Prvý marcový týždeň priniesol niekoľko noviniek vo francúzskej prezidentskej kampani. Emmanuel Macron ohlásil kandidatúru, potvrdili sa mená jeho súperov a pokračuje erózia tábora Marine Le Penovej, jej neter podporila jej hlavného rivala Érica Zemmoura.
O Elyzejský palác zabojuje tucet kandidátov. Pred piatimi rokmi ich bolo 11, tentoraz jeden pribudol. Šesť z nich poznáme už z predošlých volieb – prezidenta Macrona, ľavičiara Jeana-Luca Mélenchona, národniarku Marine Le Penovú a trojicu menších kandidátov (Nathalie Arthaud, Nicolas Dupont-Aignan a Jean Lassalle). Favorit je jasný, otázkou je, kto postúpi s Macronom do druhého kola.
Kým na Slovensku potrebuje prezidentský kandidát najmenej 15 podpisov poslancov Národnej rady SR alebo podpisy 15-tisíc občanov, vo Francúzsku to funguje inak. Prezident je tu silnejší a systém uzavretejší. Kandidáti sa na podporu voličov spoliehať nemôžu, musia preukázať 500 podpisov spomedzi celkovo 42-tisíc volených predstaviteľov. Patria medzi nich poslanci a regionálni predstavitelia, ale väčšinu tvoria starostovia a primátori (34-tisíc). Získať ich nie je pre niektorých kandidátov úplne jednoduché.
Čas na odovzdanie podpisov uchádzačom vypršal v piatok. Najväčšie obavy mali protisystémoví kandidáti, teda Éric Zemmour, Le Penová a Mélenchon. Ešte nedávno to vyzeralo, že hranicu 500 podpisov možno neprekonajú.
Napokon sa im to podarilo aj s rezervou. Mélenchon získal takmer 900 podpisov, Zemmour vyše sedemsto, Le Penovú podporilo 603 volených predstaviteľov.
Najviac hlasov (2 556) získala stredopravá kandidátka Valérie Pécressová zo strany Republikáni, Macrona podporilo o pätinu menej politikov (1 974). Kompletné a priebežne aktualizované výsledky nájdete tu.
Ukrajina hrá do karát Macronovi
Pomerom preferencií zamiešala vojna na Ukrajine, z ktorej politicky ťaží úradujúci prezident Macron. Vedie dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým má korektný vzťah, ťaží z pozície lídra v kritickej situácii a jeho súperi nedokážu predložiť lepšie riešenie. Podobne ako pri pandemickej kríze.
Najprv avizoval, že kandidatúru ohlási až po upokojení krízy na Ukrajine, keď sa však rozpútala vojna, ďalej neotáľal. Zámer obhájiť mandát však namiesto tlačovej konferencie oznámil potichu vo forme listu v regionálnom denníku.
Macron celé týždne osciloval v prieskumoch okolo 25 percent, v čerstvej sondáži – po spustení ruskej invázie na Ukrajinu – stúpol na 30 percent. Na druhej priečke sa drží Le Penová (14,5 percenta) a za ňou Zemmour (13 percent). Na štvrtú priečku sa prepracoval Mélenchon, keď preskočil Pécressovú, ktorá sa v kampani trápi a nedokáže sa odlíšiť od úradujúceho prezidenta.
Macronovu nábehovú krivku pekne vidieť aj v dlhodobom porovnaní prieskumov tu. Dôležitý však nie je len absolútny, ale aj relatívny výsledok. Kým on získal vyše päť percentuálnych bodov, jeho stredopraví súperi o rovnaký počet voličov prišli. Z Macronových vyzývateľov rástol jedine Mélenchon.
Zemmourovi aj Le Penovej sa počas ruskej invázie na Ukrajine škaredo vrátili vyjadrenia a sympatie, ktoré v minulosti prejavovali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi či vyjadrenia na adresu Ukrajiny.
