Do Moskvy tentoraz smeruje nemecký sociálny demokrat. A tí sa s Ruskom vždy vedeli dohodnúť

Eskalovanie napätia ukrajinskej krízy neprinieslo riešenie, vojnu nechce nik a cúvnuť bez straty tváre už je takmer nemožné. Nemecký kancelár Olaf Scholz má svetonázorovú výbavu aj motiváciu na to, aby našiel s Ruskom spoločnú reč. Je lídrom nemeckých sociálnych demokratov, ktorí s Rusmi dlhodobo udržiavajú korektné vzťahy s väčšou či menšou obojstrannou náklonnosťou. Niekedy až priveľkou.

Keď sa v roku 1969 stal nemeckým kancelárom sociálny demokrat Willy Brandt, vyhlásil Ostpolitik, ktorá spočívala v nadviazaní užších a priateľskejších vzťahov s východným blokom vrátane Sovietskeho zväzu. O niekoľko rokov sa ukázalo, že zblíženie bolo priúzke – Günter Guillaume, jeden z najbližších asistentov kancelára, bol komunistickým špiónom z NDR. Brandt v roku 1974 aj pre túto kauzu podal demisiu.

Na prelome tisícročí viedol Nemecko ďalší sociálny demokrat Gerhard Schröder. Netreba zabúdať, že len desať dní pred zlomovými nemeckými parlamentnými voľbami (8. septembra 2005) sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým si vybudoval priateľské vzťahy. Ovocím stretnutia bol podpis medzivládnej dohody o výstavbe plynovodu Severný prúd (Nord Stream). Nemecké voľby sa skončili remízou, začala sa éra Angely Merkelovej a Schröder sa stal onedlho predsedom predstavenstva firmy, ktorá má plynovod na starosti. (Najnovšie ho nominovali dokonca priamo do správnej rady Gazpromu.)

Len dodajme, že Schröderovou pravou rukou a šéfom kancelárie bol roky sociálny demokrat Frank-Walter Steinmeier, ktorý sa cez víkend stal druhýkrát nemeckým prezidentom.

Merkelová projekt nezrušila, ale niet sa čo čudovať, o anexii Krymu či vojne v Donbase pred 15 rokmi nikto nechyroval. Realitou boli naopak pravidelné spory Ruska s Ukrajinou o cene a podmienkach pri preprave plynu do Európy a obavy z ohrozenia dodávok, ktoré pri plynovej kríze v zime 2008/2009 nabrali reálne kontúry.

Pripomeňme, že Nemecko ani Francúzsko neboli stúpencami členstva Ukrajiny v NATO. Nechceli si poštvať Rusko. V roku 2008 im preto ukrajinskí lídri Juščenko a Tymošenková napísali list, snažili sa Paríž a Berlín obmäkčiť.

Neskôr pribudol Severný prúd 2, proti ktorému sa ozývali viaceré štáty EÚ vrátane Slovenska a aj Európska komisia. Merkelová projekt podporovala, nemecký priemysel (a po vyradení jadra ešte viac energetika) plyn potrebuje, ale z projektu sa vzhľadom na ruské výboje v Gruzínsku, na Ukrajine a v Sýrii stala citlivá politická téma. Prišla nová vláda a všetci čakali, čo sa bude diať.

Po povolebných koaličných politických rošádach sa zhodou okolností stala ministerkou zahraničných vecí spolulíderka Zelených Annalena Baerbocková, ktorá nemala skúsenosti z veľkej politiky a skúšala si prifarbiť životopis, ale novinári jej na to prišli.

Rovno prešla do útoku. Už v decembri povedala, že Severný prúd 2 sa nemôže schváliť, pretože nespĺňa európske energetické normy, hoci ho od spustenia delia už len mesiace. V polovici januára sa stretla s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Moskve a skonštatovala, že medzi Ruskom a Nemeckom sú „veľké názorové odlišnosti“. Koncom mesiaca dodala, že ak Rusko napadne Ukrajinu, uvalí sankcie na plynovodný projekt.

