Vojna na Ukrajine môže vyvolať potravinovú krízu. Slovensko to pocíti na cenách, Egyptu či Libanonu hrozí hlad

Vojna prináša utrpenie a biedu. Kým v minulosti si to najviac odniesli ekonomiky a obyvatelia bojujúcich štátov, v súčasnom prepojenom svete má vyhrotená situácia na Ukrajine ďalekosiahle následky. Prispievajú k tomu sankcie aj protekcionistické opatrenia bojujúcich štátov.

Pred dvoma týždňami sa po spustení ruskej invázie stali bojiskom úrodné ukrajinské černozeme. Niekdajšia obilnica Sovietskeho zväzu zostáva jedným z najdôležitejších pestovateľov pšenice. Bojujú proti sebe dve obilné veľmoci – Rusko je prvým a Ukrajina piatym najväčším vývozcom pšenice, spolu tvoria vyše štvrtinu celosvetového vývozu tejto obilniny.

Ceny raketovo rastú

Vojna na Ukrajine čoraz viac okrem humanitárnych spôsobuje aj ekonomické škody. Cena pšenice na svetovej burze tento rok stúpla až o 80 percent. Jeden bušel pšenice, čo je približne 35 litrov, stojí takmer 13 eur.

Ceny prekonali rekord z čias potravinovej krízy v roku 2008. Zdraženie ropy a biopalív vtedy spôsobilo zvýšenie cien potravín, ktoré ďalej rástli pre sucho, vývozné obmedzenia a zvýšený dopyt. Cena pšenice a ryže sa v roku 2008 zdvojnásobila, čo spôsobilo vážne problémy najmä v rozvojom svete.

Teraz je situácia ešte horšia. „Putinova vojna ohrozuje výživu ľudí na celom svete,“ uviedol v utorok vo vyhlásení nemecký minister poľnohospodárstva Cem Özdemir.

Čo sa vlastne stalo

Vojna zvyšuje ceny pšenice dvojakým spôsobom. Ruská invázia ochromila ukrajinskú ekonomiku vrátane poľnohospodárstva. Prístavy sú zatvorené, Ukrajinci trpia nedostatkom potravín a civilisti namiesto práce na poli bojujú proti Rusom. Tí trpia tiež, pretože cez Ukrajinu a Čierne more momentálne nemôžu vyvážať milióny ton obilnín. Rastú aj ceny kukurice, oleja a sóje.

Vojna tiež vyvolala sankcie, paniku a exportné obmedzenia. Európska únia a Západ na Rusko uvalili najtvrdšie ekonomické a personálne sankcie v histórii. Rubeľ stratil oproti doláru polovicu svojej hodnoty a burza v Moskve je zatvorená už dva týždne.

Štáty na to reagujú zvýšeným dopytom, ktorý ďalej zvyšuje ceny, a exportnými obmedzeniami. Robia si jednoducho zásoby do budúcnosti, napokon, podobne sa správajú aj mnohí jednotlivci.

Ukrajina zakázala vývoz pšenice a ďalších základných potravín, vývoz obilnín obmedzuje aj Maďarsko a Srbsko. Egypt, najľudnatejší arabský štát so 105 miliónmi obyvateľov, zakazuje export obilnín, strukovín, cestovín a mäsa – skrátka, takmer všetkých potravín.

Vojna škodí ekonomike

Vojna jednoducho škodí európskej aj svetovej ekonomike, čo s nevôľou sleduje Čína. Síce ju spája s Ruskom nepriateľstvo k USA a NATO, ale naťahujúca sa vojna na Ukrajine ide proti čínskym ekonomickým záujmom a vyše miliarde občanov, ktorým musí poskytnúť dostatok potravín.

Peking navonok dáva najavo pevné partnerstvo s Moskvou a inváziu na Ukrajinu priamo nedosúdil, v OSN sa obvykle zdrží hlasovania a sankcie proti Rusku nepodporil. Ako však vojna pokračuje, Čína vysiela severnému susedovi jasné signály – odmieta dodať letecké súčiastky, s padajúcim rubľom mu dovezie menej smartfónov a obáva sa, či ju nepostihnú sankcie uvalené Západom.

Čínu navyše spájajú úzke ekonomické väzby s Ukrajinou, pre ktorú je Peking najväčším obchodným partnerom. Opäť sa dostávame k ukrajinským obilninám a čínskej elektronike či strojom.

Afrika môže hladovať

Najťažšie chvíle čakajú severnú Afriku a Blízky východ. Egypt je najväčším dovozcom pšenice, z toho navyše 70 percent priamo z Ruska a Ukrajiny. Podobne je na tom Turecko, Tunisko, Alžírsko a chudobný Jemen i Libanon, ktoré trápi humanitárna kríza.

Veľké problémy čakajú Nigériu, s vyše 200 miliónmi obyvateľov najľudnatejší štát Afriky, Bangladéš či Irán. Prehľadnú tabuľku dovozu obilia z Ruska a Ukrajiny prináša Deutsche Welle.

Dodajme, že nedostatok či vysoké ceny potravín sú častým spúšťačom sociálnych nepokojov. Videli sme to v roku 2011, keď sa začala séria revolúcii zvaná Arabská jar. Vzhľadom na závislosť od dovozu obilia z východnej Európy sú momentálne ohrozené tie isté štáty na pobreží Stredozemného mora.

Slovensko cíti vojnu tiež

Ekonomicky sa musia pripraviť aj Slováci. Vstupné ceny obilnín a oleja sa priamo tlačia na zdražovanie pekárenských výrobkov. Pekári už varujú, že ceny zo začiatku roka neudržia.

K tomu treba pripočítať drahšie energie a enormný rast palív na čerpacích staniciach. Ekonomike škodí zastavenie obchodu a sankčné opatrenia. Ďalším faktorom je rozsiahla humanitárna pomoc Ukrajine a pripravovaný ekonomický program pre utečencov z vojnových zón, ktorým štát zabezpečuje bývanie, poistenie a ich dobrodincom finančné odmeny. Z dlhodobého hľadiska to bude mať vplyv na hospodárenie štátu, ktoré napokon vždy znášajú občania.