Bývalý novinár Zemmour kedysi hovoril, že aj „Francúzsko by potrebovalo svojho Putina“. V čase vojny slová musel vziať späť, odmietol ruskú inváziu na Ukrajinu, ale zachoval si iný pilier svojho programu a je proti prijímaniu vojnových utečencov.
Ani Le Penová neskrývala sympatie k Putinovi, v roku 2017 ho navštívila priamo v Kremli. Fotku použila v aktuálnych volebných letákoch, ktoré, vidiac vojnu na Ukrajine, začala sťahovať z obehu. To všetko ju dnes robí v očiach časti voličov nepresvedčivou a nedôveryhodnou.
Ďalšia rana pre Le Penovú
Celé týždne sa odborníci a analytici zhodujú, že Macron má postup do druhého kola takmer istý, počas ukrajinskej krízy navyše svoj náskok ešte zvýšil. Oproti svojej staronovej súperke má dvojnásobné preferencie.
Le Penová zvádza boj na dvoch frontoch. Na jednej strane sa pokúša kritizovať úradujúceho prezidenta a presvedčiť občanov, že je jedinou skutočnou alternatívou k centristovi Macronovi. Na druhej strane jej dýcha na krk snaživý politický nováčik Éric Zemmour, v niektorých vlaňajších prieskumoch ju dokonca predbehol.
Le Penová je v politike 20 rokov a vyrástla na čele starej strany (hoci reformovanej) vybudovanej jej otcom. Na prezidentku kandiduje tretíkrát a dušuje sa, že naposledy. Z najtvrdších plánov na odchod z EÚ alebo eurozóny zľavila, podporuje LGBT práva a vedome sa pokúša o miernejší tón, čo jej súperi využívajú.
Zemmour do politiky vstúpil vlani a stranu si ešte len vytvára. Má punc skutočného antisystémového kandidáta, vymedzuje sa voči prezidentovi aj pravici a situuje sa do roly novodobého De Gaulla. Otvorene hovorí, že migrácia je podľa neho riadená s cieľom zničiť európsku civilizáciu, ako ju poznáme (teória grand remplacement). Pri migrácii, islame či slobode slova ide až na hranu, za čo čelí súdom. Predtým bol odsúdený a dostal pokuty za podnecovanie nenávisti. Najnovšie zas musí zaplatiť 70-tisíc eur za porušenie autorských práv vo videu, v ktorom ohlásil kandidatúru.
Zemmour Le Penovej berie témy aj ľudí: prešli k nemu traja europoslanci vrátane vplyvného Nicolasa Baya (hovorca Le Penovej kampane), senátor a získal si sympatie viacerých starostov, ktorí boli roky naklonení jeho súperke.
Odklonila sa od nej neter
Bolestivou ranou je tiež novinka z víkendu. Marion Maréchalová, neter francúzskej političky, vystúpila na Zemmourovom mítingu a oficiálne ho podporila. „Som si istá, že nastane politická zmena. Verím, že dokážeme vyhrať,“ povedala Maréchalová na mítingu.
Vzťahy v klane Le Penovcov sú už roky na bode mrazu. Marion pred piatimi rokmi odišla z vtedajšieho Národného frontu. Ostatné roky sa v politickom živote objavovala sporadicky, založila si vlastný inštitút ISSEP. Hoci sa to jej teta snaží momentálne zľahčovať, podporu Zemmoura považuje od netere za krutú zradu.
Ani Marion Maréchalová však podľa denníka Le Monde nemala veľmi na výber. Jej inštitút je stratový, o návrate do politiky hovorí už mesiace a do pôvodnej strany sa vrátiť nechcela. Keďže názorovo si je so Zemmourom blízka, boli spolu okrem iného aj na samite v Budapešti, nemala veľmi na výber. O ich politickom spojení sa hovorí už dlhšie, a tak nie je prekvapivé. Pre Le Penovú to však má veľkú symbolickú hodnotu.