Proti projektu majú z geopolitických (Ukrajina) aj ekonomických dôvodov (dovoz skvapalneného plynu do Európy) námietky USA. Zvýraznili sa počas aktuálnej ukrajinskej krízy. Rusi rozmiestnili vyše 100-tisíc vojakov v blízkosti Ukrajiny a Západ, najmä USA, vozí Kyjevu tony zbraní a hovoria o vojne, ktorá má vypuknúť každú chvíľu. Nemecko zbrane do východoeurópskeho štátu voziť nechce a nabáda na dialóg, čo kontrastuje s bojovou rétorikou Washingtonu.

Potvrdila to minulotýždňová návšteva, či možno skôr predvolanie, nemeckého kancelára v Bielom dome. Joe Biden hovoril na spoločnej tlačovke podobne ako Baerbocková – ak Rusko podnikne inváziu na Ukrajinu, „Severný prúd nebude, ukončíme ho, sme toho schopní“. Vedľa neho stál riadne zvolený nemecký kancelár Olaf Scholz, počúval, ako sa americký prezident vyhráža zastavením takmer dokončeného nemecko-ruského projektu veľkého významu. Scholz slovné spojenie Severný prúd nepoužil ani raz, namiesto toho rečnil miernejšie o „odvetných opatreniach“ a „spoločnom postupe“, zrejme mal na to dobrý dôvod.

Z rozhovorov medzi USA a Ruskom na ministerskej ani líderskej úrovni nevzišiel žiaden kompromis, skôr eskalácia napätia. Nemecká ministerka rovnako s útočným slovníkom neuspela. Francúzsky prezident Emmanuel Macron s Vladimirom Putinom rokoval šesť hodín a jeho úsilie oživilo nádeje na odvrátenie vojny na Ukrajine, ale neprinieslo zatiaľ žiadne hmatateľné zmeny alebo výsledky. Tvrdo narazil aj Londýn, ktorý používa podobnú rétoriku ako Washington. Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová sa nechala nachytať pri geografickej otázke, Lavrov si ju vychutnal a po stretnutí skonštatoval, že „britsko-ruské vzťahy sú na najhoršej úrovni za ostatné roky“.

Scholz vyzýva Rusko, aby ďalej situáciu na Ukrajine neeskalovalo. Namiesto vojnovej rétoriky hovorí o sankciách, o ohrození mieru v Európe a solidarite s Ukrajinou, ktorej radšej pomáha ekonomicky ako dovozom zbraní. Nemecko je druhým najväčším ekonomickým partnerom Ruska po Číne, zároveň je závislé od ruského plynu. Nemecký kancelár si to veľmi dobre uvedomuje.

Po pondelňajšej návšteve Kyjeva bude v utorok rokovať s Putinom. V stredu (16. februára) by sa podľa zdrojov periodika Politico mala začať ruská invázia na Ukrajinu, hoci Pentagón to odmieta potvrdiť. Môže ísť o ďalšie nepodložené či účelové vyjadrenie USA. Niektorí analytici a pozorovatelia v tom vidia taktiku: ak sa invázia začne, USA to hovorili, ak nie, môžu tvrdiť, že Putin po tlaku Bidena ustúpil. Ruskí experti, napríklad Dmitrij Trenin, o ktorom sme v Štandarde písali v osobitnom článku, to spájajú s vnútropolitickou dynamikou v USA a blížiacimi sa voľbami do kongresu.

https://twitter.com/DmitriTrenin/status/1492471921644126209

Faktom zostáva, že Scholzova návšteva Moskvy má výnimočné načasovanie a spomedzi doterajších hostí počas napätej situácie na Ukrajine je nemecký sociálny demokrat pre Putina najzmierlivejším politickým partnerom.