuviedol, či jeho pravicová strana Židovská sila (Ocma jehudit) teraz na znak protestu vystúpi z vládnej koalície vedenej premiérom Benjaminom Netanjahuom. Informuje o tom TOI.

"Toto nie je prímerie. Je to návrat ku konceptu prímeria pre prímerie a ja som už videl, kam to vedie," napísal Ben Gvir v príspevku na sociálnej sieti X, v ktorom podrobne opísal svoj nesúhlas s dohodou. vyslovil v ňom aj predpoklad, že Izrael sa "v konečnom dôsledku" bude "musieť vrátiť do Libanonu".

Opozičný poslanec Avigdor Lieberman, ktorý je vodcom radikálnej strany Izrael - náš domov (Jisra'el bejtenu), tiež kritizoval Netanjahua kvôli dohode o prímerí.

"Netanjahu povedal, že bojovať sa bude až do úplného víťazstva, len nepovedal víťazstvo ktorej strany," napísal Lieberman na sieti X.

Negatívne stanovisko k dohode zaujal aj Jair Golan, ktorý stojí na čele zväzu ľavicových strán s názvom Demokrati (HaDemokratim) a ktorý upozornil na osud izraelských rukojemníkov v Pásme Gazy: kritizoval vládu, že vysielaním vojakov do vojny s Hizballáhom namiesto záchrany rukojemníkov zachraňuje samu seba.

Golan preto Netanjahua vyzval, aby si okamžite zložil z goliera saka žltú stuhu, ktorú Izraelčania nosia ako prejav podpory pre väznených rukojemníkov.

Libanonský premiér žiada okamžité prímerie

Libanonský premiér Nadžíb Mikátí v utorok apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby podniklo okamžité kroky na zastavenie izraelskej agresie v Libanone a na implementáciu prímeria v konflikte s proiránskym hnutím Hizballáh.

Ako vo svojej správe informovala agentúra AFP, Mikátí prišiel s týmto vyhlásením po tom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že bezpečnostný kabinet v utorok večer schválil dohodu o prímerí vo vojne Izraela proti libanonskému proiránskemu hnutiu Hizballáh.

Mikátí vo svojom vyhlásení reagoval na eskaláciu, ku ktorej v utorok popoludní pristúpila izraelská armáda, keď útočila na centrum libanonskej metropoly Bejrút, ako aj na ďalšie lokality na juhu Libanonu spájané s Hizballáhom.

Podľa Mikátího terčom týchto útokov boli obzvlášť civilisti. Libanonský premiér dodal, že tento prístup izraelskej armády je len ďalším potvrdím toho, že "izraelský nepriateľ nerešpektuje žiadne zákony".

Podľa agentúry AP Izrael zasiahol husto obývanú štvrť v Bejrúte, pričom išlo o najväčší útok na libanonskú metropolu od začiatku vojny.

Hizballáh chce preštudovať dohodou o prímerí s Izraelom, kým ju Bejrút podpíše

Libanonské proiránske hnutie Hizballáh chce preskúmať dohodu o prímerí v ozbrojenom konflikte s Izraelom. Urobiť tak chce ešte pred tým, ako dohodu v stredu podpíše libanonská vláda. V rozhovore pre televíziu al-Džazíra to uviedol predstaviteľ politického výboru hnutia Hizballáh Mahmúd Kamátí citovaný spravodajským webom TOI.

Kamátí objasnil, že Hizballáh neverí izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, a chce sa uistiť, že nebude dohodou oklamaný.

"Pred tým, ako to zajtra (v stredu) podpíše (libanonská) vláda, musíme preskúmať body, s ktorými Netanjahu súhlasil," vysvetlil zástupca Hizballáhu. Objasnil, že Hizballáh chce ukončiť vojenskú agresiu, "ale nie na úkor suverenity (libanonského) štátu".

(tasr, reuters, afp, ap)

  |  

Rusa uväzneného za spálenie Koránu samostatne odsúdili na 14 rokov za vlastizradu

Ruský súd v meste Volgograd odsúdil 20-ročného Nikitu Žuraveľa na 14 rokov väzenia za vlastizradu.

Žuraveľ bol uznaný vinným z komunikácie s príslušníkom ukrajinskej bezpečnostnej služby a z činností „namierených proti bezpečnosti Ruskej federácie.“

Prípad získal pozornosť už v minulosti, keď Žuraveľa odsúdili na tri a pol roka väzenia za spálenie Koránu vo svojom rodnom meste. Incident vyvolal verejné pobúrenie najmä v Čečensku, kde bol po tlaku miestnych lídrov prevezený do väzby, informuje agentúra Reuters.

Podľa ruskej prokuratúry bol Žuraveľ obvinený aj z poskytovania informácií ukrajinskej spravodajskej službe, a to vrátane záznamov o vojenskej technike a pohybe vozidiel spojených s ruskou armádou. Súd uviedol, že Žuraveľ sa priznal k vine, pričom vyjadril nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorú Moskva označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu.“

Prípady vlastizrady sa v Rusku od začiatku vojny na Ukrajine výrazne zvýšili, pričom mnohé z nich sú spojené s údajným špionážnym alebo podvratným správaním.

(mm)